Súčasný stav ochorenia

Mám za sebou 2 týždne užívania Sertralínu, z toho 5 dní užívam už každé ráno 50 mg, predtým to bola tabletka na striedačku obdeň.

Výsledky asi neviem naďalej dobre posúdiť. Zdá sa, že je stále priskoro, a treba mi ešte nejaké 2 týždne počkať, aby som začal dôkladnejšie bilancovať. Už teraz viem ale povedať, že necítim závažné nežiaduce bočné účinky. Čo ma trápi a je to kandidát na nežiaduci účinok, je zvýšená chuť do jedla. Ale tento fenomén je so mnou už veľmi dlho, takže pravdepodobne nie je zavinený sertralínom. Veľa z problému je skrátka vo mne, pretože som navyknutý zajedať emocionálne problémy a napätie, takže veľa ráz mám chuť jesť len preto, lebo sa buď nudím, alebo som z nejakého dôvodu emočne vykoľajený. To nie je vina lieku. Bočný účinok je ale určite akatízia, nepokoj končatín, pri sedení stále poklepkávam, hýbem sa, mám tlak hýbať sa. Nie je to však nič obťažujúce, nejak som si na to už zvykol, lebo som to mával aj pri escitaloprame celé roky predtým. Stvrdnuté brucho sa ukázalo napokon ako náhodný jav, teda nepotvrdilo sa, že by mi bolo spôsobované sertralínom. Posledných 5 užití som tento jav nezaznamenal vôbec. Zápcha v súčasnosti tiež nie je, čo by bol inak pre mňa veľmi závažný bočný účinok, ak by sa prejavil.

Čo sa týka psychična, druhý týždeň užívania bol sprevádzaný aj ľahkým nábehom na "stavy". Cítil som aj demotiváciu, únavu, emočnú nepohodu, niečo na spôsob deprimovanosti a smútkov. Vyskytla sa aj sebaľútosť. Mnoho ráz ale išlo o reakcie na konkrétne podnety, pričom do polhodiny od podnetu som už dokázal byť relatívne v pohode. To je veľké pozitívum a je to pokračujúci fenomén z čias 11. týždňa užívania Wellbutrinu, teda toho posledného, kedy som ho vysadzoval.

Vo všeobecnosti sa nedá povedať, že by som v súčasnosti trpel skutočnou depresiou. Objavujú sa len vyhrotené, relatívne izolované neurotické reakcie na niektoré podnety. Často sa trápim len na základe svojich myšlienok, ktoré mi vyplývajú akoby zo zvyku alebo z povahy. Napr. v súčasnom víkende ma trápi nuda a jej všelijaké emočné nepohody, ale takúto vec asi antidepresívum nevie riešiť, si myslím. Platí, že sú veci, ktoré si musím nejako rozriešiť asi v sebe ja sám.

Iné príznaky, trebárs náladovosť, ktorá veľmi miatla moje kolegyne, sa dosť značne zlepšila, musím povedať. Je to jav už asi troch, možno štyroch týždňov, čiže si myslím, že súvisí skôr s navýšením Orfirilu Long na 1500 mg denne (stabilizátora nálady). Zdá sa, že fakt pomáha. Lebo z januárovej krvi vyplynulo, že som mal účinnú látku valproát sodný pod terapeutickou hladinou.

Zo schizofrenických znakov sa u mňa asi občas vyskytnú niektoré mínusové symptómy, ale mnohé nie sú také hlboké, aby neboli porovnateľné s občasnými ťažkosťami aj "nediagnostikovaných" ľudí vôkol mňa. Zdá sa, že závažnú hĺbku vedia nadobudnúť, len ak výrazne obmedzujem kofeín alebo energeťák. Od tejto barličky som preto dosť nepekne závislý (a štve ma to).

Pokračujem smelo do tretieho týždňa užívania sertralínu.

Ahoj, bojovníci.

Nuž, mám za sebou 3 týždne užívania antidepresíva sertralínu. Obvykle sa má za to, že je to doba, kedy už by sa malo dať hovoriť o nejakom efekte. Moje pozorovanie efektu je do značnej miery komplikované preto, lebo som nezačínal toto AD užívať v čase rozvinutej depresie, takže neviem pozorovať jasný kontrast medzi začiatkom užívania a súčasnými dňami. V období prechodu z Wellbutrinu na sertralín som totiž nemal jasné znaky depresie, dokonca som sa celkom bežne mával aj dobre. Pripisujem to ráznemu oslabeniu úzkostí v čase, keď som vysadzoval Wellbutrin, nakoľko predchádzajúca jeho 300-miligramová dávka mi úzkosti a napätie umocňovala. Takže ak to mám zhrnúť, neviem presne opísať efekt sertralínu.

Čo môžem, je stručne naznačiť, či sa mi rozvíja dobrý stav, alebo sa niečo naopak zhoršuje.

Myslím si, že sa mi upevňuje v posledných týždňoch skôr lepší stav. Pozorujem, že som menej nervózny, takmer vôbec podráždený. Stresory ma nevykoľaja na neprimeranú dobu, skôr som rozcitlivelý na zopár minút, asi 15-20. Žiarlivosť sa nedeje takisto, viac doprajem šťastia druhým ľuďom - mám pocit, že menej závidím a menej sa cítim menejcenný, keď sú druhí vôkol mňa šťastnejší. Nedráždi ma to. Nálady mávam prevažne ustálené... úplne jasne viem potvrdiť, že mi oveľa menej skáču z jedného pólu do druhého, ak to porovnávam trebárs s obdobím okolo januára a vôbec v minulom roku. Voľakedy som už ráno prišiel do práce namrzelý a smutný, teraz už veľa-preveľa dní si ráno zachovávam dobrý postoj a dobré pocity. Aj keď nie úplne stopercentné, pretože napr. v tento 3. týždeň som nepil vôbec žiadne energy-drinky, čo sa prejavilo na únave a demotivácii, na akýchsi znížených vôľových schopnostiach. Veci ma takmer vôbec nebavili a necítil som z činností a z práce pôžitok či radosť. Teda aspoň nie v takej miere ako pri energeťáku. Lebo nejaké tie pocity "bavenia" prišli aspoň s kofeínovými tabletkami, ale aj tak to dosť kontrastuje s predošlými vyhecovanými stavmi, kedy som zažíval priam "flow", prúdenie, premotivované nabudenie. Tento kontrast sa stal napokon hlavným negatívom tohto 3. týždňa (spolu s bolesťou hlavy). Zle som ho znášal, túžil som, aby nebol. Zatiaľ však nevyústil do "stavov", alebo toho, že mi je zle. Neprišli depresívne rozlady z tejto situácie, ba dokonca sa aj príslušné povinnosti vždy vybavili.

Nežiaduce účinky neviem presne zosumarizovať naisto, pretože sa mi ich poznanie ešte len utvára. Zo začiatku bolesť brucha, potom sa to nepotvrdilo. V súčasnom 3. týždni tu figurovala bolesť hlavy, ale trebárs od piatka žiadna bolesť hlavy nie je, a pritom sertralín naďalej užívam, ako mám. Takže asi sa to taktiež ako bočný účinok nepotvrdí, pôjde asi tiež o zhodu okolností, napr. o virózu. Pozorujem zvýšenú chuť do jedla, ale to bolo aj predtým za "ne-sertralínových" čias, takže neviem. Zmena je asi skôr tá, že moja pažravosť má tento raz následky v podobe pozvoľného priberania, zatiaľ čo predtým som za ňu takto trestaný kupodivu nebol, vždy sa to obišlo bez následkov. Akoby sertralín už zmenil trend, ako hospodári telo s prebytočnými kalóriami. Ale to je len slepé uvažovanie, asi je pravda skôr taká, že som si v ostatných týždňoch doprial "výnimky" v kalorickom rozpočte až príliš často a až príliš pravidelne.

Celkovo hodnotím užívanie sertralínu naďalej kladne. Gro pozitívov vidím v ustálení nálad, absencii podráždenosti a žiarlivosti, výrazne zníženej citlivosti na stresory, v schopnosti ovládať myseľ a neriešiť negatívne myšlienky a predstavy, v absencii tlaku myslieť negatívne. Aj keď, čo sa týka ustálenia nálad, hlavnú zásluhu chcem klásť na stabilizátor nálady Orfiril Long, ktorý mám od januára zvýšený na 1500 mg denne, a zdá sa, že to bol veľmi správny krok.

Hurá do 4. týždňa sertralínu, už teraz som zvedavý, ako sa mi to bude vyvíjať či upevňovať, a tiež som zvedaf, či naďalej vydržím bez energeťákov s tým, že by sa mi nevrátili "stavy". Škoda len tej chuti do roboty a činnosti... tej je kvôli tomu pramálo a mrzí ma to,... zvykať si na to je zatiaľ naďalej oriešok. Je tiež pravda, že práve táto demotivácia bola v minulosti hlavným dôvodom môjho opätovného návratu k drinkom, a nie "stavy". Takže sa bojím samého seba, že či vydržím byť svojmu predsavzatiu verný aj napriek nepriazni okolností.

Ahojte kamaráti.Počas februára som evidoval nepríjemné psychické príznaky ochorenia vo výrazne zníženej miere. Pozitívne ani negatívne príznaky ochorenia neboli veľkým problémom, čo pripisujem aj svojmu rozšírenému dennému režimu. Podarilo sa mi totiž do denného režimu zaradiť nové vecí (cyklistika, čítanie), čo sa ukázalo ako veľmi dobre. Potvrdili sa slová psychologičky, že kto sa chce mať dobre tak lieky nie sú všetko a k tomu, aby sa mal človek dobre sú nutné aj ďalšie vecí.

Väčším problémom boli skôr tradične psychologické príznaky ochorenia (pevná vôľa, motivácia, pozornosť). Pevná vôľa je naďalej veľmi slabá, aj keď snažil som sa ju stimulovať rozšíreným denným režimom, čo sa mi do istej miery podarilo. Pokrok v nej je napr. aj v tom, že do fitness centra som dokázal chodiť 4-5x týždenne. Motivácia je veľmi slabá, a je veľmi ťažké motivovať sa ku niečomu zmysluplnému. Zastávam názor, že život v mladom veku na dôchodku je utrpenie. Najväčším mojim strašiakom je stále pozornosť, tam to nie je vôbec dobre.

Matej napísal:(...) Lebo nejaké tie pocity "bavenia" prišli aspoň s kofeínovými tabletkami, ale aj tak to dosť kontrastuje s predošlými vyhecovanými stavmi, kedy som zažíval priam "flow", prúdenie, premotivované nabudenie. Tento kontrast sa stal napokon hlavným negatívom tohto 3. týždňa (spolu s bolesťou hlavy). Zle som ho znášal, túžil som, aby nebol. Zatiaľ však nevyústil do "stavov", alebo toho, že mi je zle. (...)

Uplynuli 4 týždne užívania sertralínu a zároveň 2 týždne nepitia energy-drinkov. V tomto týždni sa už ten vyššie spomínaný kontrast prehĺbil a prichádzali na mňa už aj "stavy", rôzne úzkosti, tlak k negatívnemu mysleniu, suicidálne myšlienky, deprimovanosť, plače. Mínusové stavy ako demotivácia, znížené vôľové schopnosti a anhedónia boli každodenné a niekedy naozaj vedeli potrápiť aj na dlhší čas z mojej pracovnej osmičky. Zatiaľ sa naďalej všetky príslušné úlohy v práci porobili, ale často s nechuťou a "trápením", plus pridávala sa k tomu určitá miera podráždenosti a nervozity.

Myslím si, že nemôžem povedať, že mi sertralín nefunguje, pretože súčasné obdobie až príliš žije tou absenciou drinkov, takže všetky údaje o zaberaní či nezaberaní lieku sú významne skreslené. Asi to bude chcieť viac času. Najprv sa musí upokojiť situácia ohľadom drinkov (zvyknúť si na ich nepitie), a potom budem môcť nejak hodnotiť zvlášť sertralín.

Z nejakého dôvodu vidím vec optimisticky. Hoci štvrtý týždeň bol subjektívne horší, než tretí, takže človek by povedal, že sa veci zhoršujú, mám nejaký vnútorný pocit, že to ide dobre a že všetko je tak, ako má byť. Skrátka odvykám si a prináša to svoje obete. Chce to čas...

Neviem, aké pocity, nálady a stavy mi nový týždeň prinesie. Môže to byť všetko možné, musím rátať aj s najhoršími scenármi, kedy mi bude bývať zle. Nechcem si to privolávať a pripúšťať, ale fakty sú fakty a z racionálneho hľadiska s tým rátať musím. Držte mi, prosím, preto palce.

Známka za 4. týždeň: 3+.

Cítim ale nádej.

ja som mesiac aj 3 dni bez liekov bral som inekciu cisordinol ale pred mesiacom som uz nanu nebol tak ze poslednu mi pichli pred 2 mesiacmi v piatok som bol na kontrole u psichiatricky a povedal som jej ze som vysadil inekciu ona mi povedala ze mi nasylu pichnut inekciu nemoze a ze je to moje rozhodnutie a ze ak by sa mi stav co i len malicko zhorsil ze nemam cakat ale ihned prist ale vlastne sa citim v poriadku bez liekov ak sa mi stav co i len trochu zhorsi tak nebudem nanic cakat ale zatial to chcem vyskusat bez medykamentov lebo mam pocit ze ich nepotrebujem ale do buducna clovek nemoze vediet ale pre istotu ma zavolala po mesiaci na kontrolu miesto po dvoch.

Prispejem sem aj ja, nakoľko sa ma týka kopa diagnóz.

Začnem arterialnou hypertenziou, čo znamená vysoký krvný tlak.
Aký je ten vysoký krvný tlak? Po dvoch nasledujúcich vyšetreniach u obchodného, ak sa namerajú hodnoty vyššie ako 120/80 mm Hg, teda na systolickú 140 mm Hg a diastolickú 90 mm HG ide o Hypertenziu.

Mám predpísaný Indap 2,5 mg a Prenessa 4 mg ktoré sú liečivom krvného obehu.
Bisocard 10 mg znižuje frekvenciu i kontrakciu srdca, čím znižuje i požiadavky srdcového svalu na kyslík.

V súčasnosti lieky neberiem už vyše polroka.
Nežiaduce účinky, alebo problémy mám v dýchavičnosti, vždy keď sa postavím z postele alebo stoličky mi nabehne tlak a dýchavičnosť, ktoru riešim predklonom tela, aby som dorovnal tlak.

Hypotyreoza teda znížená tvorba hormónov v štítnej žľazy, ide o hormón thyroxin, ktorí užívam a to 100mg. Tento hormón je dôležitý jak pri tvorbe energie v tele (metabolizmu), spolu so selénom a jódom dokonale spolupracujú pri spaľovaní tukov a cholesterolu v bunkách a orgánoch.
Ďalej jeho nedostatok pôsobí ma psychiku (duševnú pohodu), ale aj na iné žľazy s vnútorným vylučovaním.

Tento liek mi bol pravdepodobne nasadený kvôli malej štítnej žľazy, ktorú mám a údajne sa zmenšuje, duševnej chorobe a diabetes.

Mám dokonca doma aj CD nosič s CT mozgu kde mi boli sledované aj tieto milé názvy Endokrijna:

Hypotalamus – to je veľký šéf čo všetko riadi
Hypofýza – výkonný riaditeľ ovládaný veľkým šéfom (hypotalamom)
Epifýza (šuškovité teliesko) – systém bežiaci počas pracovnej prestávky
Štítna žľaza – majster výroby, ktorý udáva tempo prác

Hyperglykemia čo znamená zvýšená hladina glukózy v krvi.

Diabetes mellitus 2. typu je nehomogénna skupina chronických metabolických ochorení, spojených so zvýšenou hladinou glukózy v krvi - hyperglykémiou, ktorú spôsobuje porucha sekrécie alebo účinku Inzulínu. Býva sprevádzaná poruchou metabolizmu cukrov, tukov a bielkovín.

Jednoducho inzulin, ktorí sa rodí v pankrease je jeho nedostatok. Čo je zapříčiněné mojou nezdravou stravou, obeznostou a nepohybom. Inzulin odburava, teda znižuje hladinu cukrov v krvi, pečeni, v svaloch a tukových tkanivách.

Mám predpísaný Siofor 1000mg ktorí žiaľ neužívám taktiež vyše pol roka.
Siofor obsahuje pomocné liečivo Metformin, ktorí dopĺňa inzulin.

Od prvej návšteve u diabetológa som mal namerané hodnoty v norme a behom pol roka som schudol o 28kg na 132kg hmotnosti mojho jablka. Ale to bolo pred tristo rokmi!
V súčasnosti sa snažím jesť zdravo a to všetko až v téme chudnutie popri antipsychotikami.

Ďalším nepríjemným pomocníkom diabetesu sú moje fajčenie cigariet a nepohyb.
Toto tiež riešim, žiaľ už dlho rokov, priam celý život.

A konečne F 20.0

Quetiapine Accord 300 mg je neuroleptikum a antipsychotikum
Cisordinol 10 mg tiež neuroleptikum a antipsychotikum
Depakine Chrono 500mg epileptikum

S timato liekami som spokojný a liečba je priam pohodová.

Priznaky halucinácii a bludov ako hlasy, protichodné obrazy, zmeny v pocitoch, myšlienky su v rámci choroby. Keby neboli tak si ani neuvedomujem svoje niektoré schopnosti a ani seba?

Čo sa týka choroby vonku v spoločnosti, to je dosť ťažko posúdiť nakoľko 90% trávim v pohodlí domova. Raz som pracoval v jednom závode a poviem vám, no hnus! V noci počas odpočinku a chystania sa na pokojný spánok som bol atakovaný prac. myšlienkami, halucinaciami a bludmi. Do roboty som chodil priam zahanbený a podrážděný. Z čoho som po týždni dal aj výpoveď. Bral som to moc osobne. Ludia boli fajn a aj robota. Len tie myšlienky!

Prognóza do ďalších užívaní liekov a mediakcie je taká, že v najbližšej dobe navštívim všetkých špecialistov a budem pokračovať v liečbe. Pol roka pauzy stačilo!

Ahojte.

Mám za sebou 5 týždňov užívania sertralínu. Zdá sa, že moje mínusové symptómy a niektoré depresívne rozlady ani toto AD nevie riešiť, pokiaľ ho nekombinujem s energetickými nápojmi. Trochu som z toho smutný, chytá ma skepsa, že pravdepodobne moje problémy nepatria do oblasti, ktorá by sa dala liečiť antidepresívom. AD sú na to prislabé, resp. chemicky tieto symptómy ovplyvňujú len pramálo.

Neviem presne, aký postoj mám k tomu zaujať. Príliš sa mi nechce pociťovať sklamanie a trápiť sa nad tým. Zdá sa mi to akosi zbytočné a seba-sabotujúce. Pravdepodobne si z toho nič extra robiť nebudem a vezmem to ako fakt. Sú horšie ochorenia, resp. aj v rámci okruhu našich porúch trpia pacienti oveľa horšími príznakmi - myslím, že o tom svedčia zverenia aj niektorých miestnych fórumákov. Takže by som sa nemal nad tým tak trápiť a mal by som to považovať za tzv. "good enough". Postoj "good enough" (dosť dobré, dostatočne dobré) učí jedna moja obľúbená motivačná knižka.

Popíjam teda tie drinky, ale s mierou. Moja predstava o miere je trochu extrémnejšia, ale vyžaduje si to môj stav: totiž jedná sa o hranicu asi 500 až 1000 ml drinku + 2 litre bezkalorickej žbrndy. Obidva nápoje obsahujú minimum cukru, až žiaden, za to je to vykryté hojne sladidlami (napr. ten obávaný aspartám), plus konzervanty a farbivá. Samozrejme kofeín. Ide o určitú neresť, ktorú budem držať pod kontrolou tým, že ju jednak ponechám v hentakých hraniciach, plus doma u seba budem piť len vodu a kofeín budem čerpať len zo zopár neškodných kofeínových tabletiek. Tieto hranice som dodržiaval aj predtým, než som opätovne skúsil vec vysadiť, takže fakticky viem, že tieto medze dokážem dodržať bez námahy. Sú to síce značne vysoko položené medze, všakže, ale možno to nie je až také strašné, keď sa to skombinuje s niektorými dajme-tomu pozitívami môjho životného štýlu. Teda dúfam...

A čo sertralín, užívať alebo neužívať? Dosť nebezpečná otázka, že mi taká vôbec napadne. Pravdepodobne sa moje náladové ťažkosti realizujú v dvoch okruhoch - dopamínovom, na ktoré mi zaberajú drinky, a sérotonínovom, kde mi vie všeličo kompenzovať sertralín. Jeho kladný efekt vnímam najmä v korigovaní množstva negatívnych myšlienok, ktoré sa mi majú niekedy tendenciu tlačiť do hlavy. Cítim sa akosi vyrovnanejší, kľudnejší a tlak k negatívnemu mysleniu je vskutku iba sporadický, príležitostný. Často ho viem ovládať až tak, že pácha škody len zopár krátkych minút. Tiež som si všimol, že menej závidím, vôbec nežiarlim, takmer vôbec sa nerozčuľujem, rána v práci zvládam lepšie. Trochu sa mi ale predĺžilo zaspávanie v ostatných týždňoch, tiež prebúdzanie je rozložené na viac posunov budíka, než predtým za Wellbutrinu. Asi je to len náhoda. Myslím si, že keby som sertralín vysadil, tak by ma zaplavila úzkosť a extrémny tlak k negatívnemu mysleniu, preháňali by sa mi hlavou mnohé negatívne myšlienky, ktoré by sa mi len ťažko odháňali a ignorovali. Skutočne si myslím, že v tomto je pre mňa najväčší efekt tohto antidepresíva, a azda aj hocijakého antidepresíva. Redukuje počet a naliehavosť negatívnych myšlienok na také množstvo, ktoré sa dá ovládať a pri správnej technike a správnom psychickom prístupe aj úspešne ignorovať.

A tak si sertralín pravdepodobne nechám na dlhší čas. Priznávam však, že toto sú len také moje úvahy, lebo dobre si pamätám, že v čase vysadzovania Wellbutrinu a nabiehania na sertralín som žiadne naliehavé tlaky k negatívnym myšlienkam nemal. Možno by sa to ale prejavilo až za určitý počet týždňov, aj kazuistiky pacientov hovoria, že depresia sa vracia po vysadení niekedy až do pár týždňov/mesiacov, čiže väčšinou nie hneď.

Stav v piaty týždeň by som ohodnotil na známku asi 2-. Čiže určité zlepšenie v porovnaní so štvrtým týždňom, nakoľko mi zhruba od polky týždňa pomáhali žbrndy.

Pokračujem ďalej. Ani neviem, kam sa ďalej posúvať. Čítam tú knihu "Prestaňte premýšľať, začnite žiť", a tá mi veľmi pomáha. Vidím to tak, že ma bude posúvať v najbližších dňoch práve ona. To už aj učinila vlastne. Lieky, hm, no budem ich papať ďalej. Trochu ma to obťažuje si ich dávať a myslieť na ne každé ráno, no je to v porovnaní s ich benefitmi asi len veľmi malá obeta. Benefitov je pravdepodobne len niekoľko, ale sú kľúčové a často vedia rozhodnúť o veľmi podstatných zvládaniach alebo nezvládaniach rôznych životných situácií. Niekedy si to asi nechcem priznať, lebo to nie je také jasné všetko, nie je vždy taký jasný ten vzťah príčina-dôsledok, liek-kompenzácia. Ale naozaj to tak (asi) funguje. Prevládajú argumenty, že áno, než argumenty, že nie.

Ahojte.
Musím povedať, že v marci som sa mal stabilne veľmi dobre. Najväčšie problémy spočívali však vo vôľových vlastnostiach a motivácii, ktoré boli veľmi slabé. Momentálne za najdôležitejší považujem svoj denný režim, ktorí sa slušne rozrástol a mám veľkú radosť, že dokážem fungovať v ňom. Mal som oveľa menej dní, kedy sa mi nechcelo nič robiť. Dosť veľkú úlohu zohrali v tomto ešte februárové zmeny a ja som sa poviezol na dobrej vlne, čo sa toho týka. Momentálne hodnotím veľmi kladne cyklistiku (30-45 minút), ktorá mi veľmi pomáhala k tomu, aby to bolo výborné. Už len si vybudovať k tomu dobrý návyk a dúfať v príjemné jarné počasie. Páčia sa mi aj vzdelanostné okienka, jednoducho 90-120 minút študovať niečo z anglického jazyka, dejín, či geografie.

Matej (@Matej) máš pravdu sú aj oveľa horšie vecí, ale na druhej strane naše ochorenie je brané ako najťažšia duševná porucha a je to právom. Hlasy, bludy, či negatívne príznaky ochorenia nie sú určite príjemné, ale dnes sa už dá pracovať na týchto veciach. Mal by si matej hoci je to ťažké zamakať aj doma po práci, aby si sa zlepšil. Hoci chápem je to ťažké, ale prial by som ti niektoré veci ešte zlepšili. Na to je potrebná aj práca na sebe doma. Jednoducho bodli by nejaké tie prechádzky po práci, či spomenutá cyklistika, ale aj angličtina. Chce to len dobre návyky a pracuj na tom.

Ahoj.

Nejaký čas som sem nepísal. Dnes môžem už ale napísať, že mám za sebou 9 týždňov užívania sertralínu.

Ako by som zhodnotil stav? Zdá sa, že je väčšinou dobrý. Nespĺňam v súčasnosti žiadne diagnostické kritériá pre klinickú depresiu. Občas na mňa prichádzajú rozlady, ale nie je ich veľa a nie sú vážne, ani hlboké. Často sa dajú "zahovoriť", teda že ma niekto odpúta od "negatívneho oparu" nutnosťou komunikovať na nejakú tému, alebo nutnosťou niečo riešiť, trebárs nejakú povinnosť. Ranné rozlady sa často vytratia pri komunikácii s kuriérmi, čo nám vozia tovar - tam sa úplne manifestuje tá schopnosť zahovoriť rozladu. Často čítam Carlsonove knižky o práci s myšlienkami a ignorovaní alebo nebraní vážne tých s negatívnym obsahom. Musím povedať, že mi to veľmi pomáha a tieto psychologické prístupy tvoria základ mojej nemedikamentóznej časti liečby. Je to pre mňa ako taká alternatíva pre psychoterapiu, ktorú inak v klasickom zmysle slova momentálne už roky nenavštevujem.

Zvládanie povinností je v práci relatívne dobré. Občas na mňa doľahne "nechcenie sa", demotivácia a lemravosť. Skrátka niekedy nemám vôbec chuť robiť a čakám, kým "padne". Zdá sa, že na tom nemusí byť nevyhnutne niečo chorobné, lebo občas to mávajú aj tzv. nediagnostikovaní ľudia, ako ja volám "psychicky zdravých" - stále mi tam idú na myseľ tie úvodzovky, lebo fakt mám skúsenosť, že až prílš veľa ľudí vôkol mňa majú oveľa horšie - nazvime to - príznaky, a pritom sa nikdy neliečili a asi ani nikdy nebudú, a preto asi ani nikdy nebudú mať žiadnu diagnózu. My sa za svoje diagnózy vôbec netrápme, práveže to svedčí o tom, že chceme svoj problém pomenovať a sme ochotní ho efektívne riešiť.

Čo sa týka tých nešťastných zdrojov kofeínu, je pravda, že si pomáham aj minule spomínanými žbrndami, ale dobrou správou je, že to často striedam. Teda býva trebárs týždeň na žbrndách, a potom zas týždeň iba na kofeínových tabletkách (Cofi-Tabs). Alebo kávy. Síce nie doslova takto že po týždňoch, ale skrátka nepijem žbrndy non-stop každý deň celé týždne. Vidím to ako niečo kladné pre svoje zdravie, že si neškodím až tak zásadne. A pritom je to optimálne pre moje fungovanie. Snáď je to prijateľný kompromis. V posledné 2 týždne som dokonca nemal vôbec žiadne žbrndy, iba Cofi-Tabs a ako pitný režim minerálku v práci + doma vodu z vodovodu. Vyzerá to, že teraz čoskoro zas bude zopár dní na žbrndách, ale našťastie už cítim takmer istotu, že to bude naozaj len na najviac týždeň či tak nejak.

Čo do psychózy, až na občasné mínusové stavy, to vyzerá ok. Plusové stavy asi ani nie sú, myslím. Okolie mi už dlho nenaznačilo, že by som si myslel niečo bludného... naposledy minulý rok, keď som šéfke vyjadroval názor, že ma kolegyne na pokladni ohovárajú... ale to sú už celé mesiace. Zdá sa, že v tomto paliperidón ma naďalej drží, hoci ho komerčne beriem v podobe Parnida, a nie v podobe Invegy, lebo šestková Invega je drahá.

Celkovo som so svojím súčasným nastavením liečby, či už na strane liekov, alebo na strane "neliekovej" mojej taktiky a terapie, spokojný. Iste, túžim mať menej liekov, lebo 4 druhy liekov + doplnky výživy je strašne veľa na to, že ide len čisto o 1 zdravotný problém, a nie o viac chorôb. Ale musím túto túžbu v sebe akosi tlmiť, lebo klady celého môjho nastavenia, zdá sa, sú fakt zásadné. Tak nech si to nepokazím nejakým novým kolom snahy o znižovanie - popálil som sa už v živote v tejto veci viackrát. Ale skryto obdivujem všetkých, čo frčia na minime, klobúk dole. Ale tlieskam aj všetkým statočným, ktorí užívajú toho veľa, lebo určite to nie je pre nič za nič!

Známka za súčasný stav ochorenia: asi 1-.

Ahoj.
Potešiteľné je, že pozitívne príznaky ochorenia som nemal žiadne. Netrápili ma žiadne paranoidné myšlienky. Nikto ma nesledoval, neohováral ani nechcel mi ublížiť. Napriek tomu nebolo to najlepšie. Položili ma totiž negatívne príznaky schizofrénie. Prerastalo to celé do hlbokej apatie, pasivity, ako aj snahe sa sociálne izolovať. Každý týždeň v tomto mesiace som tak robil toho čoraz menej a menej. Na začiatku bola snaha sa nejako nakopnúť, ale nedarilo sa mi to veľmi, ako by sa to malo. Môj denný režim v súčasnosti zostal tak už len o krátkych prechádzkach, pri ktorých som necítil už vôbec nič. Z dôvodu sociálneho stiahnutia sa moje názory na isté vecí menili. Napr. mal som problém prinútiť sa pozrieť na nejaký šport v meste. Keď už ma ani toto nebaví tak viem, že je to celé zle.

Myslím si, že by to chcelo nejakú zmenu v nastavení liekov, ale mám pred tým rešpekt. Pokiaľ ma budú hnať s tým na 5 týždňov do nemocnice, tak ďakujem veľmi pekne neprosím. Nie je mi až tak zle, aby hospitalizácia bola nutná. Som len jednoducho málo činný a potrebujem už nejakú zmenu, pretože som vyprahnutý.

Ahoj

Svoj doterajší stav (psychohygienu) hodnotím kladne, až na par dní pred kontrolou k psychiatričke.
Pocity velikašstva, čítania myšlienok, poruchy spánku, psychózy a denný režim, program, sú také aké sú.
Pocitujem to, čo pociťujem
Vidim to, čo vidím
Prežívam to, čo prežívam
Počujem to, co počujem

(Zdravý životný štýl) je v háji, nestarám sa o seba ako by som to chcel, mám málo pohybu, finančná bilancia je v červených číslach, nebyť mamy, bolo by to inak.
Večšinou času trávim medzi štyrmi stenami domu, sám o samote. Každý deň si nájdem čas aj na 30. min rozhovory so spolubývajúcimi. Zvyšok dna travim duchovne a duševne....

Von na ulicu medzi ľudí chodím buď na prechádzky, do klubu alebo na pivo veľmi, ale veľmi zriedkavo. Totiž moje motto znie "bez penez nikam nelez!"
V minulosti som mal aj o tretej ráno telefonáty, či nejdem "chlastat", bavit sa.
Naposledy som navštívil kamaráta a tam som sa dozvedel, že mňa už nemá v kontaktoch v mobile. Totiž ale pred pol rokom som zo všetkých sieti vyhodil všetkých priateľov. Najmä s FB. Drbalo mi z neho a bol som závislak.

Priateľku nevyhľadávam a nemám, a ako si ani nebudem mať.
Niekedy si myslim , že tento spôsob života, čo žijem, má byť nejaké ponaučenie z minulých životov. Ktovie , čo ma ešte v živote postihne, aká udalosť, z ktorej si mám opäť vziať ponaučenie.

Čo sa týka privyrobenia si, je to už cca. 10 rokov, čo som dlhodobo nepracoval. A pracovať ani nebudem. Som vyštudovaný elektromechanik. Práca mi už tak nevonia ako kedysi. Pomocnika, či nováčika si neviem ani len predstaviť, že by som mal takúto funkciu vykonávať. Je to pod moju úroveň.

Možno niektorí viete, že zvažujem živnosť. Od vtedy, čo som to roztrubil po celom svete, som stým nijak nepokročil. Pracovať na živnosť znamená fakčit, makať jak blázen, 60. aj 70. hodin týždenne. A to sa mi nechce! Mám kopec voľného času zaplnený aktivitami, ktoré sa mi nechce obmedzovať.

Šachová a šípková kariéra dávno padla, a už tieto aktivity berem rekreačne so zábavou.
Na šipkách som nebol ani nepamätám, ostali mi chvala bohu zatiaľ šachy.

Končím s diagnózou a prajem vám pohodlný večer.
S pozdravom Hulk.

Po 14 dňoch od užívania aripriprazolu:

Nálada sa mierne zlepšila, ale daný trend nastúpil len včera, preto by som to nejako nehodnotil ešte. Nie je síce až taká euforická, ako bola po nasadení Alventy pred nejakým rokom, ale je tam. Zmeny výrazu tváre nie sú ešte nápadné a pretrváva teda tzv. emočná plochosť aj naďalej. Poruchy vôle sa nepodarilo ešte zmeniť, ale mal som na to ešte málo času. Dnes som bol totiž len na stacionári, ale rád by som si skúsil návrat ku bežným svojim aktivitám, ktoré som si vytýčil, že budem robiť. Netvrdím, že zaradím všetky hneď, ale niektoré mi padnú vhod. Momentálne sa venujem totiž len šachu. Preto by som si dal na ďalší týždeň cieľ vrátiť sa ku posilovni a odcvičiť si minimálne 3 dní. Uvidím ako sa mi to podarí. Snaha sociálne izolovať sa, žiaľ pretrváva.