Ako sa dnes máš? 5

Ahoj priatelia

Práve som si spravil kapučíno k jednému študijnému textu, a tak reku že napíšem ešte, ako sa mám a čo nové.

Mám sa obstojne. V podstate nič závažného na psychične nepociťujem momentálne, iba tradičné, často spomínané javy - neurotické správanie (červeň, úzkosť, trémy, zádery na prstoch,...), ďalej únava, istá momentálne znesiteľná miera pocitov viny, sem-tam pocit prázdnoty. Tiež krátkodobé depresívne výkyvy, ktoré sú v skutočnosti len zhoršenou náladou reagujúcou tak na externé podnety, pričom sa líšia iba tým, že sú často premrštené (ľútostivosť, plač, zúfalstvo, diskutovanie v hlave s fiktívnym nepriateľom vo fiktívnych konfliktoch, ktoré sú síce možné, ale je nad nimi zbytočné polemizovať a preciťovať ich, keď reálne vôbec nenastali a ani nastať zrejme asi nenastanú). Iné prvky choroby, trebárs jasnejšie rysy bludného či podobne psychotického správania neevidujem ani ja, ani okolie. Dúfam...

Takže sa vcelku vlastne nemôžem sťažovať.

Už aj fyzično sa zlepšilo, pomohli čipky a rajčinové džúsy. Chudnutie - momentálne som si nejak naň nedával pozor, takže som sa ani nevážil, neviem sa vyjadriť teda. Ale asi zas nič.

V škole to nejak ide. Oxazepamy na úzkosti účinkujú, dnes som dokonca na prednáške hovoril názor a netriasol sa mi hlas! Myslím, že to bolo spôsobené aj tým, že nás bolo v triede málo a že som pozeral von oknom alebo nad hlavu učiteľa, čiže som sa menej cítil pozorovaný a hodnotený (ich čumiace oči ma totiž vedia rozhodiť). Z povinností zatiaľ relatívne stíham, držím krok. Som pomerne priemerný... čo ale asi až tak nevadí. Môj bývalý perfekcionizmus mi vedel vcelku sabotovať mnohé veci, takže mám pocit, že s priemernosťou zájdem ďalej... Je to iba pocit, s ktorým nemusíte súhlasiť, no ale zatiaľ to tak vyzerá, že sa mi s priemernou snahou darí zvládať veci tak, aby som nevzbudzoval pozornosť svojou labilitou.

Na brigáde - odrobil som zatiaľ tri desinky. Ďakujem Vám všetkým hojne za povzbudenia ohľadom tých vulgarizmov. Mám pocit, že priemysel koncentruje v sebe práve takých ľudí, ktorí z čistého úprimného srdca z duše nenávidia vlastnú robotu a využijú každú jednu chvíľu a príležitosť posťažovať si a ponadávať na ňu. Staršie dámy v rokoch tam boli a sympatické, azda i vnúčence už majú - fakt ich vulgarizmy boli z ich úst nevkusom. Ale po Vašich povzbudeniach som si z toho všetkého nakoniec nič nerobil a ignoroval to. V nedeľu som robil ešte opäť fúkača a v pondelok som už robil iné - v tzv. čistej zóne som robil podávača. Pomerne ma to bavilo, ale bolo "zakázané" sa tam usmievať, lebo tam je proste niečo strašne drzé a iritujúce, ak si dovolí mať niekto v kolektíve v tejto práci dobrú náladu. Tam je "in" frflať, sťažovať sa, hrešiť, nadávať, preklínať. Mne bolo pomerne veselo, ale cítil som nenávistné pohľady, keď som sa snažil byť k niekomu, komu som podával, milý. Tam majú všetci asi hrošiu kožu. Cítil som, že sú tí ľudia tam veľmi frustrovaní z tej ťažkej fyzickej práce - resp. ani nie práce, ale skôr z toho státia na jednom mieste 10 hodín, to obrovsky vyčerpáva. Je mi ich ľúto - dúfam, že nebude neskôr frustrovaný po viacerých odrobených dňoch aj ja tak. Zatiaľ moje fyzično síce trpelo (vyrátal som, že som spálil v práci neuveriteľných minimálne 5 tisíc kJ/deň). Ale nálada bola prijateľná a na psychične zatiaľ (!) ujma nebola...

Ďakujem Vám srdečne za vypočutie, priatelia. Nech sa Vám darí.
Želám pekný čas.
S pozdravom
matej

Ahojte, drahí priatelia,

Matej, želám Ti veľa úspechov v škole aj v práci.

Ten model som už dokončil. Trvalo mi to asi pol roka Až som z toho mal po dokončení magické myslenie. A hneď som sa pustil do výroby ďalšieho modelu.

Mama navarila halušky, takže sme si pochutili. Mňam!

Ale v ostatných dňoch sa mi nechce chodiť von. Mám akýsi odpor voči tým vychádzkam. To už je priam averzia (čiže silný citový odpor voči niečomu). Nečudo, veď tam vždy mávam napätie, stres, keď stretnem nejakého človeka. A čím viac sa k nemu približujem, tým je to napätie intenzívnejšie.

Ale v čase, keď sa mi nechce robiť nič také zmysluplné, hrám na cimbaloch. Aj to je, však, dobrá činnosť. Tak vydržím hrať aj hodinu vkuse.

Nejako sa mi zhoršil zrak. Najmä večer veľmi zle vidím. Neviem, či to nebude nežiaduci účinok Valdoxanu. V príbalovom letáku od neho je uvedený aj taký nežiaduci účinok - rozmazané videnie.

Tak zatiaľ toľko.

historik

Ahojte, za 20 minút začíname :-)

Je mi zle. Ľútostivo. Cítim sa emočne vyčerpaný, prázdny. Na seminári som mal takmer kolaps, skoro som sa zadusil a musel som si robiť pri čítaní textu každé tri slová 3-sekundovú prestávku na nádych/výdych. Učiteľka ma radšej stopla, nech nečítam, lebo som evidentne kolaboval. To nebola tréma, to sa moja vegetatívna nervová sústava načisto zbláznila a spáchal na mňa pokus o atentát. Úzkosť, tras, potenie, červeň... tie boli ešte aj 5 minút po "ukončení pozornosti na mňa" stále prítomné. Zvýšené sebapozorovanie, vzťahovačnosť, to ani nemusím dopĺňať.

Je mi z toho strašne depresívne. Nejdem to opisovať, všetci viete, čo znamená depresia, pričom kašlem že kritériom sú 2 týždne sústavnej depresívnej nálady. To je jedno, ja viem ako sa cítim, a viem, že je to veľmi zlé. Parafrázujem bibliu: Moja duša je smutná až na smrť.

Matej, mrzí ma, že takto trpíš... rád by som pomohol, keby to šlo. Možno to aj ide - cez zello, sme na jednej lodi. Ak zvládaš ísť medzi ľudí, ale nie hovoriť, toto je ako na pol cesty k tomu... hovoríš ale zas nevidíš/necítiš pohľady iných. Možno by to šlo použiť ako tréning. Nechcem ťa nútiť, ale isto by sme ťa tam všetci radi uvítali a okamžitá hlasová odozva je snáď viac lahodiaca duši ako smutné čakanie na napísaný text...

Prajem ti veľa síl, neviem ako sa teraz rozhodneš - ísť na ďalší seminár, hovoriť. Nech sa rozhodneš ako chceš, budeš potrebovať sily a vnútorný kľud, tak ten ti prajem!

J.

Ďakujem Ti, X, za povzbudenie a vyjadrenie.

Večer som sa do noci vyplakal, a potom som nejak útrapy vyspal. Teraz dnes sa pripravujem na dnešný seminár a je mi náladovo trocha lepšie, aj keď mám strach, čo bude poobede. Idem tam, dám si jedna a pol tabletky Oxazepamu. Čiže úhrnne za tento deň 4 polky (1/2 + 1 + 1/2 = 4x1/2). Je to o polku viac, než mám od doktora v deň semináru povolené. Ale musím, pričom riziko závislosti musím risknúť a vyvážim ho snáď tým, že tak činím len v deň semináru, teda len trikrát do týždňa. V ostatné dni si dávam len 2 polky. Ach, tie benzodiazepíny...

Držte mi palce poobede. Nech sa Vám darí, priatelia. Bojujeme ďalej.

S pozdravom
Matej

Ahojte.

Matej, tak to ma velmi mrzí. Ale nie je každý deň víťazný a verím tomu,že je v tebe sila,aby si to prekonal. Úplne súhlasím s x...Ako napísal Jožino,to zello je velmi dobré. Ja som síce včera prišla neskôr a dôležité informácie od Jirku mi ušli,ale Mischelll mi to potom vysvetlila. Každý jeden z nás má "problém" nie je dôvod sa báť či hanbiť. Ja som nemyslela,že sa o tom niekedy dokážem takto baviť. Ja sa za seba a svoje"problémy" hanbím. Na zello to podobne prežívame všetci...samozrejme intenzita je u každého iná...chce to odvahu,ale ten výsledok je myslím veľmi dobrý...uvidíš,či sa odvážiš pridať medzi nás...veľmi budeme radi...myslím si,že hovorím za všetkých.držím ti palce...keby som ti mohla pomôcť...viem,čo je to cítiť tieto pocity...aj ja ich mávam...dosť často

Historik aj ja mam Valdoxan a mam problem so zrakom. Ale ako keby so zameraním

Priatelia prajem vam všetkým pekný deň aby ste ho využili v niečo prospešné pre seba a blízkych

Ahoj priatelia

Vďaka, Ester, za povzbudenie. Budem nad tým zellom rozmýšľať...

Včera v škole to bolo ako-tak. Čiastočne sa mi triasol hlas a mal som dýchavičnosť. Bol som počas vyjadrovania názoru strašne zadýchaný, akoby som behal maratón. Celkovo som vyjadril tri názory, pričom ten tretí, vtedy sa mi triasol hlas najmenej, takže snáď celkový dojem zo mňa nebol až tak zlý. Ale myslím, že nálepke labilného trémistu sa už nevyhnem...

Najhoršie, keď mám ani nie hovoriť, ale skôr čítať text na hodine. Nabudúce budem aj čítať a to bude ešte len katastrofa, priatelia!

No čo už. Bojujeme nejak ďalej. Možno by mi pomohlo, keby som si sadal viac dozadu v triede, aby som videl spolužiactvo a nemyslel si, že všetci zozadu na mňa čumia, ale videl práveže realitu, a síce takú, že všetci na mňa kašlú. No ale ako hovorím, aj tak je to vec vegetatívneho nervstva, ja rozumom tieto úzkosti neviem regulovať...

---

Dnes sa mám pomerne dobre. Vždy dám slovko "pomerne", lebo je kopec dôvodov, prečo sa mám zle, ale vo vzťahu k mnohým iným ľuďom je to stále to lepšie. Plánujem si dnes trošku zahrať PC hry a potom sa idem poobede pripravovať na ďalšie hodiny. Zajtra šup na brigádu... uf.

Želám Vám pekný čas, držte sa!
Matej

Ahote kamarati,

posledne dva tyzdne zhruba sa mam velmi zle. Upadla som do akejsi formy depresie, kedy som prestala akokolvek komunikovat a kazde jedno vyrieknute slovo ma stalo prilis vela energie. Preto som sa ani nezucastnila poslednych stretnuti zello ale hodlam sa to zmenit, pretoze stav sa mi pomaly zlepsuje, pripisujem to zvysenym dvkam liekov a kvatlitnejsieu spanku.

Cez vikend bola doma sestra aj s neterkou, to ma tak vytiahlo z postele a donuttila som sa jej venovat. Je ovela jednoduchsie byt s malym dietatom ako s dospelym, stoji to menej energie. Dieta na vas nema take naroky ako dospely. Staci ked mu date mliecko pocicikate ho a mozete sa mu aj postazovat a nebude vam davat zbytocne prazdne rady ako dospely. Ano, myslim, ze rady od ludi, ktori si tym nepresli su prazdne, neznasam reci typu vzchop sa, postav sa na vlasne, musis s tym bojovat...
Ja to vsetko predsa viem a snazim sa to aplikovat v praxi, bohuzial mam neprijemny pocit, ze si ani neuvedomuju co takymi to recami vo mne sposobuju. Citim sa potom este horsie, neschopna, zbytocna...

Chcela som sa vas opytat ci neviete ako to bude s tym cestovanim vlakom pre invalidnych dochodcov, ci aj ja budem mat bezplatne cestovne a ci sucastne bude mat bezplatne cestovne aj moja mamka ako moj sprievodca na ZTP.

Majte sa krasne, s pozdravom Venusa

Ahojte

venusa - o tom cestovaní vlakom pre ID nič netuším....

Matej - stratégia zo sadnutím si niekde dozadu miestnosti a tak čítať je podľa mňa dobra...len ma udivuje, že keď hovoríš,  alebo obhajuješ nejaký názor že nemáš až takú trému ako keď čítaš.....u mňa presne naopak....a myslím, že svoj názor by som ani nedokázala povedať pred triedou, ale zase čítať nejaký text nemám problém....bolo to už raz niekým napísane tak je to podľa mňa správne....tak ma teraz napadlo, že skúšal si už čítať nejakú knihu nahlas doma? alebo pred zrkadlom...ako to sú také prípravne techniky, že si vlastne zvykneš na svoj hlas pri prednese a potom aj keď sa par krát pomýliš tak prednes bude zvädša správny (intonácia, čiarky, dĺžne atď.) ale to máš asi v malíčku proste len ma to napadlo tak som to napísala...

Ako sa mám?....tak po veľmi zlom utorku, keď ma neskutočne bolela krčná chrbtica, hlava a brucho...prešlo to až vecer....je dnešok vlastne lahoda....nič ma neboli a som za do vďačná....dnes som si trošku dlhšie pospala je také počasie na spanie len prší a prší a prší a aj tak je všetko mokre... ráno po vybavení poštárky som si hľadala prácu na nete a neskôr varila novu polievku, sa teším až ju ochutnajú rodičia - myslím že sa vydarila....nakŕmila som zvieratka a urobila palacinky a teraz mam veľa času tak reku, že napíšem ako sa mám ....vlastne fakt sa mam dobre.....aj napriek počasiu, ktoré neznášam sa mám dobre....chystám sa o štvrtej aspoň trochu pochodiť kvázi behať....lebo po tej mojej utorkovej skúsenosti som už aj včera bola na malej prechádzke, aby som sa rozhýbala - pokúsim sa čo najviac prejsť ....váhu si už ani sledovať nemôžem, lebo sa nám pokazila váha...

Prajem pekný zvyšok dňa

Ahojte,
Matej - keď si spomeniem na svoje študentské časy, tiež som mal trému pri čítaní. Vždy keď som počul ostatných, tak som si všímal - a teraz hmmká, teraz sa zasekol, zle intonuje. Chcel som preto, aby môj prednes bol dokonalý, prirozdene rýchly, s intonáciou a podobne. A keď prišla rada na mňa, bolo to roztrasené a nepresné. V angličtine to bolo ešte horšie. Predstavoval som si ako krásne to vyslovujem a hlavne bez prízvuku a podobne, ale realita bola niekde inde. Možno preto jak ja som v duchu (nevedome, proste automaticky) súdil ostatných, tak som sa cítil aj ja pod drobnohľadom a nešlo mi to. Opäť to - ako píšeš - je vec rozumovo "zvládnutá" že "nemám súdiť", "chyby robí každý" a pod... Ale proste nezvládal som to. V práci máme angličtinu, už dlho som tam síce nahlas nečítal, ale aj naposledy som mal ešte podobné pocity, chcem nech moje čítanie je super, ale nie je... Dávam domu dôležitosť - tuším Vadim Zeland hovorí, že dôležitosť je niečo čo sme si vykonštruovali. Robíme "dôležité veci" píšeme "dôležité dokumenty" vlastníme "dôležité doklady" ináč by sme "neexistovali?!". Snažím sa pripomínať si to a nedávať ničomu prílišnú dôležitosť. Ale kedy to prijmem ako celá osoba, neviem .

Venusa - mrzí ma, že si mala ťažké dni. Mám pocit, že "my dospelí" používame až moc rozum - musíš sa vzchopiť, to dáš, sú na tom aj horšie. A pomenej citov, vcítenia sa. Alebo tie city už pre hlučnosť rozumbrady nepočujeme. Krásny príklad ešte jednoduchosti a priamosti detí som zažil dnes s dcérkou - pri večeri sme si dávali grilované kurča. A opýtala sa ma "Už se těšíš až umře další kuřátko ať ho můžeme sníst?" Človeka - teda aspoň mňa - v tom momente trochu prešla chuť. Ale aká krásna jednoduchosť - vidí vníma realitu aká je, nemá "filter" morálnosti - akosi nahlas sa nehovorí zabili sme kravu aby sme si mohli dať ten stejk... Dúfam, že už sa budeš cítiť lepšie a prípadne sa aj pridáš na zello. S cestovaním žiaľ tiež neporadím...

Mischelll - včera som šiel zas na bicykli do práce, ale hlavne z práce. A to bolo zatiaľ asi najhoršie počasie aké som zažil. Teplota tesne nad 6 stupňami, vietor, studený dážď... tiež ma pobolieval chrbát už pri tom. Sám sa divím, že do dneška to nemá následky. Hádam som bol dobre zahriaty a oblečený .

Ináč k "zellákom", mám správy od Jirku, že už absolvoval cestu B.B. a predbežne sa prihlásil na ďalšie zello, tak hádam budeme mať možnosť počuť zážitky a skúsenosti z prvej ruky.

Majte sa pekne,
J.

Ahojte,
musím sa s vami podeliť o zaujímavý rozhovor s p. Stanislavom Grofom, ktorý má čo dočinenia s reformou v ČR, ale nielen.

https://www.youtube.com/watch?v=1AaHmfdpXIA

tak trochu iný pohľad na psychické potiaže.

J.