Ako sa dnes máš? 16

Ahojte, tak o necelé dve hodiny mám kontrolu, mám dve podľa mňa super správy, včera večer mi zabral liek na úzkosť, síce len na necelú hodinku, ale bolo to vykúpenie a od rána asi od piatej, čo som sa zobudila s pocitom, že sa musím prechádzať sa nič nezhoršilo, mám pocit, že to zastalo. Mám spísanú 1 a pol A4 s mojimi problémami, tak dúfam, že to stihnem všetko vyriešiť.

Ahojte, v stredu nastupujem. Mam nervy z toho. Slopem. Jak mi bolo dobre cez tu zivnost. Som mohol spat dokedy som chcel. Teraz na 6 budem muset byt nastupeny. Az mi je zle z toho, ci to zvladnem. Ale peniazky chcem pijem cil vino a rozmyslam, ze keby sa da vratit cas do 2019. Jak mi dobre bolo od toho roku. Najhorsie su tie uzkosti, toho sa najviac bojim. Aby ma to tam nechytilo. A tam sestricky maju s tym skusenosti, aby hned nevypravali, ze som na hlavu. Ja sa tych uzkosti panickych atakov bojim. Aby ma to tam nechytilo. No sak uvidim. Keby mozem vratit cas do 2019, jak mi dobre bolo

Po dlouhé době jsem dnes měla uklízecí náladu: vyprala jsem 2 pračky, vyžehlila ložní prádlo a umyla koupelnu a WC. Na moje poslední dny docela výkon.
A převzala jsem 2 balíky oblečení pro syna z e-shopu. Kupovala jsem toho hodně, protože jsem mu už dlouho nekoupila nic na sebe a on mi ze všeho vyrostl. Ale nějak jsem to přehnala s velikostí a jeden balík budu muset vrátit, je mu to velké. Nemám zkušenosti s vracením zboží přes Zásilkovnu, tak jsem zvědavá, jak to proběhne.

@Patty_Pillow Napiš, jak jsi dopadla u psychiatričky, myslím na tebe.  
@Sweetheart Držím pěsti.

@motylek no pridala mi ďalší liek a zvýšila dávky. Dostala som na výber buď zajtra alebo v stredu ku nej na ďalšiu kontrolu, zajtra idem na psychoterapiu, tak horiace veci budem s ňou riešiť alebo teda do nemocnice na hospitalizáciu. Ale mám dočasne zakázané šoférovať a vôbec sa jej nepáčilo, že chcem ísť zajtra do roboty a teda som jej aj vysvetlila pozadie, prečo som vysadila lieky v decembri, tak to budeme potom riešiť.

@Patty_Pillow Tak ti přeju, ať ti léky brzy zaberou a bude ti líp.

Ja vas prerusim. Vypil som dve flase vina, jak mi je dobre asi by som potreboval udrziavat hladinu alkoholu v krvi. Zmizli uzkosti, zmizlo vsetko zle ja asi musim pit. Boze, jak mi je dobre. Inak mam taku vetu: Ja nemam problem s alkoholom, ja mam problem bez neho ale jak mi dobre z toho vina ostalo. Jaky som vesely, bez problemov vo vine je pravda jak sa hovori. Inak mne alkohol nic nerobi v kombinacii s tymi liekmi. A este napisem, ze som nechal u kamarata prazdny obal zo Zalasty a on si to pozeral na internete. A sa ma pytal, ze co to uzivam, ze on si myslel, ze to je na spanie ten olanzapin. Boze, jak mi je dobre. To som pil vino a jak mi to dobre urobilo. Musim pit castejsie.

Ahojte.

Mám sa ako-tak. Objektívne aj dobre, subjektívne ale cítim smútok. Mnoho sa nad všeličím zamýšľam a príde mi veľa vecí ľúto. V posledných dňoch sa moja ľútostivosť týka pričasto túžby po láske. Nemyslím tým partnerskú lásku... partnerský vzťah nevyhľadávam, naň sa necítim ani v súčasnosti naďalej disponovaný. Mám na mysli lásku v širšom zmysle slova, niečo, čo sa prejavuje záležaním, prijatím, ale aj láskavosťou, porozumením všeobecne medzi ľuďmi. Veľmi by som chcel byť s niekým "na rovnakej vlne", aj keď neviem vlastne, čo to znamená, iba viem pravdepodobne, že momentálne si s málokým rozumiem. V skutočnosti asi s nikým na takej tej hlbšej úrovni. Spolupráca a vychádzanie si, to zažívam aktívne, ale cítim, že to nie je také hlboké, ale skôr je to o výmene "niečo za niečo" - ja Tebe toto, Ty mne potom tamto.

V tejto súvislosti často v hlave skloňujem taký ten zvláštny koncept "nepodmienenej lásky", po ktorej strašne túžim (opäť nemyslím partnerskú lásku). Príde mi tento koncept zvláštny v tom, že hoci je často spomínaný napr. v náboženstvách a hoci sa v prostredí náboženskej viery v podstate pohybujem od puberty, v skutočnosti ho nikde niet, nikde taká láska nie je cítiť. Všetko sa mi zdá podmienené, nikto nemá rád nepodmienene. A vlastne mi to po rokoch príde aj úplne logické, že sa také niečo reálne nedá čakať. Veď ani ja by som nemohol mať rád iného za každých podmienok, napr. už len keď si vezmeme, že by mi dotyčná osoba išla hrubo ubližovať. Napriek tomu niekde v sebe cítim túžbu po niečom takom v súvislosti so sebou a so svojimi tienistými stránkami - že by ma mal mať niekto rád aj s nimi a napriek nim. Hoci úmyselne a cielene ľuďom neubližujem, iba skôr na základe vlastnej hlúposti a nezrelosti, aj tak v tom vnímam určitú paralelu - a síce že ma ľudia kvôli mojim zlým vlastnostiam nemajú radi. A že ma môžu mať radi asi len vtedy, ak by som svoje tiene nejako prekonal, zbavil sa ich.

V poslednom období sa mi dostáva akosi viacej podnetov, kedy je tá neláska a to podmieňovanie veľmi cítiť. Od človeka k človeku majú rôzni ľudia na mňa rôzne očakávania a podmieňujú sympatiu ku mne rôznymi kritériami (často úplne podvedome). Keď nespĺňam nejaké kritérium, tak sa mi dá citeľne poznať, že "nevyhovujem", že "som nedostatočný", že "ma neberú", že "treba odo mňa bočiť". Preto si napr. musím zakazovať všade hovoriť o svojich citoch a pocitoch, lebo ľudia vôkol mňa chcú byť iba strašne pozitívni a toto vnímajú ako negativitu, ktorá vyciciava energiu a treba sa takého človeka strániť. Mám tiež silný strach, že aj tu na fóre môžem byť za svoje pocity skritizovaný, čím sa mi vlastne len vie vrátiť môj samopotvrdzujúci predpoklad, že opäť niečím nevyhovujem, opäť som vadný, a preto ma ľudia nemajú radi.

Pravdepodobne v rozume chápem, že nepodmienená láska neexistuje. Citovo to potom prežívam tak, že som neskutočne dojatý do silného plaču, keď mi ktokoľvek prejaví kúsok lásky, ktorej moja hlava aspoň v daný okamih uverí. Vlastne som potom neskutočne závislý od mienky druhých a žobroním o kúsok akceptácie, o kúsok prijatia, o kúsok potvrdenia, že v niečom "vyhovujem". Uvedomujem si, že som takto ľahko manipulovateľný kýmkoľvek, kto ma v tomto odhadne. Žiaľ, myslím si, že v mojom okolí už aj nejaké takéto manipulácie boli, keď ma niekto za niečo pochváli a prejaví kúsok lásky, a vie, že ja na to budem reagovať tým, že si pôjdem ruky-nohy zlámať, len aby som tej osobe potvrdil, že som jej mienky hodný (a teda že napríklad ešte viac navýšim výkon). Zvláštne, že od puberty som taký bol... ak učiteľ bol prísny a kritický, nehol som brvou, aby som jeho kritériá naplnil. Akonáhle však niekto vo mňa vo voľačom verí, idem sa potrhať, aby som mu ukázal, že je to tak (resp. aby nááááhodou nemusel odvolať svoje uznanie, resp. aby neodoprel aj ten kúsoček lásky, ktorý som od neho na okamih dostal). Ak mi ho nedáva hneď od začiatku tým, že kvôli mojim zlým či tienistým vlastnostiam "nevyhovujem", tak nielenže mu nejdem dokazovať, že sa mýli, ale rovno utekám kade-ľahšie medzi štyri steny tohto svojho bunkra, kde sa ukrývam pred nekompromisným svetom tam vonku a kde sa naivne a slepo chcem ochrániť pred kritickými pohľadmi iných ľudí a robiť z úplnej samoty zlatú klietku, kde mi síce ani nikto aktívne neodopiera lásku, ale ani mi ju aktívne nedáva.

A tak s takýmito myšlienkami zaspávam a hocikedy sa počas dňa nad nimi zastavím. Cítim silný a pravdepodobne oprávnený pocit viny, že ja tu riešim nejakú vlastnú nedostatočnosť a túžbu po akejsi nepodmienenej láske, a tu vo vedľajšej krajine ľudia môjho veku zažívajú jatky na fronte. To, že som citlivka, je známa vec, ale v skutočnosti som aj zbabelec, alibista a precitlivelý neurotik, ktorý by pustil do gatí, keby naňho niekto namieril zbraň (ale aj keby mal sám zbraň držať). Veď hocaký násťročný, ak sa na mňa špatne pozrie, alebo stačí aj výsmešne, hneď sa idem div že nie rozplakať. Sentimentalita obsahu tohto príspevku tiež sama osebe svedčí.

Celkovo myslím, že ma ľudia všeobecne nemajú radi. Cítim, že o lásku je potrebné veľa zápasiť, veľa ísť proti sebe, veľa sa pretvarovať, veľa slúžiť. Že si ju musím zasluhovať, a to tiež len vždy iba na určitý čas. Nie je zadarmo a už vôbec nie je nepodmienená. Niekedy stačí jeden krok vedľa a môže mi byť odoprená od tej-ktorej osoby aj navždy. Ak sa mi náhodou predsa len dostane, viem byť oddane vďačný a slziť od dojatia. Žiaľ, myslím si tiež, že ak by ktokoľvek z tých, čo mi aspoň raz za čas kúsok svojej lásky dávkujú, zistil, aký v skutočnosti som, tak v tú ranu by som už žiadnu lásku nedostal od nikoho. Sám osebe, vo svojej úplnej nahote, nahote svojho charakteru, povahy, vlastností... sa cítim úplným sklamaním pre kohokoľvek, kto ma spoznal cez nejakú z rôznych masiek, ktoré si nasadzujem, aby som si na tomto svete vyžobronil aspoň kúsok lásky.

Priatelia, ospravedlňujem sa, že som tu vypľul na Vás taký pľuvanec negativity. Mrzí ma, ak Vám to niektorým pokrivilo náladu. Veľmi Vám prajem, aby sa čo najskôr napravila a zlepšila. Cíťte sa slobodní tieto slová tak, ako vstúpili do Vašej mysle, ich pokojne zas pustiť preč. Chcel som to len zo seba dostať, lebo mnoho v sebe dusím a nemám žiadnu bútľavú vŕbu. V tejto súvislosti Vám preto ďakujem za prečítanie, mnoho mi toto vypísanie sa pomohlo. Ďakujem Vám.

matej

@Matej ahoj. Mne sa Tvoje zamyslenia páčia. Ten pocit vyhovieť niekomu, len aby mal rád, poznám. Pútavo píšeš. O láske nie je niekedy ľahké vyhotoviť vetu. Spomenul som si na istého Alaina Badoux, na jeho myšlienky o láske(novinár). Delenie na podmienenú a nepodmienenú som ešte nepočul. A neboj, tiež som niekedy akoby odstavený na bočnej koľaji a len sa prizerám na svet a ľudí v ňom. Aj takí musia byť. Dobrú noc vám

@motylek no podľa Dr. a jej skúsenosti z čias, keď robila v nemocnici by mal nastať zlom okolo druhého týždňa, takže do soboty už strihám meter. Neviem čo som komu urobila, že ma takto trestá.

Ahojte, tak ja som akurát prišiel domov od psychiatričky. Myslel som, že ma tam vykotí. V poslednom čase mi býva strašne zle na zvracanie a točí sa mi hlava. Už som myslel, že odídem z čakárne a zavolám jej telefonicky. Mal by som ísť ešte aj do školy, ale fakt si netrúfam. Veľmi sa bojím, že odpadnem alebo to vyjde von. Hovoril, som aj doktorke o tom, povedala že to môže aj z liekov byť, tak mi to trošku upravila. O týždeň jej mám volať, ja si myslím, ale že sú to úzkosti veľké. Povedala mi už aj výsledky z psychologického. Som vraj vzťahovačný, tendencia sa uzatvárať do seba, zlá odolnosť voči stresu atd atd, už si ani nepamätám čo všetko, ale všetko bolo ,,proti´´ mne, teda negatívne. Čiže týmto sa asi choroba len potvrdila. Pýtala sa, či som na PN, povedal som že sa snažím chodiť do školy. Aj ona vie, že som neni schopný nič. Neviem čo sa mi to porobilo tak rýchlo všetko zrazu.

Ahojte, aj ja sa hlásim. Ako čítam vaše príspevky, každý máme svoje. Ja sa zdravotne cítim celkom dobre tieto dni. Dnes je to siedmy deň čo nefajčím. Nechce sa mi o tom veľmi rozpisovať, no zdalo sa mi potrebné to spomenúť. Tak mi držte palce. No v zásade myslím to najhoršie mám za sebou, dokonca som nepotreboval ani nikot.žuvačky (síce ich mám pre každý prípad). Celkovo sa cítim lepšie- nevysedávam v tej zasmradenej garáži, dal som so psom dlhšie prechádzky- chuť je väčšia, lepšie mi fungujú zmysly(pachy, vône...), nezadýcham sa tak no a ani ma odkedy nefajčím nepobolievalo pri srdci. Čítal som tu na fóre vaše príspevky k fajčeniu a odvykaniu- Juraj super! Aj ďalším fajkáčom fandím, nech sa im raz podarí prestať.
Dnes je pekný slnečný deň. Čosi som čítal. Budem asi variť morčacinu, možno čosi písať. Celkovo sa ako nefajčiar cítim lepšie. Je to však doživotný záväzok, čo ma nejako extra neteší- no čo už. Má to však svoje pozitíva- zrejme bud.týždeň túra do prírody a zahájim opäť plávanie. Verím, že sa mi predĺži život(trošku dramaticky povedané).
Ešte to som chcel. Čo sa tej mojej práce týka, trošku zvolnili. Budem mať asi len 2-3 články mesačne, aj zárobok nebude až taký. No tiež- čo sa dá robiť. Zatiaľ mi to musí stačiť.
Čo sa týka využitia voľného času-trochu ma zarazilo, že som viac používal mobil ako obvykle. Listujem tie videá. Zoznamky stoja fakt za nič, neodporúčam vám žiadnu. Je to ako hodiť do automatu, pritom nikdy nevyhráte. Hm.
V celku ale nám to ide . Dnes teda takto trochu krepiónsky motivačne
Majte sa dobre a pozdravuje aj Pajdo

Ahojte moji mili, tak zajtra som uz mala nastupit na liecenie a dnes telefonat, ze mi to posuvaju o tyzden. Ze viacero pacientov dostalo predlzenie a nemaju pre mna teraz miesto. Ako je to sila, ja uz zbalena, morcata som uz dala pani ktora ich bude strazit. Fakt to nevedeli skorej a museli mi to oznamit den vopred? Ja ani nemam dostatok liekov. Zacala som si polit aripiprazol, lebo mi nevyjde az do liecenia. Na lieceni potom dostanem svoje lieky. Ale ten aripiprazol nie je tak dolezity si myslim. Uz som pol roka v poriadku. Takze nastupujem az o tyzden vo stvrtok a zajtra idem normalne do roboty. Dnes mi konci dovolenka. Vobec sa z toho netesim, mame rannu. V praci nuda, nemam rada tu pracu co robim teraz, teda to oddelenie na ktore ma zatial dali.