Čo pozerávam...

[quote="Saladin"]

I am what I am.. and what I will be.

JA by nedal what, ale WHO

Lebo JA je osoba a nie vec

Pri písaní môjho príspevku ma napadlo presne to isté, ale takto to v tom miniseriáli odznelo (najprv som myslel, že sú len zlé titulky). Zrejme je to nejaká jazyková hrátka v angličtine. Ak popustím fantáziu (môj brainstorming, nie som jazykovedec), tak slovom "to" sa Mojšíš odovzdáva Bohu, karme, osudu - že je ochotný stať sa doslova čímkoľvek (nielen kýmkoľvek), kým Boh chce, aby sa stal. Definícia bezhraničnej pokory.. ale možno si do toho premietam nejaké svoje vlastné témy.

Saladin napísal:Pri písaní môjho príspevku ma napadlo presne to isté, ale takto to v tom miniseriáli odznelo. Zrejme je to nejaká jazyková hrátka v angličtine. Ak popustím fantáziu, tak slovom "to" Mojšíš de facto tvrdí, že je čokoľvek (nielen ktokoľkek), kým Boh chce, aby sa stal. Povedzme úplné odovzdanie? Pokora? (môj brainstorming)

Možno tým what sa myslí "som, aký som" Ale po plnom uvedomení si seba platí skorej veta, SOM, ktorý SOM Lebo tá vystihuje ten stav mysle

Rozumiem. A ty pochop, že som napísal to, čo v tom miniseriáli odznelo. Alebo napíš scenáristovi, že tam má chybku  .

Saladin napísal:Rozumiem. A ty pochop, že som napísal to, čo v tom miniseriáli odznelo. Alebo napíš scenáristovi, že tam má chybku  .

Nevravím o chybe, rozvíjam diskusiu

Už dlhší čas chcel seknúť so seriálmi, ale toto si rozhodne nenechám újsť - presne takto funguje závislosť, chjo..

Saulov syn

Nie je žiadne tajomstvo, že Češi točia/píšu skvelé komédie (mojou šálkou kávy sú Svěrák & Smoliak), Maďari zase vedia natočiť tieto životné drámy dokonale. Vyberám pár perličiek z filmovej recenzie:

Životní cíl, který si náhle vytyčí a pro který je schopen udělat cokoliv, bez ohledu na jeho absurdnost.

Lidské gesto se pro něj stane tak fanatickým cílem, že je kvůli němu ochoten riskovat svůj život.

Člověk může přežít v pekle jen tehdy, pokud si vytyčí nějaký aspoň zdánlivě "lidský" cíl, který se pro něj stane jediným smyslem existence.

Presne ako v Pelíškoch:

Teda, to muselo dát příšernou práci.. Přitom taková blbost, co?

Lenže čo je pre niekoho blbosť, to je pre druhého zmysel života a zdroj nádeje a životnej energie. V reálnom živote to môže vyzerať napríklad takto:

V DVTV diskutovali s nejakými týpkami, ktorí rozveselujú ľudí touto pesničkou v Prahe v metre (priamo vo vagónoch).


Seriál je suppa, dal som len jednu sériu. Lúpežníci s ľudským prístupom. "Ak zabiješ rukojemníka, budeš potrestaný." Nechcú ukradnúť peniaze druhých ľudí (z banky), tak si ich vyrobia v EURO tlačiarni . Aj v zloduchovi je kúsok dobra. Štokholmský syndróm v kocke.

Fú, toto bola naozaj krásna mini séria. Veľmi podhodnotená, napísaná podľa knihy.

Je to o šľachticovi so srdcom. Tesne po revolúcii sa vrátil do ZSSR, aby zachránil svoju starú mamu, grófku - zrejme ako prejav vďačnosti, lebo sa o neho starala po smrti rodičov. No a chudáčisko tam musel zostať, pričom ho skoro zastrelili (tak ako zastrelili ďalších). Zachránila ho revolučná báseň, ktorú napísal jeho kamarát, ale nemohol ju publikovať. Dom alebo palác(?) mu ľavicoví šialenci vypálili, empaticky mu zobrali všetko a zavreli ho na doživotie v hoteli, kde dovtedy pobýval. "Za žiadnu cenu nesmieš opustiť hotel, inak si ťa nájdeme", prizvukoval mu šéf tajnej služby.

Lenže šľachtic sa nenechal zlomiť. Sarkasticky hodnotil nový príbytok ("aspoň tu mám okno", "súper, postel vŕzga v G dur") a v štýle Viktora Frankla postupne začal meniť samého seba, pretože nemal možnosť, ani silu zmeniť vonkajšie okoľnosti (bol de facto privilegovaný väzeň). Psychológ by povedal, že zaujal k danej situácii nový POSTOJ. Skoro ho však zlomili. Kamaráta (napísal báseň) poslali do "prevýchovného" gulagu, odkiaľ sa však nikto nevrátil prevychovaný. Na pohreb jeho babičky nikto neprišiel - všetci sa báli. Slizký, ZLO myselný a POMSTY chtivý antagonista bez talentu a schopností mu (a nielen jemu) hádzal polená pod nohy - typický archetyp EVIL.

Tak sa rozhodol skočiť zo strechy. Zachránili ho včely. "Vrátili sa. Mal si pravdu. Včely. Prišli. To nemôže byť náhoda. Je to dôkaz, že tu máš ešte zostať. Budeš sa o ne starať.", ratoval ho zamestanec hotela. A tak nakoniec zostal. Dni ubiehali, jeden za druhým a úplnou náhodou sa z ničoho nič objavila dcéra zamestnanca hotela. "Odchádzam na krátky čas na súostrovie Gulag. Chcú ma tam prevychovať. Postaraj sa o moju dcéru, kým sa vrátim", prosila ho na kolenách.

Súhlasil. A zažili spolu veľa krásnych chvíľ.. ale bolo to ťažké, veľmi ťažké, hlavne pre neho. Dokonca jeden krát opustil hotel. Paradoxne ho zachránil šéf tajnej služby, ktorý ho predtým rázne varoval.

Nikolai, môžu ti zobrať celý majetok. Môžu ti zobrať dom, šperky, cennosti.. ale nemôžu ti zobrať to, kým si.

Obdivujem ako si nad vecou.
Vieš, keď som bol malý chlapec, krátko po smrti mojich rodičov, moja stará mama, grófka, pozvala k nám chlapca zo susednej usadlosti. Myslela si, že by ma to mohlo rozveseliť. Volal sa Obolensky. Vždy ma porazil v dáme. Nebral som to dobre. Slzy sa mi ronili, zúrivo som rozhadzoval figúrkami. Dokonca som nadával. Neskôr v ten večer ma stará mama našla stále plného hnevu. A povedala: „Chápem ako sa cítiš. Nie je nič radostné na prehre. A ten Obolenský je rozhodne nepríjemný chlapec, ale, Sasha, môj drahý, prečo ho preboha uspokojuješ ukazovaním svojho zúfalstva?"