Súčasný stav ochorenia

Ahoj @matej, inak zaujal ma tvoj titulný príspevok z roku 2016 v tejto téme. Zmenilo sa za skoro tie 2 roky niečo? Pýtam sa preto, že väčšinu tých tvojich príznakov mám sám už 2 roky ako sociálna fóbia, úzkosť so socialných interakcii, ľahká unaviteľnosť, problémy so sústredením, neschopnosť čítať knihy. Som hrozný keď som v strese. Prikladám aj menší výcuc tvojho príspevku pre osvieženie.

"Toto moje duševné ochorenie, ako som to nazval, zahŕňa v súčasnosti príznaky sociálnej fóbie a vyhýbavosti, stres zo sociálnych interakcií, sklony byť tichý, hanblivý, zakríknutý, sklony k tréme. Ďalej sa manifestuje ako komplikujúci faktor pre rúžovku (zveličuje ju, robí ju závažnejšou, citlivejšou na psychické zmeny a duševné okolnosti). Ďalej ochorenie zahŕňa, myslím, u mňa sklony k depresívnym výkyvom, smútkom, plačlivosti, ľútostivosti, podráždenosti. Často sa beriem príliš vážne a tematizujem také filozofujúce otázky, ktorými si významne komplikujem myslenie a zanášam svoju myseľ silným myšlienkovým balastom. Ďalej moje ochorenie zahŕňa ľahkú unaviteľnosť, spavosť, rýchlu vyčerpateľnosť. Tiež okrem toho aj dosť dominantnú introverziu v temperamente "tam vonku mimo internetu". Ďalej treba spomenúť problémy so sústredením, ustavičná potreba byť rozptýlený (ťažkosť pri čítaní textov a kníh, ťažšie učenie, neposednosť, potreba chodiť). Vzťahovačnosť rátam iba vtedy, keď ide o pocit prenasledovania zo strany okoloidúcich v dave na ulici, ktorý si namýšľa moja nervová sústava a spúšťa tak fyziologický stav úzkosti (červenavé vyvrcholenia). Ďalej porucha zahŕňa netoleranciu stresu pochádzajúceho z konfliktných rozhovorov, napr. hádok, alebo toho, keď mi niekto chce niečo vytknúť, alebo sa mi vysmiať, uraziť ma. Tieto situácie znášam mimoriadne zle a okamžite sa sypem. Napr. pred inventúrou "dvojkového skladu" mi šéfka vytkla, že som niečo nedotiahol do konca, a ja som 2 hodiny bol naozaj v zlom psychickom stave. Vôbec som nekomunikoval, všetci na mňa zazerali, že "prečo som sa tak silno do krvi urazil", a pritom ja som nebol urazený, ja som bol proste mimo. Cítil som silnú nenávisť voči sebe samému a akoby neschopnosť s niekým o niečom hovoriť. Ťažko to presne opísať, ale ak by to pokračovalo, tak by som asi urobil to, čo kedysi na bakalárskom štúdiu - zamkol by som sa na záchode, sadol si tam na podlahu, objal misu a plakal. Pamätám si, že na bakalárskom štúdiu trvali takéto zosypania asi aj 2 hodiny, čo som nebol schopný vstať zo zeme a odpútať sa od toho mračna negativity."

Ahoj Kimi.

Vlastne áno, zmenili sa mnohé veci k lepšiemu. Z objektívneho hľadiska som dokončil školu na magistra, kúpil garsónku a presťahoval sa do svojho, kde sa musím starať kompletne o seba vlastne sám. V práci sa držím, resp. naďalej ma jej agenda baví, hoci mávam výkyvy, depresívne ataky, kedy som demotivovaný. Vnímam to ako subjektívne chorobné prežívanie, nie ako niečo, čo by zrkadlilo objektívnu situáciu, pretože objektívnu situáciu mám, myslím, ok. Len myseľ si to nevie tak užívať, lebo je zacyklená často v negatívnych myšlienkových vzorcoch a balaste.

Ľútostivosť a občas podráždenosť sa objavujú aj po 2 rokoch naďalej, v podstate dni depresívnej rozlady sa mi pravidelne striedajú s dňami, kedy mi nič nie je a fungujem psychicky optimálne. Volám to osobne "cyklovaním". Aj som to tak nazval pred doktorkou. Zvláštne mi prišlo, že mi na to nereagovala zvýšením stabilizátora nálady Orfirilu Long, ale do značnej miery argumentovala mojou povahou. Unaviteľnosť nie je už taká výrazná, ako vtedy v roku 2016. Kupodivu som menej unavený a lepšie vyspaný práve, keď si dávam normálne množstvo kofeínu (okolo 300 mg), a nepremršťujem ho. Ak si ho dám príliš veľa, tak o pár hodín bojujem so značnou únavou a ospalosťou, a aj ten spánok nie je aj tak skutočne regeneračný, takže aj ďalší deň som ospalý (s ospalosťou na mňa zákonite prichádza výpad negatívneho myslenia).

Sociálnu fóbiu už extra nepociťujem, vyhýbavosť nie je vlastne žiadna, toto sa teda za tie 2 roky vskutku zlepšilo. V škole som to možno pociťoval intenzívnejšie vzhľadom na prezentovanie seminárok pred kolektívom, ale teraz rok aj niečo po škole už nie som nútený vystupovať pred davom ľudí nikde, takže som nemal príležitosť na trému alebo vyhýbavosť či príznaky fóbie. Červenanie tu je naďalej, ale pomáha solárko, pomáha BB-krém na zakrytie, a pomáha aj samoopaľovák. Vnímam to do značnej miery ako estetický kožný problém na spôsob rúžovky, a už menej to profilujem ako psychický problém, nakoľko červenavé vyvrcholenia/úzkosti nemávam dlhú dobu. Tie boli podmienené psychikou a vzťahovačnosťou, a to je po 2 rokoch už takmer preč. Na ulici mi pohľady ľudí nevadia už, ani mladých. V roku 2016 som ešte nezvíhal cudzie čísla, bál som sa telefonovať, aj toto sa zlepšilo, dnes už telefonujem pravidelne a nevadí mi to. Cudzie čísla zdvíham bez ťažkostí a úzkosti. Pamätám si, že ešte keď som si vybavoval hypotéku, tak som bol zhrozený, že musím teraz zdvihnúť všetky hovory, lebo mi budú vyvolávať na vybavovanie. Vtedy niekedy (máj/jún 2017) začal intenzívny boj so strachom z telefonovania, ktorý v súčasnosti je prevažne úspešný.

Knihy čítam celkom v pohode, hoci občas utekajú myšlienky niekam inde, takže sa musím vracať k textu vyššie, aby som prečítal už prečítané, lebo na okamih neviem, čo som prečítal. Ale to je v pohode, čítam síce tým pádom pomalšie, než je priemerná rýchlosť, ale netrápim sa tým. Informácie z textu vydolujem. Čítam vlastne pravidelne, takmer každý deň. V škole som čítal tiež pravidelne, a môžem povedať, že sa mi ľahšie učilo, než písali práce, čo je opak v porovnaní so situáciou na bakalárskom štúdiu pred rokom 2012, kedy som sa ťažko učil a práce sa mi práveže písali vtedy ľahko. Sústredenie v súčasnosti hodnotím ako štandardné, aj na psychologickom teste u klinickej psychologičky mi vyšli minulý rok výsledky v kognícii v norme. Nie som nejak extra inteligentný, skôr akýsi priemer, ale zhruba to stačí na bežné fungovanie.

Pri súčasnom cyklovaní mám v čase depresívnych rozlád smútky, mĺkvoty, nekomunikujem. Na kolegyne pôsobím, akoby som bol naštvaný. Toto sa nezlepšilo, ba mám pocit, že cyklovanie je práveže po tých 2 rokoch zhoršené. Náladovo/afektívne som teda naďalej dosť neurotický. Neposednosť, poklepkávanie nohami sú prítomné aj v súčasnosti. Novým fenoménom je u mňa prvýkrát v živote žiarlivosť a ňou spúšťané depresívne rozlady, ba dokonca úzkosti.

Celkovo situáciu hodnotím ale ako lepšiu, než vtedy. Má to dobrý smer. Ešte zvládnuť to cyklovanie, prísne dodržiavať svoje "Štyri dohody" v zmysle knižky od Ruiza a bude to ok.

matej

Ďakujem ti matej za odpoveď...

Ahojte, blíži sa pomaly dvojročne výročie ochorenia, a preto by sa patrilo sem niečo napísať:
Po dvoch rokoch evidujem stále problémy hlavne v týchto oblastiach:
1. Spoločnosť ľudí v uzavretých priestoroch
2. Neschopnosť zvládať stres
3. Depresívne príznaky ochorenia
4. Nedostatočné sústredenie

Spoločnosť ľudí v uzavretých priestoroch vnímam ako nežiaducu. Je zaujímavé, že ovplyvňuje ma to len v niektorých situáciách. Začína to, keď sa vyskytnú ľudia na jednej kope, ako obchodné centrá, či prostriedky hromadnej dopravy. Pri športových akciách v meste, či šachových turnajoch mi to nevadí, lebo na ne chodí tých ľudí pomenej a stratí sa to.

Mám obrovské problémy so zvládaním stresu. Hlavne keď na mňa niekto nakričí tak beriem to veľmi ťažko, a navyše roztrasie sa mi z toho celé telo. Celkovo stres znášam veľmi zle a jednou z najväčších bŕzd. Zaujímavé je, že stres pri svojich šachových partiách nepociťujem.

O depresívnych príznakoch by sa dalo písať veľmi veľa, ale v skratke prejavuje sa to najmä v nechuti do činnosti, čo ma vie dosť nahnevať. Viem už ako s tým bojovať, ale niekedy to trvá aj týždeň alebo dva, kým to celé odoznie. Tiež ma vie ničiť aj depresívna nálada, ktorá v spojení s nechuťou je veľký vysávač energie.

Nedokážem sa väčšinou na nič sústrediť, hoci som urobil pred nejakými tromi až štyrmi mesiacmi vďaka šachovým turnajom menšie pokroky. Je to bohužiaľ stále na tej úrovni, že nedokážem i vďaka tomu si prečítať knihu a celkovo ma to veľmi vyčerpáva a rýchlo sa unavím. Zaujímavé je, že na notebooku, či tablete môžem čítať nonstop.

Ahoj Kimy...stym stresom ta uplne rozumiem..mam to aj ja dako tak podobne...po novon zvazujem prestat soferovat uplne...pretoze mi to sposobuje urcity neprijemny stres...tiez mam problem sustredit sa ale uz si na tieto obmedzenia zvikam...su ovela horsie choroby...s ktorymi clovek musi zit...

Ahoj jardoss, máš pravdu. Dnes schizofrénia nemusí byť nejakým ťažkým ochorením, hoci je klasifikovaná medzi najzávažnejšie duševné ochorenia. Nie je to skutočne zle, mám aj veľmi pekné obdobia na to, že som chorý. Som už aj pomerne dobrý na to, že mám schizofréniu ťažšieho typu. Cítim sa až na posledné 2 týždne veľmi fajn. Zrovna musím zabrať a niečo i robiť. Napr. ma čaká kniha, z ktorej musím odpísať niektoré state do wordu pre svoju mamku a už týždeň mi to stojí, lebo mám nechuť do činnosti ako takej. Nedokážem sa prínutiť nijako do činnosti. Dnes na tom zamakám a prekonám samého seba... Tiež som ešte chcel napísať, že pokiaľ nežiješ to nejakým spoločenským spôsobom, ale si viac menej doma tak nemusíš mať veľké problémy.

Ano musim stebov len suhlasit..Ja mam tiez tu tazsiu formu diagnostikovanu...a viem snou zit len...vies tie moje experimenty ...mame oslabene volove schopnosti...a vermi ze aj koli liekom pretoze ja som nebral lieky mesiac...a zrazu som mal dost energie...zrazu sami chcelo viac veci robit...ale ptm prisiel zly stav a od vtedy radsej beriem aj depot...proste mam respekt...a kymi inak beriem si vela od teba priklad..si fakt zodpovedny a ktomu mas vela konickou...plus chodis na stacionar plus pomahas mamke...klobuk dole pred tebou...v mnohom sa od teba ucim si mi vzor ako zit stouto neprijemnou chorobou..

Asi 12 dní už prijímam zvýšené antidepresívum Escitil späť na úrovni 20 mg ráno. Popritom sa snažím zefektívniť jeho účinky užívaním voľnopredajného doplnku výživy Tryptofán-B od značky Kompava, dával som si 2 kapsuľky ráno a dve večer. V tento týždeň asi posledné 3-4 dni si dávam len dve ráno, pretože sa domnievam, že už by efekt dvadsiatky escitalopramu ma mal podržať mimo príznakov depresie už viac-menej sám. Doktorka vravela o polepšení do 2 týždňov, preto si navrávam, že možno to bude vedieť dvadsiatka raz zvládať aj bez podpory od tryptofánu (poznámka: tryptofán je aminokyselina, z ktorej si telo metabolizuje sérotonín a melatonín, a to sú dôležité neuroprenášače zase v rámci boja proti depresívnym symptómom okrem iného, toľko malé školské okienko , vravel som si, že darmo bude escitalopram zvyšovať koncentráciu sérotonínu v synapsách, keď telo bude mať ako také nedostatok sérotonínu z dôvodu nedostatku tryptofánu - možno to je priveľmi laická neznalá úvaha, ale to je dôvod môjho zakúpenia tohto doplnku výživy   ). Doktorka ako taká sa nedívala s radosťou, keď som jej povedal, že užívam tryptofán. Pochopil som z nej, že je skeptická ohľadom efektivity a vstrebateľnosti voľnopredajných výživových doplnkov.   Ale nezakázala mi to užívať.

Čo sa týka efektu, tak mám pocit, že za ostatné 2 týždne sa mi trochu depresívne stavy a pády polepšili. Minulý týždeň, keď som ešte len s dvadsiatkou začínal, to nebolo ono, boli "stavy". Výsledný dojem z tohto uplynulého týždňa je však taký, že sa cítim vlastne lepšie. Dosť si pomáham aj sladkým sirupom Caprio, vždy si nejakých 20 ml zmiešam s 3 dcl vody a mám takú malú sladkú žbrndičku, ktorá mi, myslím, veľmi vyjasňuje náladu. Iste, v spolupráci s kofeínom, v rámci ktorého striedam všetky tri zdroje (niekedy drinky, niekedy Cofi-Tabs, niekedy kávy). Energy-drink som mal ale len raz v rámci 2 týždňov, absolútne dominovali Cofi-tabs, sem-tam sporadicky prišla šálka Nescafé. Miligramovo sa mi to darí nepreháňať, som v priemere na 300-400 mg najviac.  

Takže verím, že je to na dobrej ceste. Môj stav čo do afektivity sa postupne zlepšuje, ale dosť veľa ukáže budúci týždeň, lebo tohtotýždňový čas som bol v práci len dvakrát a bolo pramálo negatívnych podnetov. Budúci týždeň už bude klasický zaberák s tradičnými negatívnymi podnetmi, ktoré ma vedeli vždy vykoľajiť. Takže bude to test dvadsiatky escitilu, sirupu, kofeínu a iste aj môjho psychického posunu, ak nejaký je (ten realizujem momentálne cez knižky Štyri dohody, Sila prítomného okamihu a dve knižky R. Carlsona).

ahoj,

skusim to strucne zhrnut,

uz vcera a den pred tym kolovali vo mne myslienky ako som spokojny so svojim zitim,bytim,zivobytim,a skonstatoval som ,ze je to nieco medzi zivorenim na dochodku a uplným uživanim dochodku,

moja ekonomicka situacia je taka ze zijem u rodica "mama hotel",mame v dedictstve polku domu,stale mi chyba 120€ na stravu,100€ na cigarety +rozpocet na pokrocile vydavky ako-vidiet a zazit - napr.sportove aktivity ako turnaje sipok a sachov a mnoho dalsieho,

co som si vsimol ohladom spanku,tam od aprila co som vysadil lieky a potom v auguste nahodil spet,som nemal ani jednu noc plnu strachu z toho ,ze uz je tolko hodin a treba spat,dalej pocas spanku takmer vymyzli sluchove halucianacie,bludy,kompletne psychozy v podobe strachu na reakciu z vonkajsieho ci vnutorneho prostredia,
alter teda bytosti v televizii ci v radiu su takmer nebojovne a svoju existenciu som nahradil jehovou existenciou,takze tieto sluchove halucinacie pocas dna su na 80% v pohode,
co sa tyka parazitov za oknom ci na ulici alebo v doprave ci podnik,interier,budova,tam som tiez spokojny i ked si uvedomujem niekolkokrat svoju existenciu na reakciu okolia,tu je to taktiez nejak na 80% v pohode,

dalej som si vsimol ,ze mam dlhe obdobia ako travit tyzden ci mesiace,mam zavedeny rezim,
a raz je to obdobie bud nic nerobenia,
alebo pride obdobie citania ci studovania,
potom dlhe obdobie prace za pocitacom,
alebo tyzdne hrania hier,
obdobie tréningu sipok a sachov,
pracovne Admin vikendy na pocitaci ci udrzba v multimedialnej kniznici
obdobie pozerania stiahnutých filmov a ich stahovanie spolu s hudbou,ktoru zvyknem pocuvat pri sipkovom treningu
takmer pravidelny ranny ritual spojeny s kavou,cigaretou a sprav z domova a sveta
ked je treba tak primarny je nas/moj dom a zahrada ako starost on + domacnost

ale su tu i dlho chybajuce pravidelne aktivity ako
nakupovanie a varenie
kondicka
stretka
vidiet a zazit ako spolocenske aktivity a akcie
praca,zamestnanie

co sa tyka mentalneho obsahu,je to na dobrej ceste,ale uz by mohlo stacit!!
co sa tyka psychiky a zdravia, je to upovedomujuce tak na 80% a emocne pocitujuce na 60%
a co fyzicky ,mohlo by to byt lepsie a zdravsie

cize celkovo svoj sucasny stav choroby hodnotim na klasiku a to 80%

Dnes je to 21 dní, teda 3 týždne, čo beriem zvýšený escitalopram na úrovni 20 mg ráno (antidepresívum).

Je to už čas, kedy by aj pesimistický pacient čakal, že už môže prísť nejaká známka zlepšenia stavu a efekt lieku. Pravdepodobne by som klamal, keby som tvrdil, že necítim jeho účinok. Minulý týždeň boli veci náročné a psychicky som bol v depresívnej atake veľmi na dne, situácia bola značne vyhrotená. V priebehu piatočného poobedia a víkendu sa veci pozvoľna zlepšovali, čo pripisujem najmä môjmu nadšeniu z rád knihy "Život bez depresie" od Nedleyho, ďalej cvičeniam úsmevov pomocou naťahovania mimiky a celkom slušný podiel má na veci aj absencia zásadných negatívnych podnetov v dané dni. Za zásadné negatívne podnety považujem náražky kolegýň na svoj sexuálny život, ktoré ma vykoľajujú, lebo mi to nastavuje zrkadlo, kvôli ktorému cítim voči sebe vtedy silnú nenávisť a odpor, a voči nim žiarlivosť. Tieto tzv. zásadné podnety ma vedia vykoľajiť aj naďalej, teda sú pre mňa "nebezpečné" aj po 3 týždňoch od zvýšenia AD - nemám to proste v hlave spracované. Zvládanie iných podnetov, napr. zahltenosti v práci vianočnou sezónou, sa mi subjektívne aj objektívne zlepšilo. Subjektívne v psychike a mojej miere úzkosti a podráždenosti, a aj objektívne, nakoľko som si neplatene cez víkend porobil všetky horúce zemiaky, a tak som si získal značné uvoľnenie v miere zahltenosti, v podstate sa v pohode už stíha. Zatiaľ.

Plačlivosť je momentálne slabšia, nebola prítomná viac dní po sebe. Spánok je zvyčajne súvislý, zaspanie priemerne do hodiny. Vo vstávaní som zaevidoval v priebehu posledného týždňa značné zlepšenie, telo oveľa menej protestuje vstať na budík. Dnes bola ku večeru cítiť určitá úzkostnosť, cítil som emocionálne rozladenie, akési strádanie, kvôli ktorému som dnes siahol po jedle viackrát, než by bolo v poriadku. To moju úzkostnosť potlačilo, ale dostavil sa zas pocit viny z prežratia. Tieto stavy miernej úzkostnosti sa mi ešte stávajú naďalej teda.

Ťažko povedať, či je tu očividné zlepšenie po tých 3 týždňoch, keď ešte pred pár dňami som bol v naozaj zlom stave a ešte aj dnes ma vedia poriadne vykoľajiť tzv. zásadné podnety. Dosť budem hodnotiť situáciu podľa tohto týždňa, ktorý plynie. Určite prídu na rad aj zásadné podnety a ďalšie typy negatívnych podnetov, takže sa uvidí, ako si to spracujem v mozgovni a v emóciách. A či mi bude opäť zle, lebo od soboty rána mi zle zatiaľ nebolo.

O týždeň bude mesiac escitalopramu dvadsiatky, to už aj podľa letáku by malo mať riadny efekt. Skúsim byť optimista, že to bude dobré. Hlavne, aby mi nebývalo zle, to na prvom mieste. Potom aby ma obchádzala plačlivosť, ľútostivosť a úzkostnosť, taktiež podráždenosť. Potom aby som bol komunikatívny, neuzatváral sa do seba a zvládal pracovnú záťaž, ktorá by v súčasnosti už mala byť štandardná vďaka tej víkendovke. A potom nakoniec si musím asi sám v sebe spracovať tú žiarlivosť a nenávisť voči sebe, na to asi tabletka pripraví iba emočnú pôdu, zvyšok si musím asi v hlave dohodnúť ja na rozumovej úrovni.

Antipsychotikum Parnido mi zatiaľ zaberá asi ako Invega, necítim nejaký rozdiel. Nedošlo k zhoršeniu psychotických príznakov, iba si niekedy namýšľam ohováranie a zameranosť šéfky proti mne, no nejak to zostáva len v mojich interpretáciách, nesprávam sa podľa toho, ani to nijak nedávam najavo. Ani jej to nemám za zlé, keby to bola pravda. V podstate ju chápem, kto by chcel 8 hodín mať vedľa seba takého negatívneho človeka?

Potom beriem teda Orfiril Long po starom (500-0-500), tryptofán-B od Kompavy 2 toboľky ráno, multivitamín GS Forte 1 tabletku ráno, nejaký betakarotén forte, a to je v súčasnosti všetko. Vlastne ešte obdeň Magnosolv, rozpustný horčík. Kofeín som v poslednom týždni čerpal najmä z energeťáku, najmä nízkokalorického s umelými sladidlami.

V súčasnosti po 3 týždňoch známka 2-, v čase "zásadného podnetu" 4+.

Strašne dúfam, že o týždeň na mesačné jubileum budem hlásiť nejaký progres.

S úctou
bojujúci so sebou samým
matej

Antidepresívum escitalopram beriem na úrovni 20 mg ráno už 32 dní. Predtým od augusta to bola pätnástka.

Neviem presne, či mu pripísať nejaký liečivý efekt. V podstate je možno zaslúžilé hlavne v tom, že nie som sústavne v depresii. V podstate len stále cyklujem, mám dobré fázy a zlé fázy. Zlé fázy sa prejavujú hlavne deprimovanosťou, nekomunikatívnosťou, negatívnym myslením, podráždením a tým, že "mi je zle". V uplynulom týždni priame smútky a plačlivosť boli vskutku ojedinelé, skôr sa mi zlý stav manifestoval podráždením a negatívnymi predstavami či fabuláciami. V tomto týždni tiež boli zriedkavejšie myšlienky na samovraždu a smrť, vyskytli sa asi len dvakrát vždy na zopár desiatok minút. Trochu sa mi dobré fázy predĺžili a ľahšie sa obnovujú na úkor zlých, depresívnych rozlád. To je tiež dobré znamenie.

Bočné účinky registrujem (hoci nie som si istý, či ide o vplyv liekov): zvýšená žravosť, premršťovanie kalórií, hlad po sladkom aj tučnom a slanom. Prsty tu má aj moja emočná labilita, resp. som zvyknutý pri emočných výkyvoch cítiť hlad, zajedám citové problémy. V tento týždeň som tiež podstatne navýšil príjem kofeínu a začal sa mi narušovať spánok, necítim sa po ňom taký odpočinutý. Prakticky prídem do práce o 8:30 a do 11tej iba zívam stále a som uťahaný. Keď som neužíval kofeín, alebo som ho posledný zjedol pred 13:00, tak som dokázal mať najviac energie v dni práve ráno a doobeda. To je v súčasnosti ťažko predstaviteľné.

Zatiaľ ma antidepresívum nezbavilo depresie, iba mi ju potrhalo na ostrovčeky zlých fáz striedané často s dobrými fázami. To je asi jeho priamy efekt, ktorý by som mu vedel uznať. Možno by to chcelo nejak zvýšiť teraz stabilizátor nálady Orfiril Long a možno by sa to cyklovanie zmiernilo a fázy mi tak navzájom nekontrastovali, že sú kolegyne zo mňa zmätené, že raz som tak, za chvíľu sa správam inak. Asi v utorok na kontrole budem toto zvýšenie Orfirilu doktorke navrhovať. Voľakedy som bral aj tisíc ráno a tisíc večer, a nie ako teraz, len základných 500 ráno a 500 večer. V tomto smere by som si vedel predstaviť vylepšovanie moje farmakoterapie. Hoci nebránil by som sa ani zmene AD. Ktovie, čo urobí, mám zaplatený termín za 10 eur, a vtedy sú tí lekári ochotnejší, tak možno ma zmenežuje precíznejšie.

Toľko stav po 32 dňoch dvadsiatky escitalopramu. Uvidím, ako ďalej a ako po tom utorku.

Ahojte, kamaráti, vďaka.
matej

Ahojte kamaráti,
tak najprv by som sa chcel pochváliť svojím spánkom, ktorý je skvelý. Zaspávam a vstávam v prijateľnom čase. Večierku mám medzi (20:30-21:00) a budím sa (6:30-7:00). Takýto oddych sa mi vcelku pozdáva. Mám z neho veľkú radosť a teším sa progresu. V novembri ma zahlcovali depresívne príznaky viac ako bolo zdravé. Problémom boli menšie fázy smútku, ktoré neboli pocitovo veľmi zachytené, ale na zovňajšku nebolo to najlepšie. Bojoval som s nechuťou do aktivít viac ako bolo zdravé. Mal som veľké problémy čokoľvek urobiť a bolo to jednoducho dosť zničujúce. Nedokázal som sa dokopať ani ku šachovým aktivitám, či menšej pomoci mamke v kancelárii a upadal som samozrejme viac do postele. Čiže denný režim nefungoval najlepšie, ale chodieval som aspoň na prechádzky 5x denne a do posilovne 3x týždenne.

Ahojte, priatelia.

Ako zhrnúť súčasný stav ochorenia za ostatné 2 týždne? Escitalopram som mal naposledy v štvrtok 29. novembra 10 mg. Antidepresívum Wellbutrin ťahám už v jednej spojitej šnúre každé ráno 150 mg od piatka 30. novembra, to jest už 9 dní. Je možné hovoriť o nejakých výsledkoch?

Syndróm z vysadenia SSRI antidepresíva som nemal agresívny. Vyskytlo sa brnenie, mravenčenie, nespavosť, nádcha, neistý krok, závrate. Všetky tieto javy skôr v ľahkej forme, možno akurát tak nádcha si vyžiadala sprej do nosa, pričom po 3 dňoch bola preč. Brnenie a neistý krok mám ešte aj v súčasný víkend. Prechod na Wellbutrin som si spravil dosť rázny na rozdiel od doporučení lekárky - prakticky som mal v utorok 27.11. desinku escitalopram (teda seknutie na polovicu), druhý deň Wellbutrin a v štvrtok opäť desinku Escitil. Od piatka už len Wellbutrin... striedanie som zastavil z netrpezlivosti. Trochu mám pocit, že mi to nič zlého nespravilo, skôr to urýchľuje efekt Wellbutrinu.

Po 9 dňoch Wellbutrinu sa snažím sumarizovať, čo mi zatiaľ dal. Istotne mu viem pripísať zníženú potrebu kofeínu, niekedy len okolo 200 mg a nedostaví sa ani spavosť po 21. hodine večer. Jeho vychytávanie noradrenalínu a dopamínu ma relatívne citeľne nabudzuje. Zlepšila sa úroveň motivácie, čo sa prejavuje ochotou ťahať dvanástky a ešte sa pritom cítiť, že to má zmysel. Upravil sa mi tiež tlak, nemávam tradičných 105/60, prípadne večer 100/55. Ešte aj večer, kedy mi tlak obvykle veľmi klesá, dokážem namerať okolo 115/75 a tep dokonca až 70. Taký tep mávam len pri úzkosti... zdá sa, že sa mi srdiečko zobudilo a pumpuje tú masu krvi efektívnejšie, čo ma preberá z mrákot státia si na kábli.

Čo sa týka nálady, tam sú výsledky ešte nie také jasné. Ešte ani nepadlo rozhodnutie, či mi bude stačiť 150 mg, alebo si budem dávať ďalšiu tabletku aj poobede. Doktorka vravela, že ak to nebude stačiť, tak sa nastavíme na tých 300 mg, viac ale nie. Subjektívne mám momentálne pocit, že mi tých 150 mg ráno stačí. Zvýšenie tlaku, odbúranie spavosti, znížená potreba kofeínu, zlepšenie motivácie - to zatiaľ stačí po 9 dňoch ako niečo, za čo som vďačný. Samotná nálada vie často haprovať - môžem si spomenúť trebárs na dni tohtotýždňového pondelka/utorka/stredy, kedy som sa v práci sypal a bol veľmi negatívny a depresívny. A tá noc z utorka na stredu! Toľkú mizériu som už dávno nezažil. "Zbláznenie sa" v stredu poobede, kedy som akceptoval v psychickej sebaobrane určitý postoj kašľania na mnohé veci a prijal emocionálny odstup od mnohého, za čo som zodpovedný, môže byť azda zaujímavý výsledok Wellbutrinu. Ale nemusí, možno ide len o spracovanie podnetov v mojej hlave, jednoducho psychologický jav, a nie chemický.

Cítim sa zatiaľ celkom dobre. Navýšila sa mi ale trochu úzkosť v zmysle červenania, mávam po dlhej dobe isté návaly tepla do tváre. Zatiaľ si z toho nič nerobím, viac-menej na to kašlem. Niekedy sa nutkavo vtedy musím ísť pozrieť do zrkadla, či to nie je príliš strašné, ale obvykle nie je, väčšinou je to len subjektívny pocit. Aj si po stredajšom zbláznení vravím: A čo keď sa červenám? A čo. Pojem "a čo" sa mi postupne etabluje ako priam legendárny.

Uvidím, ako ďalej. Momentálne som nastavený na paliperidón 6 mg (beriem ešte Parnido, aby som ho minul, no mám už aj krabičky Invegy), Wellbutrin 150 mg, Orfiril Long (stabilizátor nálady) 500 mg ráno a 500 mg večer, Spitomin proti úzkosti a napätiu 10 mg ráno a 10 mg na obed. Horčík Magnosolv raz obdeň. Z doplnkov užívam každý deň multivitamín GS Forte, betakarotén kvôli solárku a kapsule Omega-3 mastných kyselín Jamieson, jednu ráno, jednu večer podľa doporučení jednej knihy o depresii. Odkedy beriem Wellbutrin, si nedávam vôbec žiaden kapsuľový tryptofán.

Pokračujem s nádejou ďalej. Sezóna mi v práci trvá ešte 2 týždne, je to tam síce sila a vzrastá to, ale časovo to nie je už tak dlho. Známkové ohodnotenie súčasného stavu ochorenia: 2+.

S priateľským pozdravom
matej