Zrovna v noci bdiete? Napíšte!

Mozno ze som mlady vekom ale moja dusa je tak znicena ze sa citim ako stary dedo. U mladych ocakavas ze by boli plny energie, nadeje, optimizmu, naivity atd... Ja uz len cakam na konecnu zastavku nech sa to vsetko skonci a mozem "odpocivat". Obdivujem ze dokazes pracovat ked je to u Teba -1. Niesom bojovnik... som survivor prezivsi alebo aky je slovensky ekvivalent. Btw neveril by som ze si ovela starsia hlavne kvoli tomu anime obrazku. Odhadom si spadala do kategorie 20-30. Kazdopadne som rad ze Vas tu vsetkych mam a mozem Vam tu vyliat moje myslienky bez nejakeho odsudzovania alebo prehovarania ze si to vymyslam a podobne. Naozaj si to cennim.

U mňa sa survivor rovná s bojovníkom, sorry : )
Trošku chápem,čo si napísal, že sa duševne cítiš tak, že si už dosť bojoval.. Je mi tu ľúto. Asi každý máme svoju nádielku trápenia sa v živote, a poniektorí z neho zažijú dosť už aj v detstve, dospievaní.
Anime...hm... : ) vieš ja sa duševne cítim tak max na 20, tvoja prvá hranica odhadu, ale vekovo som v tej druhej hranici. Mám toľko ako Matej, o pol roka menej. Tuším aj on raz písal, že sa duševne cíti oveľa mladší,  ja takisto. Áno, a týmto sa dostávame aj k tvojej poznámke o odsudzovaní a nebratia vážne od iných...

Vieš, tiež to tu mám rada kvôli tomu, že ľudia si tu rozumejú. Vlastne neustále, keď sa niekto podelí so svojimi pocitmi, svojim dňom, ta asi veľa z nás v okamihu prečítanie si príspevku od toho-koho člena príde nato, že áno, aj on zažil podobné pocity, podobne rozmýšľal o veciach, podobne sa trápil.
A tam sa dostávame aj si myslím ku kľúčovej veci, pre ktorú to tu milujeme. Ľudia sa chápu, zažili podobné situácie, a ani ich nenapadne pomyslieť si na odsudzovanie, čo v opačnom prípade poniektorých ,,duševne zdravých,, ľudí napadne. Ako ja to mám dennodenné, lebo pracujem, mám tu väčšinou kolegyne, ktoré by mi mohli byť matkami. No mám aj jednu, ktorá má podobnú, nazvime to ,,detinskú,, povahu ako ja, a már 46. Aj ju ohovárajú. Tiež berie lieky, proste máme inakšiu povahu, a zraňujú nás bežné veci... Ale nemyslím si, že by som stála za menej, ako staršie kolegyne, ba podľa mňa sme my s kolegynkou v istom zmysle duševne nad nimi. Som detinská, áno, ale v práci driem, zariadim bársčo, a kokos robím na ne...ony robia fakturáciu, majiteľka, ktorá najviac odsudzuje každého, nerobí nič, akurát si zájde cez pracovnú dobu na umelé nechty : D
Takže v celku, myslím si, že veľa z nás zažilo dosť silné depresívne fázy, vieme ako veľmi to bolí, ako sa z toho nedá len tak bežnými vecami dostať, nedá sa to z jednej chvíle na druhú prepnúť, necítiť v srdci tú obrovskú bolesť, alebo v inom prípade, bolesť toho, že človek cíti, akoby ,,necítil dosť,,-lebo aj ten pocit ,,bolí,, pravdepodobne. Pocit, že niečo je iné, niečo akoby chýba človeku.

V duchu som s tebou, si veľmi zlatý, a je dobré, že si tu s nami.

Kokos, stále mi tam svietia slová, že vraj nesprávne napísané, v tom mojom detinskom texte, a neviem prísť nato že prečo
Aach!.... Kašlem nato, asi dve slová neboli vôbec spisovné, I don´t care  
Keby že píšem v materinskom, tak to tu nemáte takéto detinské texty odo mňa a nadávky, ale Götheho Fausta haha

Tak drž sa, oddychuj Mati, máš čas, dopraj si to na regeneráciu telesne, aj duševne. A píš : )
Čo by som ja nedala zato mať opať 21
Máš moju úctu, si veľmi inteligentný, vzácny mladý muž. Nesmieme ,,tak,, ešte oddychovať..aa... Proste nie : )

ahojte.

matus, aj ja som mal a ciastocne mam take pocity, ze uz ma nic dobre necaka. ze veci, po ktorych som tuzil, asi nikdy nedosiahnem. ale vzdy je nadej na zlepsenie. pisem to aj preto, lebo som cital vela kazuistik (pripadov pacientov), kde sa danemu cloveku vplyvom nejakeho lieku az zazracne polepsilo. ano viem, ze pisem (len) o liekoch, ale fakt niekedy ten spravny liek alebo kombinacia liekov dokaze velmi pomoct aj vtedy, ked bolo danemu cloveku dlhsie zle. to je mozno jeden zdroj nadeje- lieky (a nove lieky). to druhe, co mne tiez ciastocne pomohlo, bolo, ked som si uvedomil, ze nie je dobre stale rozmyslat nad tym, co chcem robit a nemozem a viac sa orientovat na to, co robit mozem. clovek si tak moze napriklad vypestovat novy konicek. menej sa snazim utapat v ziali nad tym, co nemozem mat a viac sa sustredim na to, co mozem a dokazem robit. asi to ale chce svoj cas. viem, ze je to velka zmena k horsiemu, ked clovek ochorie a porovnava sa sam so sebou, aky bol pred chorobou a co vsetko stratil. asi sa mi to lahsie pise, pretoze sa liecim uz 10 rokov a za ten cas sa clovek s niektorymi vecami zmieri. prajem Ti vsetko dobre, a ak Ti forum pomaha, urcite pis dalej.

Ono vzdy ked sa zacnem o takychto "temnych" veciach bavit s kymkolvek z mojho okolia tak len povedia ze nemam o tom rozpravat. Ja sa vzdy pytam preco? Nieje lepsie to dat von, bavit sa o tom ako to drzat v sebe nech sa to nakopi a stane sa to coho sa oni obavaju? Ved paradoxne zamlciavanie ma opacny efekt na daneho cloveka. Prichadza pocit samoty, nepochopenia a odcudzenia. Absolutne nelogicke zastarane myslenie ze o com sa nehovori to neexistuje. Problemy treba riesit komunikaciou. Preco asi mnohi ludia chodia za psychologom. Lebo ich rodina a okolie su uplny... neviem ako to povedat bez nadavky. Oni takto taktiez maju svoj podiel na zhorsovani stavu daneho jedinca. Takze ja si myslim ze toto vyrozpravanie na fore mi pomaha a ak Vam to nevadi tak budem nadalej pisat svoje myslienky.

Mne uz pomoze iba zazrak, nahoda alebo boh v ktoreho neverim. Musim sa priznat ze neviem ci lieky mozu mat efekt na emocnu plochost. Sice to pise v pribalovom letaku ale nemam ten pocit ze by to nejako zlepsovalo. Ja by som povedal ze som so vsetkym zmiereny praveze. Len pisem co ma na okraji mysle trapi ale nevenujem tomu UZ velku pozornost. Je to tak ako to je a zbytocne plakat nad rozliatym mliekom. (nieze by som plakat dokazal) Zaluby hladam a skusam ale jedine ktore mi zostavaju konstantne su hry na pocitaci a taktiez serialy a filmy. To su veci vdaka ktorym som prezil svoje obdobie temna a zostali so mnou doteraz. Bez nich by som tu nebol pretoze mi pomohli stravit cas inak ako planovanim samovrazdy.

Este by som dodal ze uz v 14 rokoch som sa dostal ku psychologicke ale nedokazal som jej povedat ani pol slova za 2 hodiny. Hanbil som sa za to co som prezival... len som pozeral do zeme. TO je to co robi nasa spolocnost. Namiesto podpory je tu hanenie, disrespekt, potupovanie... Ako potom dokaze clovek dostat pomoc vcas pytam sa... ked sa clovek "musi" hanbit za to co preziva. Je to chore a je mi na grc. Taketo spravanie nieje exkluzivne len pre realny svet ale aj ten virtualny. Staci sa pozriet na niektore fora ako napr. zdravie.sk. To co sa tam deje... ludia tam idu a kricia o pomoc a oni ich tam uplne zhadzuju alebo radia cloveku s tazkou depresiou aby siel von do spolocnosti a na slniecko. Na to by som opat vedel pouzit kreativne nadavky. Preto som rad ze existuje nieco ako toto forum a velmi rad by som ludom na tom fore poslal tuto stranku ale nechcem sem zaroven prilakat internetovych trollov a znicit kvalitu obsahu tohto fora. Radsej im tam napisem nech mi napisu na mail a ja ich uz znavigujem resp. toto som si povedal ze budem od dnes robit. Chcem ludom pomoct ked uz teda mne pomoci nieje pretoze som sa k liecbe nedostal vcas. Chcem rozdat svoje skusenosti ktorych si myslim ze mam hojne a aspon takto pomahat.

To je asi vsetko co mam teraz v mojej hlavicke. Ak ste to docitali az do konca tak dakujem za pozornost a dufam ze ak sa v niecom mylim tak mi to date vediet a opravite ma. Vdaka.

Onedlho príde na náš trh nový liek-Reagila, ktorý by mal pôsobiť práve na mínusové príznaky. Uvidíme, čo to bude zač

Tak trochu sa vraciam k pôvodnej téme, teda problémy so spánkom. Momentálne znesiteľne zaberá liek Gerodom a to pol a celá tbl. v noci. Zaspávanie mám podmienené do druhej hodine v noci. Teším sa na spánok a snáď sa dobre vyspím. Zobudenie rátam okolo tej ôsmej až desiatej, ale v drvivej väčšine vstávanie je nepríjemné a po opustení postele sa pol až hodinu preberám. Je mi smiešne ak by to niekto poovažoval za idál, ale to tak týždeň dva. Potom nastáva deštrukcia prirodzeného režimu spánku a neskôr rozvrat aj denného režimu.
Majte sa čo najlepšie! Tuto

poslednou dobou zviknem zaspavat okolo 2 az 3 hod ale ako na sebe pozorujem tak to je aj trochu zvyk proste som si zvykol tak neskoro spavat a tazko sa toho potom zbavit ale zase ked to mam takto zhrnut tak tomu predchadzalo ze sa mi nechcelo do tej neskorej noci vobec spat snat sa to zase da do tych spravnych kolaji.

Som tak hrozne nervózna z návštevy zubárky, o ktorej premýšľam, že ju preložím (nemala by som, ale neviem, či to dám), že neviem zaspať. Pol štvrtej. Sakra. Možno tam pred zákrokom zaspím a bude pokoj, no

Ja tiez som na tom nejako podobne. Zaspal som o 4 rano a o 6.15 som mal budicek.
Aj to tie 2 hodky som mal priserne sny.No co uz, tak to chodi..O 2 rano som kavu pil a pozeral do bedni na americky futbal.

Tak ja som sa ako obvykle zobudil cca. o 2.30 rano. Spravil som si silneho Turka kavicku, zapalil si 3 cigarety a cakal som na kamosa kedy sa pripoji na net aby sme si dali rannu particku sachu. Kamarat ale zaspal , tak som sa pustil do hrania na piane, nakolko sa tomu venujem uz paru rokov.Hral som potichu aby ma susedia nepoculi , oni aj tak uz iba nadomnou mavnu ruku ked sa s mojej izby ozyvaju hlasne chorale, ked som takzvane v "tranze".
No nic idem pomaly brigadovat, dnes ma cakaju palety vykladat. Aspon si privirobim nejaku korunku. Vsetky usetrene peniazky vrazim do samorozvijania sam seba.
Nejaky motivacny kurz by sa bodol..

Pozdravujem vas , Vas Felix.

3 hodiny su prec moj cas na zaspatie presiel a spat sa mi vobec nechce vlastne sa citim ako by som sa prave zobudil po dobre prespatej noci tak uvidim do rana ci nezaspim.

Ahoj

Jelikož už od piatku v poslednich dávkách bez quetiapinu, dnes a včera naprazdno, ma to uz štve, vraj je s nim v lekarni problémom ho objednať, asi, pojdem pre recept do druhej lekarni.