Súčasný stav ochorenia

Neviem, čím to je, ale napriek tomu že pred rokom a pol som bola 6.x hospitalizovaná a znova som bola liečená ECT a nastavená na antipsychotiká a antidepresiva, mám sa celkom fajn. Postupne som poznižovala Abilify na súčastných 10 mg a obe antidepresíva najprv znížila a potom vysadila. Takže teraz fungujem len na Abilify 10 mg. Spánok sa mi mierne narušil, ale to môže byť aj tými horúčavami a skorým svitaním. Vstávam niekedy už o 5tej alebo 6stej hodine. Preto sa snažím chodiť spávať pred 22-ou hodinou. Inak ak 2-3 dni menej spím, ďalší deň už pospím dlhšie.
Na moje počudovanie celkom fajn fungujem ako žena v domácnosti a v záhrade. Mám nasadenú všetku zeleninu a aj dosť kvetov, takže teraz v lete je sa o čo starať. Okrem toho máme aj dosť pekný sad so všetkými druhmi ovocia, takže aj dosť zaváram. Večer neraz padám do postele maximálne unavená. Občas po 2-3 výkonných dňoch si musím dať deň relaxačný, kedy si toho menej naložím.
O mesiac čakáme vnúča a keďže mladí k nám veľa a radi chodia, maľovali sme im izbu, dávali tam palubovku a nanovo zariaďovali.
Fakt som prekvapená ako to všetko zvládam, príznaky ako bludy či halucinácie nemám. Jediné, čo ma obmedzuje je slabšia výkonnosť. Nemám ani sociálne fóbie, dokonca rada cestujem či už za dcérou alebo kamarátkou. Priateľov mám však málo.
Viem však, že keby som Abilify teraz vysadila, skôr či neskôr by prišla mánia, skok do depresie a psychóza by bola hneď tu, takže neriskujem. Úplne mi stačí, že musím zvládať ten poslabší spánok a občasné návaly únavy či vyčerpania.
V podstate som rada a vďačná, že som ako som.
Teším sa teraz na výlet. Budúci týždeň ideme s manželom dvaja do Pienin na 4 dni. Dáme nejakú turistiku.
Niekedy si myslím, že tie obdobia stabilizácie mám preto také fajn, že mi vždy rýchlo nasadili ECT a liekov som nikdy veľa nebrala. Čo si o tom myslíte? Asi so mnou nebudete súhlasiť. Väčšina ľudí je proti elektrošokom. Zdajú sa im nehumánne.
A mám ešte jednu vec, ktorej sa teším. Mám nové okuliare na čítanie a čítanie ma znovu baví. S tými starými som už na to zle videla.

Majte sa aj vy fajn.

regina

regina napísal:(...) mám sa celkom fajn. (...)
Na moje počudovanie celkom fajn fungujem ako žena v domácnosti a v záhrade. Mám nasadenú všetku zeleninu a aj dosť kvetov, takže teraz v lete je sa o čo starať. Okrem toho máme aj dosť pekný sad so všetkými druhmi ovocia, takže aj dosť zaváram. (...)

Regi, zelený bodík a palec hore! Strašne sa s Tebou teším a držím Ti palce. Užite si tiež dovču v Pieninách, prajem Vám krásne počasie a príjemné spoločné zážitky.

kimi2028 napísal:Momentálne pracujem na svojom dennom režime. Nejde o nič náročné, ale darí sa mi to. Chcel by som mať tiež dlhšie obdobie bez hospitalizácie.

Kimi, držím Ti veľmi palce, aby sa Ti darilo v nastolenom trende a aby Tvoja usilovná práca na sebe prinášala čoraz častejšie plody v podobe dobrej stability, pevnejšieho zdravia, dobrej nálady a ustupovania prípadných fóbií. Drž sa, kimi!

kimi, Matej,
ďakujem za povzbudive slová. Potešilo ma to.

Po dovolenke som paradoxne unavenejšia, pospávam občas aj cez deň, ale svoj denný režim sa snažím napĺňať.
Som na facebooku vo viacerých skupinách, ktoré združujú psychicky chorých a keď porovnávam svoj stav s inými členmi, často som na tom ešte veľmi dobre. Neraz si aj vravím, že sú o mnoho horšie choroby, ľudia trpia všeličím a často to nevzdávajú. Beriem si z nich príklad a hoci som na ID, snažím sa byť doma užitočná. Aj keď je to niekedy ťažké a ľahko sa vraví: "premôž sa", veľmi mi pomáha to, že v susednej dedine býva moja mama a sestra, ktoré sú veľmi činorodé. Vždy, keď nevládzem, doslova si skočím k nim po energiu. Zájdem k nim na kávu a keď vidím ako oni od rána fungujú, naštartuje to aj mňa.
Okrem toho mám aj opačný príklad vo svojom okolí a to moju tetu. Trpí úzkosťami a depresiou, ale aj rôznymi psychosomatickými ťažkosťami a má silnú tendenciu ľutovať sa a opúšťať sa. Ona doma takmer nič nerobí, veľkú časť dňa strávi utápajúc sa v depresii, vo svojich myšlienkach, v posteli. V lepšom prípade pozerá televiziu. Manžel ju opatruje a to doslova. Všetci sa ju snažíme povzbudzovať k nejakej aktivite, no veľmi zriedka to má nejaký účinok.
Ťahačom pre mňa je teda hlavne moja mama, ktorá má 75 rokov, no napriek tomu zastane doma veľa práce. Spolu s ňou celé leto zavárame pre našu a sestrinu rodinu. Ona ma naučila každý večer si naplánovať aktivity na ďalší deň. Je pre mňa veľkým vzorom.
Jediné, čo by som chcela vylepšiť, je moja hmotnosť alebo celková fyzická kondícia. Na tom musím popracovať. Je to môj dlhodobý cieľ. Vždy znova a znova začinam cvičit a meniť svoj jedálniček.

Ahojte.

O 10 dní to budú 2 mesiace, čo mám znížené lieky, pričom nejakých 20 dní už mám lieky len: Invega 6, Escitil 10, Orfiril Long 500-0-500. Zdá sa mi, že psychika spolupracuje a depresívne výkyvy nebývajú. Jún bol aj všeobecne spojený so zdravšou životosprávou, tak možno aj to pomohlo. Celkovo cítim z hľadiska tých 2 mesiacov skôr prejasnenie nálady, začal mi postačovať na vitalitu bežný kofeín. Pridal som do života manuálnu brigádu, ktorú zatiaľ ako-tak psychicky zvládam, úzkosť sa mi z nej vyskytla pri 4 príležitostiach zatiaľ len raz, a aj to sa podarilo manažovať pomocou samomluvy a sebamotivácie, prípadne zabrali dýchacie cvičenia (dlhé výdychy na stimuláciu parasympatického svalstva, s ktorou sa spájajú pocity pokoja). Konfliktnosť som nazaznamenal, resp. vo veľmi nízkej miere. Červenanie sa svojou povahou nezmenilo, resp. nezhoršilo, ale naďalej samozrejme používam každé ráno BB-krém na líca. Zaznamenal som zvýšenú ochotu umývať riady, udržovať poriadok a sám si kuchtiť, čo považujem za známku zlepšenia mojej priemernej nálady a ústupu mínusových príznakov. Ale naozaj len v priemere, lebo si dobre pamätám, že mávam veľa dní, kedy mínusy sú prítomné. Vstávanie je v posledných 2 mesiacoch naďalej náročné, posúvam budík a aj sa celkovo v práci doobeda ťažšie rozbieham. Negatívne myslenie sa mi vo všeobecnosti zlepšilo a je ho cítiť menej. Mal som aj obdobie veľmi pozitívneho vysmiateho prístupu. V priemere je to ale skôr kvázi-normálne, zľahka pozitívne.

Negatívom obdobia je častá svalovica v rukách a nohách kvôli brigáde. Cítim vysilenosť, slabší stisk rúk a už aj v brigáde, keď náhodou obíjam roboty od usadenín, tak neviem do toho kladivom tak dobre buchnúť, nestihnem sa za ten týždeň dostatočne svalovo zregenerovať, skôr mi sila rúk časom slabne.

Momentálne mám Invegu už len do pondelka, takže utorok pôjdem po nové recepty. Mám dva scenáre:

- 1.) ak tam bude doktorka, tak si vysedím radu a dám si znížiť nejaký ďalší liek podľa jej uváženia, pravdepodobne invegu na trojku, lebo to už naznačovala aj sama
- 2.) ak tam nebude doktorka (lebo máva často v lete dlhé dovolenky), tak si u sestričky dám predpísať recepty, pričom si dám predpísať aj desinku escitil (hoci mám ešte kopec lámateľných dvadsiatok), a budem si od utorka lámať desinku, čiže budem na medikácii: Invega 6, Escitil 5, Orfiril Long 500-0-500. Neskôr po dovolenke doktorky si to dám u nej schváliť...

Musím postíhať nejaké tie kolá znižovania teraz v lete, lebo na zimu je ona málo ochotná znižovať - dosť prikladá význam počasiu a ročnému obdobiu a ich vplyvu na naše stavy. Nemám jej to za zlé, lebo je to pravda, o to viac chcem postíhať, kým je sezóna vyhovujúca, lebo potom sa mi na zimu pravdepodobne na veľa mesiacov medikácia zabetónuje a ďalšie zmeny budem azda môcť dosiahnuť až na jar. A aj to, ak bude psychika ok, čo isteže nie je také samozrejmé. Ale chcem si na to trúfnuť, chcem bojovať jak drak.

matej

Veľmi sa mi páčilo kimiho zhrnutie svojho aktuálneho zdravotného stavu, pričom k jeho úspechom mu týmto aj úprimne blahoželám, len tak ďalej, Kimi!

Zároveň ma to inšpirovalo prispieť do témy aj za seba.

Od 15. mája mám znížené lieky, pričom od 10. júla som mal vysadené antidepresívum. Obdobie v júni patrilo medzi moje krajšie, mal som pravidelný režim, teda vstávanie, ranné rituály, práca, večer starostlivosť o domácnosť, jedlo, kalórie. Častejšie som cvičil, zaznamenal som aj návrat k činkám a brušným cvikom. Úspechom obdobia bolo začlenenie brigády cez víkendy, ktorá zlepšila moju finančnú situáciu a zároveň ma obohatila o nové skúsenosti a možnosti. Naopak, obdobie po 10. júli po vysadení AD vnímam ako moje horšie. S brigádou sa mi začali viazať úzkosti, nervozita, zvýšila sa aj v bežnej práci podráždenosť, precitlivelosť, plačlivosť, depresívne rozlady, náladovosť, pocity silného napätia a niekedy až bezdôvodnej frustrácie, kedy ma iritovali skutočné drobnosti. Skĺzal som do počúvania pomalej hudby, plačov po nociach, nekomunikatívnosti, neschopnosti pracovať a sústrediť sa, motivácia bola úplne odpálená. Na rad prichádzali občas aj negatívne myšlienky, pocity tiesne, nočné mory, skoré zobúdzanie, veľmi zlé rána. V období po 25. júli ma začala atakovať intenzívna chuť sa zabiť a témou číslo jedna sa mi stala frustrácia z toho, že nemôžem byť svedkom toho, ako budú reagovať a cítiť sa ľudia vôkol mňa, keď budem mŕtvy.

27. júla som si nasadil späť antidepresívum. Veci sú teraz o čosi pokojnejšie pravdepodobne hlavne preto, že som doma a je víkend. S blížiacou sa nočnou brigádou stúpa vo mne stres a nepohoda. Pobolieva ma hlava, ale to môže byť aj z počasia a tiež z ventilátora, nakoľko ho teraz mám pustený dosť často.

Situácia v mojom zdravotnom stave je teda teraz vyčkávacia, v duši som nastavený čakať na zabratie AD. Neviem, ako to dlho môže trvať, možno celé týždne, ale nezostáva mi nič iné, len trpezlivo čakať. Akceptujem to.

Povzbudzujem sa tým, že moje stavy neodrážajú skutočnosť, ale je to len šramotenie v chémii. Tiež si živím predstavu (žeby ilúziu?), že keď som tak dlho bral AD a mal som ho vysadené len 17 dní, tak že to bude trvať kratšiu dobu nabrať ho späť do systému mozgu, než keby som naň nebol zvyknutý a s AD by som ešte len začínal.

S nádejou v skoré zlepšenie
matej

Zistila som, že v tejto téme som ešte nespamovala Tož po totálne prebdenej noci o piatej ráno nemám nič lepšie na práci než to napraviť!

Svoje schizofrenické príznaky zhrnúť nemôžem, pretože žiadne nemám, poďme teda na tie hraničné/bipolárne. Málo spávam, hoci si myslím, že túto noc doženiem, ale zatiaľ unavená vôbec nie som. Nálady sú perfektné, i keď ich veľmi ľahko naruší aj blbosť. Som pomerne aktívna a sakra, ešte aj budúcnosť vidím ružovo Toto všetko je u mňa pomerne patologické, preto by to mooožno mohla byť hypománia, ale nepozorujem žravosť - okej, no, tú aj hej, kto že o polnoci chňavil nakladanú rybu s cibuľou? Každopádne tu nie je logorrhea, čo bol u mňa vždy spoľahlivý príznak, teda ešte pred nasadením Abilify. Aj bežne rozprávam veľmi rýchlo, ale vtedy to býval slovopád Tož asi márna sláva, pripisujem to pozitívnym účinkom leta, síce neviem, prečo by som nemala spať len preto, že je august
- bože, ono je prvého, tempus fugit! -
ale whatever, sťažovať sa nebudem. Večery sú tiež v pohodičke, osamelosť, nihilizmus, depresie sú nateraz pasé, uvidíme.
Čo sa týka cukrovky, meriam po biede a glyčky sú tradične všelijaké. K tomu negatívnemu v HPO-čke (zrejme) by som mohla pridať v súčasnosti ignoráciu návštev lekárov, od diabetológie, cez všeobecného, po očné, všade som nebola celé veky. Vybodla som sa aj na psychiatričku a poctivo chodím iba na terapie, tie musia byť *_* Inak zanedbávam i občasné bolesti chrupu, skrátka, po tej somatickej stránke je to horšie než po psychickej. Ale ako vravím, tá psych. je až podozrivá, ktovie, čo z toho bude
Pokiaľ ešte ide o pohyb, ako tu aj o tom píšete, kondícia mi načisto zdochla a po cosplayi v nenáročnej Haluzickej tiesňave som mala svalovicu v nohách, že ehm Okej, liezla som tam po veľmi strmej stene k akejsi jaskynke a bolo to trochu namáhavé, ale nemalo by byť, určite nie pre cosplayerku L.C... Celé to bude tým, že môj bežný pohyb pozostáva z venčenia mačky po záhrade a občas psa po okolí a toť vsjo, vitálna kapacita pľúc je asi v mínuse a svaly sa niekam odplazili. Akože ale na to, ako podchvíľou žeriem, by som mohla aj niečo pribrať, no houby
Takže ak mi z toho celého niečo vyplýva, je to to, že to chce dokopať sa k lekárom a k pohybu a k poctivejšiemu prístupu k DM a ako by mohlo byť všetko fajn!