Ako sa dnes máš? 14

Vladimír, keď som si prečítal tvoj príspevok, cítil som akoby to bolo omne. Myslím že to nie je tragédia ak niekto len tak ticho sedí za stolom. Umňa sa to stáva pravidelne. Ono to len vypovedá o povahe a je pravda že sme každý iný. Nie vždy sa dá nájsť spoločná reč.

Rozdiel medzi bláznom a Geniusom je v tom, že blázna ovládajú a riadia cudzie a jeho myšlienky, eGo a peniaze.

Génius je ten, kto ovláda a riadi cudziu a svoju myseľ, eGo a peniaze.

Génius a jeho synonymá - Veľký Duch (Boh), Stvoriteľ, džin, čarodejník...

Čiže, keď niekto hovorí o niekom, že je blázon, tak mi vychádza toto.

Ahojte  
tak na margo vaších prispevkov napisem toto: ja ked som prišla s nemocnice mala som pocit, že všetci naokolo potrebuju minimálne psychiatricku pomoc....nesrandujem....ako bolo to sice davno, ale si pametam ze aj v praci ....jedna kolegina bola chuda ako pierko....čo bolo samozrejme aj pekne a ked som s nov trochu hovorila tak vysvytlo ze ma neskutocne nervy teda stes atd....okrem iného aj o svojho postinuteho brata ale celkovo zo života navonok všetko OK, ale nevladala zjest ani obed....a to je len ukažka toho, že kazdy ma svoj problém, svoje trápenie, svoje sny....asi to tak vyzera, že kazdý si prechadza vlastnou cestou a rieši to čo nemal/nema doriešene v sebe....

inak ako sa mám?....ja v podstate celkovo dobre....netrapia ma po dlhom čase ani zuby či iné veci....a nechcela som sice pisat o priatelovi.....lebo velakrat som na neho nastvana....a pisem, ze je uz koniec....no, nie je....a teraz mi zase včera zdvihol tlak....ale po pravde teraz posledné týžne uvazujem .....že ono to fakt platí!!! a čo??? no to, že čo nechceme, čoho sa nám nepačí to si privolame do života....vysvetlím na príkladoch aby to bolo aspon trochu zrozumitelné....napriklad uz ked som bola male dieta teda take skolopovinne som velmi ale ze velmi nerada chodila autobusom....pre mna v tom čase asi vela stresu...a k tomu mi bolo zle, pravidelne ked sa išlo na výlet hocikde....uz vtedy som si myslela, ze v dospelosti ma to prejde alebo že nebudem viac cestovat busom....a čo sa stalo doteraz pravidelne a vela km najazdim busom....napriek tomu, že som busom jazdiť nechcela..........ako keby som si tým odporom to privolala do zivota....a druha vec čo fakt ale že fakt chcem to sa mi oblukom vyhyba .....teda, že mam sny a uz sa pomaly rozplyvaju na prach....ako viem nemam to tolko chciet....ibaze to nejde....nič nejde....tolko dnešne úvahy.....jo a ešte ma teraz napadlo vždy či na pohovoroch ci tak jedna moja osobna vlastnos ktoru som všade uvadzala bolo že ma nedokaze nic naštvať ......ako samozrejme ze na pohovor sa  to obratilo proti mne, a teda mi hovorili ze mi na ničom nezaleži ze som flegmaticka....co nebola celkom tak pravda....ale to je uz jedno...ako ja sa fakt len velmi pomaly viem vytočit....mozno ked viac popremyslam tak vtedy viac sa nastvem  ale priatel ma dokaze uz pomaly vytočit....stale to teda nie je take ze mi daco napise a ja vybuchnem od hnevu...ale fakt sa k tomu blížime...takze čo som si zase privolala do zivota to čo mna flegmaticku kvazí ma vyviesť s rovnovahy.....

Prajem pekný predlžený víkend....
PS: aj ja som v spoločnosti vždy ticho a sedim pre mna aj 2 ludia a ja je vedšia spoločnosť v ktorej som proste ticho....a vobec nemam rada isť na nejake posedenie ludi čo poznam známi atd.....ale hold prekonam sa o dva tyzdne som nahlasena na taku udalosť....ach jo, zase budem čakat kedy možem odisť....a za dalšie nikdy nemam chut byt stredobodom pozornosti nie to este nahlas hovorit....

Ahojte.

Aj mne hovoríte z duše, keď spomínate tendenciu k Vašej tichosti na spoločenských akciách. Mám to úplne rovnako. Presne aj pre mňa spoločnosť už dvoch ľudí (teda že sme na debatu trojica) znamená, že som ticho. Nehovoriac, keď nás je ešte viac, vtedy duplom. Iba keď som ja sám s jedným ďalším, tak vtedy viem byť trošku iniciatívnejší v snahe hľadať spoločnú reč. Neviem, či je to tým, že sa skrátka hanbím, či len tým, že tiež som nerád ako Vy v diskusii stredobodom pozornosti, alebo je tam aj primiešaná nejaká sociálna úzkosť, možno vzťahovačnosť a strach, že sa strápnim, že budem za svoje reči posudzovaný... Asi všetko dokopy. Nerád chodím preto na akékoľvek akcie, kde sa má takto debatovať v kruhu viac ako 2 osôb (hoci v skutočnosti sa vyhýbam aj ísť vo dvojici niekam s niekým).

Čo sa týka toho porovnávania so spolužiakmi, priznám sa, hoci som o trošku starší než @kimi2028, aj tak ani ja som z toho nevyrástol dosiaľ a hanbím sa chodiť na stretávky. Či už ide o spolužiakov z výšky, alebo zo strednej. No najmä zo strednej. Od roku 2005, keď som maturoval, bolo už viacero takých stretávok zo strednej, ani na jednu som sa neodvážil ísť. Aj kvôli tej hanblivosti v komunikácii, ale aj na spôsob toho, čo naznačoval Kimi, teda že som sa necítil súci k nim... kvôli svojej "neúspešnosti", či ako to mám povedať.

Cítim však v súčasnosti, že sa v tomto trochu už začínam posúvať konečne aj ja a že je tu perspektíva, že v budúcnu by som sa už voľakedy zúčastnil. Nepovedal som si, že nikdy sa nezúčastním - som otvorený tomu do budúcna, iba to ešte v sebe musím preklenúť a trošku viac vyzrieť, trošku sa v tom porovnávaní s nimi mentálne posunúť. Hoci sa predpokladá, ako bolo aj tu povedané, že v tomto veku by som to už mal mať v sebe dávno poriešené, nemám to tak, no ide to dobrým smerom. Aspoň to mi je povzbudením.

Ja inak celkovo na mnohé veci, ktoré majú mentálne vyriešené ľudia trebárs v dvadsiatke, dvadsať-päťke dochádzam až teraz po tridsiatke, po tridsať-päťke. Toto zaostávanie na sebe evidujem už od začiatku choroby. No už sa mi v skutočnosti nechce si z toho robiť hlavu a vyčítať si to; skrátka musím dozrievať svojím vlastným tempom. Niektoré veci neurýchlim, ale musia mi akoby docvaknúť prirodzene samé na základe tej správnej "konštelácie" v mysli.

matej

Ahojte. Ja sem napisem moj vcerajsi zazitok. Som sa vybral na taku dlhsiu prechadzku, chcel som sa nejako rozlucit s letom posledny letny vikend. Tak som presiel niekolko kilometrov a navstivil som miesta, kde som chodil cez leto, to su take miesta v lese, alebo za mestom, dost daleko. Tak som si ich bol popozerat a bolo mi dost smutno, ja to kazdy rok strasne zle prezivam, ked konci leto. A sam som bol, klasicky A som si uvedomil, ako je pekne vonku a ze mi to bude chybat. Pozeral som na stromy a na pavuka, aky je skaredy, taky velky kriziak a na jazero a na rieku, ako tecie voda. Ale bol to pekny den

Ahojte,

Máme tu nový deň-slnečný,čo je celkom veselé.pokračujem v čítaní knižiek,veľmi sa mi teraz páči Sienkiewitzov Pán Wolodyjovski.bude asi hodne teplo.príroda akoby spala.tak teda hor sa do činností a do práce,nech je deň plnohodnotný.

Pes je dnes celkom kľudný-nevyvádza tak.už sa teším na večernú prechádzku.a odventilovávam svoj svet básňami.rád by som si zohnal Walta Witmana-tiež údajne píše voľný verš.

Choroba ma negniavi-ako keby som zdravý,čo je príjemné.žiadne halucinácie,ani bludy,taký normälny deň.

Čo som kontaktoval vydavateľstvá,z desiatich sa mi ozvalo jedno aj to len námatkovo.čo je toto za svet,že nevedia ani odpovedať na mail.

Držte sa pekný deň

Pozdravujem Vás,

Mám dnes celkom dobré správy.údajne moja schizofrénia možno nie je schizofrénia,ale bola to možno reaktívna psychóza.v každpm prípade sa mám dobre a pokračujem v čítaní.len ma mrzí,že môj kamoš prestal užívať lieky na bipolárku,tak sa trochu bojím,aby sa nezabil.budem sa mu musieť cez víkend ozvať.

Ahojte

Ahojte. Ja sa mam celkom fajn, v sobotu som bola teda na diske a bolo tam dobre. Po tych troch rokoch som si to fakt uzila prisla som o 5 rano ale s usmevom na tvari Inak ma mrzi ze niektorym ludom ktorym som verila som povedala o sebe viac ako som mala a oni to v slabej chvili vyuzili. No co uz ucim sa aj ja cely zivot.... Uz mam pri sebe len par ludi ale tym verim uz roky. A v praci sa mi stalo ze jedna zakaznicka na mna slovne zautocila. Uz sa mi to parkrat stalo ze nespokojne zakaznicky si svoju frustraciu chceli vybit na mne ale tato utocila tak ostro a zosmiesnovala ma ze to vo mne spustilo uzkosti. Nemohla som sa ukludnit radsej som sa stiahla a pockala kym odijde... Potom som este dve hodiny bola v soku a snazila som sa dat do poriadku. Nakoniec to ustupilo a pokracovala som v predavani. Celkovo som bola nejaka vystresovana citliva. Mala som tyzden dovolenku kde neboli ziadne tlaky na mna a ked som sa vratila tak hned takyto utok. Uvedomujem si ze stale ma vie nieco prekvapit aj ked si myslim ze to mam uz zvladnute. Inak tych zakaznikov vzdy diplomaticky odstavim ale toto bolo v niecom ine. Myslim ze to zosmiesnovanie mi tam spravilo najhorsie. Pripomenulo mi to casy zo zakladnej skoly ked ma sikanovali takze sa nedivim.... ale uz sa citim zase lepsie a sebavedomejsie. majte sa pekne

@Katuska, tak to ti závidím že si bola na diskotéke. Ja keď som bol mladý, tak som mal strašne rád diskotéky, ale neužil som si ich veľa. Nemal som nikoho s kým by som na ne mohol chodiť.

Ano Juraj ja som tiez rada ked sa mozem vratit k veciam ktore ma robili stastnou pred psychozou. Som rada za kazdy den ktory zijem normalne ako kedysi. Ja som na disky vela chodila od 17 do 22 rokov nonstop kazdy vikend mala som velku partiu bolo to fajn. a potom uz pomenej ale chodila som ked som mala naladu. Sice sa ta partia uz rozpadla ale mam dobru kamosku s ktorou sa da ist zabavit takze si vystacime aj dve. Mne v podstate ide o to aby dobre hral aby som si zatancovala a zasmiala sa aj na tych ludoch co tam niektori v podnapitom stave stvaraju. Bolo mi smiesne no a zaroven som bola rada ze sa za tie tri roky toho tolko nezmenilo. Bala som sa ze tam budem najstarsia ale bola som taky priemer. Nas tridsiatnikov tam bolo dost. Aj omnoho starsich. takze tak

Ahojte

len som Vás všetkých chcela pozdraviť v tento sviatočný deň....stále som s tohoto dna nadšená aj keď prináša dosť zmien v práci...ale ok....viete, chcem len vysvetliť prečo sa tak teším .....vedšina ludi si vo sviatok planuje výlet, cykloturu, mozno turistiku, mozno pozriet film....ako ja som si fakt nic neplanovala.....len som vedela ze rano vstanem a po ranajkách si urobil kavu (rozdiel ze kavu si robim až v praci) a tak potom ma napadlo že si zacvicim svojich 5 minut cvikov....aj sa mi celkom chcelo....(a to som uz dlhšie ako tyžden necvičila)....teraz ze si pustim rádio lebo v telke nic nejde....a pozrela som si reláciu s komičkou, ktoru uznavam...a tak nejako je to pekný den neviem co ma čaka dalej....ale chcela by som si precitat aspon jednu kapitolku v knihe....to možem aj večer...

S prianim pekného dňa...

Ahojte všetci,
ja sa mám celkom fajn, až na to že som prechladla a kašlem taký hlienavý kašeľ. Dnes som si povedala, že bude posteľový režim, ale už ma to ťahá von kúsok, lebo je celkom pekne. Nie som PN, lebo nemám ani teplotu a necítim sa až tak zle. Robila som si aj AG samotest, tak bol negatívny. Dúfam, že mi to prejde čí skôr. V práci je zatiaľ relatívny kľud, je to hlavne o prípravách na ďalší šk. rok. Triedna by som nemala byť, ale ktovie, čo príde ešte, lebo nič nie je isté. Ale zaobídem sa aj bez toho. Od pondelka som v novom podnájme teraz už sama na byte. Zatiaľ je to OK. V celku mi to vyhovuje, mám tu súkromie.
Dnes som toho veľa neurobila, dokončila som hokkaido polievku a uvarila si cestoviny s omáčkou, a rozmýšľam čo ďalej, či sa pôjdem trocha prejsť alebo si pozriem nejaký seriál/film na Netflixe. No uvidím čo.
Pozdravujem všetkých a prajem pekný sviatočný deň.