Ako sa dnes máš? 4

Ľudkovia, ahojte! Akú mám radosť, že ste tu rozbehli diskusie, Shadow, historik, MajkaDz. Ďakujem Vám a teším sa z Vás.

Ospravedlňujem sa, že som bol viac dní preč, mal som trojdňovku v práci. Teraz mám 2 dni voľna, takže super. Dnes ráno som jedným dychom prečítal všetky Vaše príspevky. MajkaDz, ten aloe vera gél zrejme skúsim aj ja. Vďaka za tip. Ja mám totiž, ako asi vieš, tiež problémy s trávením a zápchou, takže sa mi niečo podobné šikne - zatiaľ užívam na zjemnenie zajačickú horkú minerálku. Dosť dobre mi pomáha, ale pravdepodobne ten aloe vera gél si zadovážim aj tak.

Historik, Tvoje básne boli úžasné, naozaj rytmické, výstižné a super. Dal som Ti za ne reputačný bodík (inak posmeľujem aj ostatných, aby ste využívali systém reputačných bodíkov, tie pluská a mínuská napravo od príspevkov, nech nezvyšujem reputáciu prispievateľov len ja, chi ). Super, len tak ďalej tvor, asi aj ja sa nechám inšpirovať a voľačo "zložím".

Hovorilo sa tu o tom, že si často radi hovieme v zlej nálade a zlých myšlienkach. Spomínalo sa aj klamanie samého seba, že je nám akože lepšie. Veľmi rád by som Vás, drahí priatelia, posmelil, aby ste sa naozaj klamali. Mám to totiž na sebe overené, že keď sa budem klamať, že mi je akože fajn, a budem sa usmievať, tak sa naozaj začnem cítiť po istom nie dlhom čase vskutku fajn a dobre. Z klamného pocitu vzíde nefalšovaná dobrá nálada. Osobne som žil v temných myšlienkach a nálade asi zhruba 4 až 5 rokov. Človek si tak veľmi zvykne na temnotu, že už nevie ani sa radovať a normálne pocity, normálne zdravé nálady mu nepasujú na "jeho životný štýl" alebo na jeho povahu. A tu prichádza za pomoci liekov jedno veľmi ťažké rozhodnutie. Rozhodnutie byť šťastný. Rozhodnutie vedomé a celkom naplánované, založené na akceptácii faktu, že moje šťastie, môj pocit šťastia závisí odo mňa a je ukrytý vo mne, spočíva a začína sa v mojom vnútri, nezávisle od vonkajších vplyvov na moju vôľu. Tieto myšlienky sú známe a bol som nimi bombardovaný aj v čase mojej temnoty - vtedy mi neskutočne liezli na nervy, priatelia. Rozumiem, ak aj Vám idea, že je to na Vašom osobnom plánovanom rozhodnutí, či v úzko sťažených podmienkach zlomenej psychiky zvládneme rozhodnúť sa pre to lepšie v nás, bude otravnou, ba priam iritujúcou. Ale postupne (a niekedy aj celkom náhle), sa do tohto poznania dá preniknúť a prijať ho. Oplatí sa to však, lebo je lepším a plnším život vsugerovaného šťastia, ako holý a tŕnistý, temný život reálneho nešťastia.

Inak aj ja si dnes občasne hoviem v zhoršenej nálade. Najmä ak urobím niečo, čo potom ľutujem, tak ma to takpovediac zlomí (rozumej: vezme mi to moje ideály a predstavy o vsugerovanom šťastí), a na pár hodín, ba niekedy aj na pár dní mi je lepšie ľutovať sa a ležať v posteli sám so svojimi slaďáckymi empétrojkami. Kým je to však len na čas, tak to nie je také zlé, hlavné je, že životný program je orientovaný na šťastie, a to celkom vedome a rozhodne, nečakajúc na spontánne vynorenie a pocítenie šťastia, lebo práve tú spontánnosť takéhoto pocitu naše ochorenia vedia veľmi silno brzdiť.

V ďalšom príspevku napíšem, ako sa mám.

Ahoj

Po príspevku reagujúcom na predchádzajúce, teraz napíšem kúsoček o sebe. Veľmi som rád inak, že je nás znovu viac, čo píšeme, lebo keď píšem iba ja, ako sa mám, po tom, ako Tuto menej píše, sa cítim tak trochu dosť exhibicionisticky. Akože píšem o sebe state a Vy len čítate. Potom sa hanbím, že sa tu predvádzam a obzvlášť keď napíšem, že sa mi akurát v dané dni darilo, tak sa cítim zahanbene, lebo viem, že tí nepíšuci čitatelia sa mali zle. Preto mi padne vhod a mám skutočnú radosť, keď nás je viac, čo o sebe píšeme, ako sa máme. Len tak ďalej!

Ako sa mám? Náladovo je to pomerne dobré, aj keď to občas zakolíše. To je však myslím normálne, lebo aj podľa mojich kolegýň v práci vidím, že aj zdraví ľudia mávajú všelijaké náladové dni. Takže si z toho moc nerobím. Čo sa týka psychopatológie, úzkosti sú slabé, ba až miznúce, no beriem každý deň v práci polku oxazepamu ráno a polku na obed. Doma nejem žiadnu, ale v práci teda tie dve. Myslím, že mi pomáhajú. Tiež "beriem" v práci až dva energeťáky a jednu kyselinu listovú na pamäť a sústredenie. Čiže vidno, že sa musím dosť dopovať, aby som to v tej práci zvládal. Ale stojí to za to, si myslím. V jednom sa však musím polepšiť. Priznám sa Vám totiž, že občas vynechám lieky. Najviac mám problém si večer dať po práci Orfiril Long 1000 mg. Ráno si vždy dám, ale občas si zabudnem v práci dať obedné lieky. A potom je problematický aj ten večer. Treba s tým pohnúť, lebo sa môžem výrazne destabilizovať, všakže.

Sociálne interakcie sa mi celkom daria, hoci nie vždy mám náladu byť milý k zákazníkom. Som usmievavý k nim asi v pomere 4:1. Spánok mám myslím v poriadku teraz. Fyzické ťažkosti sú zlepšené a chudnutie sa nevie pohnúť zo zakliatej osemdesiatsedmičky. Stále to okolo nej behá, konkrétne dnes ráno 87,2 kg. Ale je to len a len moja vina, lebo večer po práci o trištvrte na desať vyjedám chladničku. Aj predvčerom, aj včera. Už som mohol mať pokojne 86. Riešenie spočíva v návrate k dózam plných krájanej čerstvej zeleniny, ktorú som si kedysi brával do práce. Tú keď začnem znovu jedávať, tak to bude oveľa lepšie. Musím teda dúfať, lebo inak sa nepohnem z miesta.

Dnešný deň a víkend strávim odpočinkom. Nebudem to siliť, lebo budúci týždeň budem mať trochu ťažší než obvykle. Asi sa budem hrať, čítať si, musím ešte absolvovať e-learning z firmy ohľadom bezpečnosti a ochrany pri práci. Tiež mám naplánované nákupy tričiek a košiel, boty tiež. Musím sa komplet "vyjarniť" resp. "vyletniť". Ale je jedenásť hodín a mne sa nikam nechce. Takže ešte sa uvidí.

A to je všetko. Vďaka za prečítanie príspevku a želám Vám krásny víkend. Držím Vám prsty.

S pozdravom
matej

Matej,
keď chceš ten Aloe vera gél, priateľ ti ho môže objednať a budeš ho mať lacnejšie ako od iného obchodného zástupcu. Samozrejme, že sa dá kúpiť ešte lacnejšie ako od tej firmy, v ktorej priateľ pracuje, ale to už potom nie taký silný výťažok z aloe, ako v tomto gély, čo je až 97%. Minule som bola v lekárni a videla som aj za 15 eur aloe vera, ale výťažok bol len 40%. Takže ja to osobne môžem odporučiť. Mne to veľmi pomohlo, aj keď cena tohto je trošku drahšia. Teraz majú zľavu na medový a broskyňový aloe vera gél, tak asi pre zmenu vyskúšam ten broskyňový. Tie stoja 25 eur za 1 litrovú fľašu. Vyskúšala som už medový a s prídavkom kolagénu. Cítim, že už nie som taká nafúknutá ako predtým a moje trávenie sa zlepšilo. Ak by si mal o to záujem, ozvi sa mi

V stredu,keď som bola pri lekárke, som sa mrkla len tak očkom do mojej otvorenej karty, a tam som konečne zhliadla som diagnózy, F 28 a F63, ale tá F63, našla som na nete niečo o tom, že to je patologické hráčstvo, podpaľačstvo, kradnutie... tak neviem o tom, žeby som niečo také robila, ani som s ničím takých nezdôverovala doktorke, žeby som to robila v spánku

Matej!
Je neuveriteľné aké paralely nachádzam medzi Tvojim a mojim prežívaním života Takéto paralely som nachádzal aj v súvislosti s inými rovnako alebo podobne "postihnutými".Dáva mi to silu ísť ďalej. Dobre,že píšeš,Matej,lebo potom sa viem rozhýbať aj ja a niečo napísať.

Inak,dnes som bol na bicykli a dosť som si to užil.Vytiahol ma otec,za čo ho veľmi chválim.Ale v polovici cesty otec dostal na svojom biku defekt,takže sme museli ísť domov zo Svitu do Popradu peši. Ale aj tak za tento výletík ďakujem Bohu.Dnes je pre mňa jeden z tých lepších dní
Držte sa,ahoj!

A ja som dnes varil. Na raňajky (čo bolo asi o jednej popoludni, keďže spím do dvanástej a po prebudení ešte dlho ležím) som si uvaril mliečnu ovsenú kašu a na obed (čo bolo asi o štvrtej ) som si vypražil zemiakove placky. To je veľká dobrota. Takže, ako sa raz vyjadril Matej Skalík, som sa nakŕmil. Jedna placka zostala mame. Poumýval som po sebe riad, povysával som všetky koberce v byte a trochu som aj cvičil. Potom som išiel do záhrady. Naši sadia zemiaky, ale mňa práca v záhrade strašne nebaví. Ani nevládzem robiť tam. Ale už tam nepôjdem, lebo musím byť doma so psom. Vonku trochu hrmí a on má zo zlého počasia panický strach. Uteká domov. A aj dnes občas pociťujem napätie. Inak, dnes som celkom dobre spal, hoci som sa v noci asi dvakrát zobudil. Keď som si ľahol, rýchlo som sa dostal do ríše snov, a to som už pár dní neužil žiadnu tabletku na spanie. A čo sa toho spania týka, aspoň na také malé rozptýlenie všetkých tých, ktorí vedia, aké je to nepríjemné, keď sa nedarí zaspať, som dnes v sekcii poézia uverejnil Uspávanku. Idem uverejniť aj svoju poviedočku o roztržitosti. Býva niekto z vás roztržitý? Ja áno, keď som medzi ľuďmi.

Zdravím!

Dnes ráno mi muž stále vravel, že čo som taká smutná. Po tom, čo som sa zabudla vymaľovať, keď sme išli do obchodu, sa ma začal vypytovať, či pravidelne beriem lieky. Akosi som sa mu nezdala, pritom som bola len zadumanejšia.

A ako mi ubehol deň? Po nákupe som varila, umývala riad a poobede som šla pomôcť mužovi a synovi do záhrady. Tiež sme sadili zemiaky ako u historika. Popritom som 3-krát zapla pračku a vyvešala. Zasiala som uhorky a presadila pár kvetov. Potom som všetkým pripravila večeru. Nakoniec ma dcéra ešte požiadala, či by som sa jej večer nepozrela na diplomovku a opravila jej tam pravopisné a štylistické chyby.

Teraz som sa konečne dostala sem na forum a keďže ste sa tu tak rozpísali, rozhodla som sa pridať. Tiež si myslím, že Matejovi patrí vďala za túto stránku, čo vytvoril. Nazriem sem každý deň, no písať sa mi vždy nechce. Pravdupovediac ja na svoj stav nazerám dosť pozitívne, teda myslím to tak, že vždy keď sa ma niekto spýta ako sa mám, väčšimou poviem, že celkom dobre. Horšie dni akosi prehliadam. Nejako ich prežijem a rátajú sa mi hlavne tie aktívnejšie dni. Na to zlé rýchlo zabúdam. Viem, že robím chybu, najmä u lekárky, že sa potom nesťažujem a nepopisujem viac tie depresívne dni, lebo všetko sa zakladá do karty a čoskoro mi zrejme budu prehodnocovať inv. dôchodok. Mám obavy, aby mi ho kvoli tomu viac-menej stabilizovanému stavu neznížili. Už si neviem predstaviť, že by som mala pravidelne vstávať a chodiť do práce. Niekedy som fakt K.O. Nehovoriac o tom, že som po 40tke a to by som u nás zamestnanie ťažko našla. Však uvidíme. Bude ako má byť.
Keď mi je horšie, nechcem sa sťažovať a keď mi je zas lepšie, zas nechcem sa chváliť, a tak píšem sem nepravidelne.

Prajem vám peknú zajtrajšiu nedeľu!

Ahoj, regina,

To je super, že máš taký optimizmus. Odteraz si môj vzor. Ja som taký, že keď sa cítim zle, mám pocit, že mi je vždy zle, a keď mám lepší deň, zdá sa mi, že mi je vždy dobre. Práve preto som si nedávno začal viesť denník - chorobopis. Snažím sa stručne si keždý deň zapísať, ako sa mám. Potom z neho budem robiť "štatistiku", aby som lekárovi poskytol objektívne informácie o svojom stave.

Pozdravujem a prajem Tebe, ako aj všetkým ostatným tu združeným priateľom krásnu nedeľu.

Zajtra je môj deň D, mám ťažký zápočet v škole, dúfam, že ho urobím, držte mi prosím palce

a potom budem takto skákať

Ahojte kamaráti. Mám sa v podstate dobre. S mojou kamoškou Miškou ale aj s mojou mamkou sme boli na plese ľudí s dobrým srdcom. Na plese bolo dobre, aj sme si zatancovali, aj som vyhral jednu cenu v tombole-kozmetiku, zošit a farbičky, ktoré som dal synovcovi. O 2 dni po plese sme sa chystali na koncert Honza a Franta Nedviedovci, koncert sa ale nakoniec nekonal, lebo jeden z účinkujúcich si zlomil nohu a koncert dali na máj. Komu to nevyhovovalo, tak ako napr. aj nám, tak mi za to vrátili peniaze. Kamarát Martin dnes urobil 2 skúšky tak ako to chcel a preto si zajtra zájdeme na pivečko. Martin končí vysokú školu, v máji by mal dostať titul Bc. Minule som v schránke našiel jeden lístoček, na ktorom bolo napísané, že ponúkame prácu ihneď a súrne plat 400 až 600€. Práce nie je manuálna, treba prísť do Popradu. Ja som do Popradu prišiel, na miesto, kde bol uvítací pohovor. Ten pán, čo sa tam s nami rozprával, povedal, že pracuje v tej firme už 14 rokov a jeho asistentka 6 rokov. Je to podnikanie od 18 rokov ide o zdravú výživu, kozmetiku a tak... Potom ten pán hovoril, že si treba od neho kúpiť licenciu, ktorá stojí 131€. Ja som mal jednu otázku. Pýtal som sa, či ide aj o firmu Herbalife a produkty firmy Herbalife. Dostali sme dotazníky, ktoré sme vypisovali ale ja som dotazník nedopísal, lebo mi práve v tom okamihu odpovedal na moju otázku a potom mi ten pán povedal, že čo zmýšľate. Ja som mu povedal, že už mám s Herbalife skúsenosti a on že aké skúsenosti. Povedal som mu, že som tie produkty kúpil a vôbec som ich nepredal. Tak môžete odísť a ja na to, dobre idem preč a bolo po "výlete"do Popradu. V piatok mi telefonovali z kúpeľov Vyšné Ružbachy, pýtali sa, že kedy chcem nastúpiť na kúpeľnú liečbu. Ešte pred tým som dostal list od VšZP, že mi kúpele schávlili. Ja som tej pani povedal, že mne je v podstate jedno, že kedy pôjdem do kúpeľov... Tento týždeň čakám poštu z kúpeľov, aby som vedel, kedy mám na KL nastúpiť. Môj kamarát Martin-ktorý je vozičkár, ale aj ostatní vozičkári majú jeden šport, ktorý sa volá bacca-je to špeciálna hra pre telesne postihnutých športovcov ale aj zdravých ľudí, ktorí majú o túto hru záujem. V škole, v ktorej robí moja mamka, sa oficiálne minulý piatok začala hrať bocca hra. Na zahájení spomínanej hry boli pozvaní aj primátor mesta, zástupkyňa školy, mama za thp pracovíkov a zorganizovala to pani Mlylnárová, Martinova mamka. Boli tam aj redaktori tv Markíza- Marek Baláž, tv Reduta-to je naša mestská televízia, RTVS- Márie Balážová a redaktor denníka Korzár. Takže si môžte napr. doma pozrieť správy a uvidíte, ako sa tá hra bocca vlastne hrá. A okrem televízie bude táto hra zviditeľnená aj v spomínanom denníku. Prvé dve piatky sme začali hrať bocca poobede o 17.00 hod. Ale od tohto týždňa v piatok, a to zdôrazňujem každý piatok si od pol šiestej pred večerom zahráme bocca-teda vozičkári a ja s mamkou. Vždy sa táto hra bude hrať v telocvični v škole, v ktorej robí moja mamka ekonómku. Som stále lucídny, vzťahovačný, introvert, depresívny a tak... veď to všetci dobre poznáte. Pri poslednej kontrole pri mojej psychiatričke mi bolo povedané, aby som prišiel najlepšie ráno 2 3 dni pred ďalšou mesačnou kontrolou na odber krvi kvôli Leponexu, lebo nemohla v mojej karte nájsť môj posledný krvný obraz. Takže asi tak... majte sa krásne a ak chcete, tak píšte aj básne, Robo.

Ahojte, milí priatelia!

Dnes večer na mňa po týždni nadnesenosti opäť doľahla depresia a apatia. Asi hodinu som v tme ležal na posteli nakrytý dekou. Aby mi nebolo až tak veľmi smutno, v takých prípadoch si tichučko púšťam rádio Jemné Melódie. Je to moje obľúbené rádio. Neskôr sa začalo špacírovanie po byte z izby do izby. Toto robím veľmi často, keď mám apatiu. Neznášam ju, lebo sa veľmi nudím, hoci asi aj je čo robiť, len sa mi do ničoho nechce pustiť.

Ale zrazu som sa rozhodol, že o tom, ako sa práve cítim, napíšem príspevok sem, na fórum. A ihneď sa mi zlepšila nálada. Najprv som sa naďalej prechádzal a rozmýšľal, ako to skomponovať a potom som si zobral papier a pero a začal som to zapisovať. A už som mal čo robiť. Takže aj na to je toto fórum dobré. Vzniklo z toho to, čo ste práve prečítali.

Ahojte,

posledne tyzdne sa necitim velmi dobre. Mam zachvaty paniky aj pri najmensom strese. Bojim sa chodit medzi ludi, co bohuzial nevedia pochopit moji priatelia. Celkom ma to mrzi lebo im ten strach neviem racionalne vysvetli, sice pre mna su moje dovody jasne a celkom logicke, oni to pripisuju mojej lenivosti. Potrebujem mat okolo seba ludi, ktrori chapu, ze to nie je take jednoduche, najma ked mam problemy ake mam a nedokazem im to opisat do takej miery aby pre moje spravanie mali pochopenie.

Najdolezitejsie ale pre mna je, ze ma chape moja mamka a stoji pri mne, citim pri nej pocit bezpecia a aj vsetky prizneky su slabsie ked je v mojej pritomnosti.

Teraz si idem podat ziadost o zvysenie invalidneho dochodku, aj ked si nie som ista ci mi uznaju narok na plny dochodok. Uz som aj objednana na psychologicke testovanie. Tak dufam, ze to zvladnem.

A co vy?