Ako sa dnes máš? 11

Ahojte kamaráti, dnes sa mám pomerne fajn. Hoci psychologička ma nepotešila veľmi, lebo zmene liečby liekmi sa asi nevyhnem, lebo vraj je už nevyhnutná. Uvidím ešte dva týždne, že ako mi bude a či mám ísť do toho. Dúfam, že ma nebude chcieť nová doktorka sťahovať do nemocnice, lebo môj bývalý doktor je už primárom v neďalekom mestečku. To je zle, že budem musieť riešiť tieto veci s doktorkou, ktorú ani nepoznám... Keby bolo na mne tak chcel by som to skúsiť potiahnuť to do apríla na starých liekoch. Potom snáď už bude lepšie...

Ahoj, takze novinky... budu mi zajtra volat kedy bude miesto v nemocnici takze este musim chvilu vydrzat. Dnes je to trosku lepsie take 4+ ale zacinam mat paranoje ohladom seba, pochybovat atd... prestavam objektivne vnimat svoje ochorenie a seba. Uz to zacina. Dobre ze som to rozpoznal a to aj vdaka tomuto foru a znamkovaciemu systemu. Dnes este pridem na zello a ak ma nezoberu do nemocnice tento tyzden tak este aj v sobotu pridem. Nebudem sa opakovat. Trapia ma rovnake problemy. Dnes som si znova precital spravy ohladom mojej choroby a zistil som ze v podstate ma nevedia vyliecit iba stabilizovat tak uvidime co som mnou urobia tam.

Ahojte.

Ospravedlňujem sa, že nezareagujem na každého zvlášť, mám sa teraz trochu horšie a necítim na to silu. Každopádne čítam Vás všetkých a naozaj úprimne Vám držím palce, všetky osudy vnímam veľmi citlivo a veľmi túžim, aby sa každému z Vás polepšilo. Matúšovi osobitne držím palec na tej hospitalizácii, nech sa to všetko pohne tým správnym smerom. To isté aj kimi s jeho zmenou liekov. Veľmi tiež ďakujem Anjelikovi a Oriaxovi za živú debatu v noci, je to fajn, keď "je čo čítať". Pozdravujem vrúcne aj napísuvších Meret, Tuta, Reginku i Džuli, tiež v iných témach Fajneho, Filipku, Lístie, Rasťa, Idris. Zabudol som na niekoho z posledných dní? Je nebezpečné menovať, lebo zamrzí, ak sa na niekoho zabudne. Skrátka som Vás chcel takto virtuálne objať a ďakujem Vám, že ste.

Ako som naznačil, tieto dni mám o čosi horšie. Pripisujem to opätovnému vysadeniu energetického nápoja. Dnes som mal výrazné "stavy" a bolo mi vyslovene zle. Musel som si ísť ten energeťák kúpiť a po prvom polltri do hodiny prišlo určité zlepšenie. Neskoré poobedie už bolo viac-menej stabilné, v niektorých chvíľach dokonca príjemné. Pravda, to som už mal liter v sebe. Nepoznám lepšie antidepresívum a je mi veľmi ľútostivo, že je to také škodlivé a že ma to asi raz zabije, privodí nejakú fyzickú chorobu alebo príhodu. Opäť som si, tak ako mnohokrát predtým, potvrdil, že bez energeťáku mi žiadne antidepresívne tabletky nezaberajú. Som z toho vyslovene sklamaný a je mi to ľúto. Zdá sa, že aj Wellbutrin je do značnej miery neúčinný, pokiaľ by som chcel fungovať len na ňom, a nepridávať ďalšie doplnky výživy plus energeťáky.

Toľko môj stav v súčasných dňoch. Inak v práci viac-menej povinnosti idú, aj keď som sa od pondelka musel často nútiť. Základné fungovanie zatiaľ existuje našťastie, no je to určitý boj so samým sebou, so svojimi emóciami, vnucujúcimi sa negatívnymi myšlienkami, predstavami, náladovosťou, nízkou odolnosťou voči stresorom, úzkostlivosťou a podráždenosťou. Potichu sa Vám priznám, že som veľmi skeptický, že mi nejaké tabletky už niekedy reálne pomôžu, mám pocit, že mi všeličo vie pomôcť, ale samotné tabletky nevyriešia nič. Možno keď sa všetko vhodne skombinuje, že aj zdravý štýl, aj cvičenie, aj svetlo, aj práca s myšlienkami, aj motivačná literatúra, aj energeťáky, aj spánok, aj doplnky výživy, a aj teda tie lieky. Možno takýto mix pomáha. Ale ak sa obhliadam do svojej minulosti trinástich rokov liečby, zdá sa mi, že mi samotné lieky sami o sebe nikdy v ničom reálne nevylepšili stav, možno iba presunuli pozornosť z určitých chorých myšlienok na iné typy problémov, ako spavosť, demotivácia, únava a podobne. Týmto vôbec nepíšem pamflet proti liekom, vôbec nie, sám ich naďalej užívam a budem užívať podľa predpisu. Len som sa chcel priznať čisto Vám ako kamarátom, ktorí sú obutí v podobných topánkach ako ja, že ma opantáva výrazná skeptickosť a sklamanie. Veľa som vkladal nádeje do Wellbutrinu... a zase nič, zase ďalší liek po iks liekoch, ktoré samé osebe nič nezvládajú. Uplynulé 2-3 týždne som bol na seba hrdý, že ako som sa posunul v myslení, ako som sa prestal riešiť, ako som si statočne odpútaval od seba samého svoju pozornosť, brojil proti vlastnému narcizmu a sebestrednosti, čoho plodom mal byť nádherný duševný pokoj a sústredenie sa na prítomný okamih. A viete čo? Viete, prečo tie týždne boli také krásne? Vôbec to nebolo o mne a mojej práci s myšlienkami. Proste som každý deň zase od vtedajšieho pondelka pil liter energeťáku každý jeden deň. Taká je pravda, o tom bol celý ten "úspech". Teraz som presedlal naspäť na kávy, lebo som zase dostal výčitky, že ako mi to škodí, a čo sa stalo? Presne tie isté stavy, ako pred inkriminovaným obdobím. Prečo som v roku 2013 mal najlepší rok vo svojej liečbe a prakticky ma nič netrápilo? Lebo som každý deň pil energeťáky celý rok. Prečo som mal rok 2018 jeden z najhorších rokov od poslednej hospitalizácie? Pretože som sa od Vianoc 2017 neustále snažil odvyknúť od energeťákov vo viere, že sa naučím na vodu a zdravý štýl, čo som vždycky túžil, že spravím, keď už budem bývať vo svojom. A čo z toho? Akurát tak jeden z najdepresívnejších a najhorších rokov, kedy som si totálne zničil všetky vzťahy a povesť v práci a je div, že som dodnes nedal výpoveď, keď som sa ňou v kolektíve už toľkokrát vtedy vyhrážal.

Je mi to ľúto. Je mi ľúto, že tie lieky sú také neschopné v mojom konkrétnom prípade. Možno samotné energeťáky bez liekov by nefungovali, že reku funguje kombinácia obidvoch vecí. Ťažko povedať. Asi áno. Aj preto sa určite nebudem púšťať do ich vysádzania, akceptujem ich. Koniec koncov ich odmietanie by bola rebélia voči psychiatričke a to si nemôžem dovoliť, lebo som v pozícii, že jej zdravotnícku pomoc a konzultácie proste potrebujem. Nie som zdravotne v poriadku, to je proste fakt, nemôžem sa hrať na hrdinu, že to zvládnem bez lekára. Takže rebélia by bola v mojom prípade nerozumná a azda aj zbytočná, nakoľko mi tie lieky nič zlého nerobia... necítim nežiaduce účinky žiadne, alebo ak áno, tak ani neviem naisto, či to súvisí práve s nimi. Na rozdiel od energeťákov, o ktorých sa všade píše, ako sú strašné a každú chvíľu sa prichádza s ďalšou a ďalšou štúdiou, ktorá varovania potvrdzuje.

Tak som sa tu trochu vypísal, ďakujem Vám za túto príležitosť. Respektíve ďakujem Vám za prečítanie. Držme sa a nech sa už konečne máme všetci dobre!

Ahojte,

možno ste už na mňa zabudli, ale konečne som si našla čas a zapla som si v práci dáta, že vám napíšem. Od januára ako som začala 40 hodín pracovať sa mi život skrátil. Po práci často končím v posteli unavená. Začiatky boli doteraz výrazne demotivujuce. Do galérie ma vzali, že im budem robiť grafiku, pozvánky a plagáty. No som v galérii na jednom programe na zapracovaní a v zmluve mám napísané pomocné administratívne práce. Takže realita bola taka že som skoro každý boží deň skartovala dokumenty od rána do večera. Poviete si, že ľahká práca ale ak vás to čaká každý deň tak je to frustrujúce celých 8 hodín robiť. Posledné dni už som hľadala niečo lepšie, zúfalstvo a psychika na dne mi dávala priam motiváciu, že mám na viac. Proste bolo to hrozne, za takú hŕbu strateného času aj tých pár 100 eur nestačí. No našťastie sme to za mesiac poskartovali všetko.

Tak som plná očakávaní aká práca príde teraz. Tabletky ma našťastie držia nad vodou.

Dlho som vás nečítala, s nadšením si objednávam len knižky na nejaký ten voľný čas aj také čo by mi pomohli v kariernom raste. Proste si robim tak radosť. Aj keď čas a tie knihy moc nie je :-(. Pri tejto otupujucej činnosti - skartovani, cítila som, že môj kreatívny duch ožíva. Neviem či to je len ilúzia, ale možno naozaj.

Chcem zareagovať na teba, Matej. Verím, že existujú lieky, čo by ti pomohli. A skúšal si šport? Ja najmä v depresii som sa zatla, že aj keď mi nič nerobí radosť skúsim aspoň každý deň hodinu korčuľovať na dráhe u nás, že nech mám jeden bod, kedy robím niečo pre svoje telo. Nemala som po korčuliach eufóriu, ale akési uvoľnenie vždy. Tak som sa normálne tešila na hodiny po korčuľovaní, na to uvoľnenie. Po 3 týždňoch každodenných korčúľ som schudla k tomu 7 kíl a pár cm z pásu. To ma ešte viac tešilo a potom mi zabrala Alventa a bolo mi fajn a vlastne som s tým prestala. Ale na jar by som chcela znovu, lebo som po Vianociach pribrala, tak by som chcela dať tých 5 kg dole :-).
Dokonca mám taký pocit, možno trochu deformácia zo schizofora. Sme taká skupinka kamošiek a nedávno sa mi zdôverila kamoška, že si s jednou kamoškou nesadli v bývaní. A ja som mala o tom mlčať, ale nemlcala som. Myslela som, že keď to spomeniem tej druhej, že mi k tomu bez problémov k tomu niečo povie. Asi som mala pocit, že by to chcela zdielať ako tu my zdieľame aj naše trápenia. No reagovala zle, že to je vec ich dvoch. Že len oni si o tom musia porozprávať samé. Neviem, myslela som, že sme skupinka 4 kde aj dôverné veci môžeme spoločne zdieľať. Ale to funguje asi len tu. To mi len tak napadlo, že možno to správanie bolo ovplyvnené trochu týmto fórom. Ale je mi to ľúto, lebo teraz vyzerám ako klebetnica. Ale skúsim sa z toho ponaučit.

Majte sa, držte sa!

Najhoršie bolo asi odstraňovanie spiniek z tých dokumentov. Niekde boli papiere, kde bolo aj 8 platobných dokladov pripnutych. A takých papierov tam bolo aj 10 hocikedy. Bolo to ozaj o nervy.

Ahojte ,Sorry ak to sem nepatri ale Mám jednu otazku velmi dôležitú smrerujucu hlavne na ludi s paranoidnou schizofreniou . Stále bojujem s myšlienkami typu že mám schízu alebo si predstavujem a rozmýšlam aké to bude ked mi ju zistia alebo ako budem žit ,alebo že ako zistím že ju mám že čo bude potom a tak ,k tomu rôzne myšlienky a predstavy že sa mi niečo hrozne stane že ma niekto prepadne a zabije .myslíte si že to je nábeh na chorobu alebo ju mám ,ako ste zistili že máte schizofreniu ?

Ahoj Idriss,

samotný strach a myšlienka zo schizofrénie nie je dôkazom choroby. Na to musíš mať symptómy, prejsť si aj psychologickým testami aby ti určili takú vážnu diagnózu. Aj ja som si prešla tým strachom, aj miernymi psychotickymi príznakmi, ale schizofréniu nemám.

Idris, nepozoruj sa toľko, bude ti lepšie.

Ahoj @Matej

Chcem reagovať na tvoj príspevok ohľadom energeťákov. Nuž chlape nezávidím ti to!
Je to čistá závislosť a ktomu nákladná, ale za to máš kompenzáciu v podobe nálady a energie.
Mňa takto držia skorej cigarety ako kávy, tam si viem bez nich fungovať, ale bez nikotínu, no čo ti poviem, hrůza. Stres, chaos, panika, frustrácie, neustále chute a myšlienky, aké by to bolo, kebyže si zapalim po dlhšej dobe. Emočné telo a ego súperia, kto bude hlavným sudcom, a kto potrava. Najhoršie na tom je, že tím pádom otravujem svoju predrahú mamuchu, ktorá ai to najviac odnáša. Tie nervy a stavy, čo jej bez hamby spôsobujem sú ako veľký kameň na srdci, ktorého sa nevie zbaviť.
Je to tím, že som na nej závislí a tak povediac pripútaný k nej. Ale to nebude trvať večnosť, v budúcnu svojej predrahej mamičke doprajem voľnosť, slobodu a nezávislosť ako aj sebe.

Čauko Idris!
Le Pluie a Meret maju pravdu.
Stay cool.
Načo sa vopred obávať vážnej choroby, ked ti ju vôbec nediagnostikovali ešte, a bol si prvý raz s tým u lekára?
Paranoidné myšlienky majú aj ľudia, ktorí nemajú schizofreniu, paranoidnú schizofreniu. 
Máš tu napr mňa, ja ich mám furt : )
Roky som žila v presvedčení, že umieram, potom stále som mala všeliaké paranoidné obavy. Roky si myslím, že ak niečo nespravím istým spôsobom, tak sa stane zlo. A vždy keď som sama, alebo v tme, tak proste ma idú odsledovať demonické tvory, a nesmiem byť doma v istých priestoroch alebo vo tme ,,nápadná,, lebo si ma všimnú a zabijú ma. A toho zabodnutia nožom zozadu, to ma chytá normálne aj s telesnými príznakmi, možna ma tak raz šľak trafí
Netreba sa takto ničiť predstavou že čo ak máš toto alebo hento... 
Ber tie AD, mali by tlmiť paranoidné obavy. Napr mne ich nezobrali vôbec, len ak beriem poriadne svoje AD, tak proste v tom strachu že ma niečo zabije, tak príde hneď myšlienka, že ,,no čo, kašlem nato ak ma zabije,,
Už si bol raz u lekára, prvý krok si spravil, už sa to rieši.
Ak máš bársčo, časom sa zistí. 
Prossím ťa, a to ma normálne uráža, prečo nechceš byť OCD

asi máte pravdu ,dakujem za odpovede . Racionálne myslenie ma obchádza oblúkom :/
Beriem ich hádam ma napravia

Idriss, ešte mne povedala jedna skvelá pani primárka, že aj depresivny aj schizofrenny človek môže mať paranoje. Rozdiel je v tom, že schizofrenik si ich neuvedomuje, ale berie ich ako skutočnosť a nezamýšľa sa, že s ním nie je niečo v poriadku.