Zamyslenie sa:

Ivan. A kto si ty?

Ja som duša a ty?

V psychológia sa rozdeluje na správanie a prežívanie jednotlivca. Znamená to teda, že ty považuješ dušu za prežívanie vlastného JA?

To v žltej farbe je duša. Správanie a prežívanie je duševno.

Ivan napísal:Ja som duša a ty?

Ja som nielen duša, zároveď som okrem iného množstvo funkcií spojených v mozgu. Do "ja som" zahrňujem nielen pochody svojej nervovej sústavy ale aj všetko materiálne na ktoré sa naväzuje. Viem síce, že so smrťou mnohé odíde, ale momentálne to chápem ako "ja som". Keby zrkadlo odrážalo aj vnútro mohol by som absolútne prehlásiť, že sa "vidím"




JA SOM = najvyššia forma vlastníctva

Ja som nielen duša, zároveď som okrem iného množstvo funkcií spojených v mozgu. Do "ja som" zahrňujem nielen pochody svojej nervovej sústavy ale aj všetko materiálne na ktoré sa naväzuje. Viem síce, že so smrťou mnohé odíde, ale momentálne to chápem ako "ja som". Keby zrkadlo odrážalo aj vnútro mohol by som absolútne prehlásiť, že sa "vidím"

Ty považuješ za seba nielen svoju dušu, ale aj duševno a telo. Aj ja to všetko považujem za seba, ale za svoje jadro považujem svoju dušu. Duševno a telo sú pre dušu nepostrádeteľné, bez nich je duša nikto, respektíve ak nefungujú dobre, duša trpí. A to je práve to, čo sa mi stalo. Nefunguje mi dobre telo, následne ani duševno a duša trpí. Nie je chorá, ale trpí. Trpí z nedostatku pozitívnych vnemov. Trpí z ochromenia duševna, trpí z bolesti tela. Preto sa snaží urobiť všetko pre to, aby dala do poriadku telo, ktoré by následne dalo do poriadku duševno, a duša by zasa dostala naspäť podmienky pre život.

Ivan napísal:Duševno a telo sú pre dušu nepostrádeteľné, bez nich je duša nikto, respektíve ak nefungujú dobre, duša trpí.

Prostredníctvom tvojich slov a mojej reinterpretácie: Trpieť môže len telo alebo duševno. Duša predstavuje len "ja som ja". Žiadne bolesti, žiadne strasti - na to je strašne primitívna, aby mohla mať pocity. Ak niečo je v neporiadku, tak je problém v duševne alebo telesne. Ak by si mal niečo vadné v duši tak nežiješ. Poškodenie duše - jedinečného kódu, by znamenalo, že nie si. Ak uvažujeme o čiastočných problémoch typu "nie som dostatočne" nie je to vec "kódu", ale duševna. Duša-kód znamená len 1 a 0. 1-si, 0-nie si. Ak žiješ tak 1, ak nežiješ tak de facto 0. Život je jediná funkcia duše - kódu, a to tak, že zachováva jedinečnosť jednotlivca.

Zničenie duše - kódu nie je možné, len zničenie duševna a telesna zároveň. Akoby si zničil napr. číslo 567. Keď ho vymažeš, zostane ako matematický element. Jeho funkcia je len tá, že vyjadruje počet 567. Ak ho opätovne niekto vyráta, zjaví sa. Jeho funkcia je len 1- je počet 567, nie je počet 567. Nič viac nič menej. Na toto číslo sa môže všeličo naväzovať. Zrazu máme nie imaginárnych 567, ale stádo kráv, radové číslo označujúce 567-tu mrkvu, štítok na výrobku... Jeho vlastnosť je: je/nie je. ...zjaví sa zmizne. Súvisí s bolesťou resp. slasťou. Kde je aspoň jeden s týchto pojmov je aj duša. Ak zanikne bolesť resp. slasť aj v elementárnej podobe ... už nie duša prítomná.

Uvedomenie si samého seba som chápal ako seba, svoju dušu, svoje ja. Ráno som sa zobudil a bolo mi jasné, že to je trochu inak. To čo považujem za samého seba, za svoje ja, za svoju dušu, nie je dušou, ale duchom. Takže so svojej hierarchie duch, duša, duševno, telesno, škrtám duševno a redukujem to na duch, duša, telo. Takže vedomie samého seba je duch a nie duša, ako som sa doteraz domnieval. Takže pojem duševná choroba je správny. Vždy som si myslel, že pojem duševná choroba je špatný, pretože som svojho ducha považoval za dušu, a nemal som pocit, že by som mal dušu chorú. Teraz ale viem, že nemám ducha chorého, ale dušu hej. Dokonca si myslím, že moja duša je chromá. Tak ako je ochrnuté telo, tak je ochrnutá moja duša. Moja duša zmizla, prestal som ju registrovať. Zmizla z môjho vedomia. Stratila sa. Všetky pocity čo som mal prestali existovať. Ostalo po nich len prázdne vedomie. To je to, čo som písal minule, že mám len vnútornú dušu a že vonkajšia zmizla. Tá vnútorná duša je duchom, takže mi zmizla vlastne duša, ale duch ostal.
Ak ochorie telo, môže ochorieť aj duša, pretože duševné stavy sú od telesných závislé. Ak mozgové funkcie nie sú ok, poškodzuje to duševné funkcie, pretože oni sú prejavom fyzických funkcií. Preto sa snažím hľadať fyzickú príčinu, lebo viem, že tam je môj problém. Tých dôvodov môže byť ale strašne veľa, môže ich byť viac, a trafiť sa do tých správnych nie je vôbec jednoduché. Svoj život som zasvetil tomu, aby som zlepšil svoje duševné problémy. Oficiálna medicína mi zatiaľ nepomohla, a tak som sa pustil svojou cestou. Keďže mám negatívne a kognitívne prejavy schizofrénie, pustil som sa touto cestou. Želám vám všetkým, aby váš život bol čo najprijateľnejší.

Duchovná choroba.

Počuli ste už niekedy tento termín? Duševná choroba je bežne používaný termín, ale duchovná choroba? Čo je to vlastne duchovná choroba? Na to aby sa na to dalo odpovedať by sa ale zišlo najprv načrtnúť, čo to je vlastne duch.
Keď sa povie duch doby, tak sa tým myslí spôsob myslenia, keď sa povie duch zosnulého, tak sa tým myslí bytosť bez fyzického tela, ak sa povie "jeho duch je tu stále s nami", tak sa myslí jeho duševný prejav počas života. A sme u toho. Duševný prejav. Každý sa nejako duševne prejavuje, pokiaľ nie je v katatónii alebo bezvedomí. Jednou zo zložiek tohoto prejavu je duch. Duch dáva smerovanie naším myšlienkám, nášmu cíteniu. Zoberme si nejaké slávne osobnosti, napríklad takú matku Terezu. Akého mala ducha? Citlivého na utrpenie druhých, odvážneho pomôcť im, nebojácneho postaviť sa autoritám, obetavého, láskavého, rozumného, užitočného pre tých, čo trpia najviac. Teraz si zoberme ducha napríklad takého Hitlera. Akého mal ten ducha? Sebeckého, urážlivého, pomstychtivého, namysleného, bezcitného k druhým, majetníckeho. Je to ako Boh a Diabol. Prečo je jeden ako Boh a druhý ako diabol? Čím to je, že jeden má v duši cit pre druhých a druhý len cit pre seba? Na toto odpovedať nebudem, ale budem odpovedať na to, čo si myslím že je duchovná choroba. To druhé je duchovná choroba. Tá cesta myšlienkových pochodov vlastného JA, keď človek uvažuje ako Hitler. Jeho duch nebol zdravý, preto zomrelo toľko ľudí zásluhou jeho ducha, v koncentračných táboroch s podvýživy, ťažkej práce a plynových komôr či zastrelením. Akú cenu mal pre neho ľudský život? Žiadnu. Necítil žiadnu cenu v ľudskom živote. A keď aj hej, tak maximálne otrockú, aby mu slúžila. Koľko Nemcov išlo s ním v tomto duchu? Koľko Talianov išlo s Mussolinim, Španielov s Francom, či Srbi s Miloševičom a Karadžičom?
Viete čo je to sofistikovaná manipulácia s ľuďmi? To je taká manipulácia, kedy sa manipulátori snažia manipulovať s manipulovanými takým spôsobom, aby si mysleli, že im pomáhajú. Jednou zo základných čŕt takejto manipulácie je klamstvo za účelom dosiahnutia vytýčeného cieľu. Hitler, Mussilíni či Napoleón, boli tiež sofistikovanými manipulátormi, ale zďaleka nie tak zdatnými, ako sú dnešný zástupcovia korporácií, vlád a všetcia čo im slúžia napĺňať ich ciele. Tieto ciele pochádzajú z ich ducha, z priorít ich ducha. Viete aké sú priority majiteľov korporácií, či už bankových,priemyselných, potravinárskych, alebo farmaceutických? Tá priorita je jedna. Zisk za každú cenu. Zisk je merítkom úspechu. Ak nie je zisk, nie je úspech a považuje sa to za zlyhanie. Voľakedy za čias otrokárstva či feudalizmu nepotrebovali vládcovia sofistikované metódy manipulácie, pretože boli vládcovia s neobmedzenou mocou, ktorý nech urobili čokoľvek, stále boli zo zákona v práve. Keď ale prišli revolúcie a republiky, právomoc dostali aj tí, čo ju nemali, a tak bolo treba vymyslieť niečo, aby sa dalo na ľuďoch zarábať veľké peniaze, ale oni si pri tom mysleli, že to je v ich prospech a nie neprospech. Len si zoberte, koľko hovadín ste v živote nakúpili len na základe sofistikovanej návnadovej reklamy. Ako nemáte problém uveriť silným, mocným a bohatým, že vám chcú to najlepšie. Taktiež nemáte problém uveriť tomu, že potravinársky priemysel nás kŕmi samými zdravými a výživnými jedlami, či farmaceutický priemysel tou najlepšou pomocou pre naše zdravie.
Ale všetko je inak. Uverili sme tejto ilúzii, lebo sme uverili tomu, že tieto autority chcú pre nás to najlepšie. Nie je to tak. Chcú to najlepšie pre seba. A keďže príznakom ľudského ducha je vo veľkej miere egoizmus, vynašiel sa aj v tejto demokratickej dobe prostredníctvom sofistikovaných klamstiev na uspokojenie svojich potrieb.
A to je to, čomu hovorím duchovná choroba. Keď človek klame, či už druhých, alebo sám seba, aby naplnil svoje egoistické ciele.
Žijeme vo svete, kde je duchovná choroba oveľa viac rozšírená než duševná. Len sa to nikde neuvádza.

zaujimava diskusia chlapci

[quote=doporučujem: Živčicovú, Boroša - slovenský poprední psychológovia.[/quote]

ako sa volá krstným menom ten psychológ Boroš?

no ľudia, ale ste to tu riadne porozhadzovali všelijaké názory o duši a duchu človeka hej a teraz ma napadlo, poznáte pieseň od I.M.T Smile - Duch človeka? ( https://www.youtube.com/watch?v=pPP49QUSwUA ) ale prejdime k veci: čítal som vaše rôznorodé pohľady, ktoré boli viac vedeckej, ako filozofickej podstaty. k vysvetleniu pojmov ako je ľudský duch a ľudská duša pristupujem viac filozoficky, ako vedecky. nepopieram však vedeckú teóriu o spojitosti medzi mozgom a dušou a neurónmi, atď. prvý krát som sa s týmito pojmami (vo filozofii) stretol, keď som študoval nikolaja berďajeva, predstaviteľa ruskej idealistickej filozofie. základnou myšlienkou jeho filozofie je presvedčenie o nadradenosti ducha nad hmotou a potrebou rozvíjať ho vo všetkých oblastiach každodenného života. v jednom zo svojich ústredných diel - Ríša Ducha a ríša Cisárova - hovorí o duchu, ktorého chápe výlučne ako subjekt, ktorý sa rozvíja v subjekte, ale objektivizuje sa, teda sa prejavuje navonok v znakoch a symboloch. takisto píše o tom ako duch vstupuje do dejín a že sa tam môže meniť, dokonca nadobudnúť nové črty a niektoré stratiť. v otázke ducha sa stotožňujem s berďajevom a spolu s ním na otázku, čo je duch odpovedám: "Duch je tvorivá aktivita a každý akt ducha je tvorivý akt" nemám pevne určenú ani nijak špeciálne prepracovanú koncepciu ducha a duše, a teda budem písať viac-menej voľnomyšlienkársky.

aby som rozvil berďajevovú odpoveď na to, čo je duch, musím naprv pochopiť tvorivú aktivitu. mám predpoklad - teraz tiež vytváram tvorivú aktivitu, dávam tento predpoklad do pohybu a premietam ho v jazyku, v tomto súvetí. teda, čo sa udialo? môj mozog vyprodukoval dostatok intelektovej energie na to, aby som bol schopný vyjadriť myšlienku. je genéza tejto myšlienky duchovná? alebo sa opýtame presnejšie: je táto myšlienka produktom ducha vytesnená na povrch mozgovou činnosťou? môj mozog odpovedá na určité podnety zvonku, ale odpovedá aj na podnety z vnútra. niet pochýb, že moja myšlienka je tvorivou aktivitou, ale je odpoveďou mozgu na podnet ducha? musíme si dokázať predstaviť nie ducha vo forme tvorivej aktivity, čo už máme aj zhmotnené v myšlienke, ale tvorivú aktivitu vo forme ducha. myslím, že tvorivá aktivita má viac foriem ducha, tak ako má duch viac foriem tvorivej aktivity a tým pádom duch uniká možnosti opísať ho, ako celok. je to exaktná teória- rozdelíme ducha na nekonečne veľa jednotlivých foriem, ktoré sa však budú prejavovať tým istým spôsobom. tak zistíme, že dve navzájom odlišné ľudské myšlienky, za predpokladu, že sú prejavom ducha, budú vyjadrené tým istým spôsobom, ale budú mať inú formu. z toho vyplýva, že duch je univerzum spôsobov a neohraničenosť, nekonečnosť foriem.

woJAczek napísal:

ako sa volá krstným menom ten psychológ Boroš?

mal by to byt Julius. nejake tie zaklady od neho som luskal na VS...

vďaka pýtal som sa preto, lebo poznám tiež psychológa s priezviskom boroš, no ak sa volá július, nie je to on

Ahojte,

v tejto téme hovoríte o mojom obľúbenom profesorovi menom Július Boroš.

Patril k tomu top na Slovensku, ktorí sa zaoberali teoretickou psychológiou.

Mal som nielen to šťastie, že som od neho niečo čítal, ale aj osobne som bol na jeho prednáškach a pár týždňov pred jeho skonaním ma skúšal z všeobecnej psychológie.

Mám na neho spomienku ako úžasného starého človeka, ktorý vedel svoj obor podávať jednoducho a zároveň aj na akademickej úrovni. V rozhovore s ním, mal jednotlivec dojem, že hovorí s veľmi kompetentným a príjemným odborníkom. Niektorí ho už v skúškovom období nestihli a tak bol chaos so zapisovaním jeho predmetu.

Škoda ho.