Re: ako sa dnes mám

popoluska Ne 15 november 2009 - 8:57

Ja sa chcem zase spytat,ci mate problemy s nadvazovanim kontaktov s inymi ludmi,lebo ja mam a velke,udrziavam len povrchne vztahy,ci v zamestnani,alebo v sukromi a dost ma to trapi.Je to u mna zamotany kruh,ktory neviem prekonat.Ludia by sa so mnou chceli aj kamaratit,lenze ja ich k sebe nepustim. Udrziavam si velky odstup. Exclamation

Laura Ne 15 november 2009 - 9:03

Ja s tým nemám problém,len,ako som už spomínala v Triadovom fóre,veľa krát mi telefonovali všelijaké hlavne ženy,čo som spoznala na psychiatrii a otravovalo ma to.Dve volávali aj 5 krát denne a stále len o blbostiach.Jedna volala aj o druhej v noci a nie raz,ešte dokonca na pevnú linku mojim rodičom.Urobila som určité opatrenia a už mám sčasti pokoj.Už by som nikdy nedala nikomu na psychiatrii telefónne číslo.

Anonymný Ne 15 november 2009 - 9:08

kedysi som sa tak trochu bal dvihat telefon, dnes uz dviham vsetko, aj nezname cisla....len clir zo zasady nie...
popoluska, nevyzeras podla pismenok na to, ze by si si drzala az tak odstup...ci len vo virtualnom svete je to naopak? Smile

ja som napriklad introvert tiez, ale aj schizoid, takze ma ludia ani prilis netrapia...skor sa staram o svoje zaujmy, ako literatura, sach, pc...

Anonymný Ne 15 november 2009 - 9:21

4.12.2009 Trnava, cajovna u priatelov, autorske citanie literarnej tvorby, usporiadane obcianskym zdruzenim Literis....
nepride niekto? ja isto idem...ak niekto nema daleko, mohli by sme ist spolu bounce

akurat som pozeral, kde ta cajovna je, lebo sa az tak nevyznam v TT, nasiel som toto:

V trnavskej Čajovni u priateľov budú obsluhovať hendikepovaní.
Ivanka, Majka a Andrea, tri mentálne postihnuté mladé ženy sa dnes stali prvými čašníčkami v novootvorenej Čajovni u priateľov v Trnave.

popoluska Ne 15 november 2009 - 9:31

Vo virtualnom kontakte problemy nemam,ale v realnom zivote ano.Mam psika,chodim s nim von a ked sa mi niekto prihovori,zmozem sa namiesto odpovede len na usmeva tu koncim. Vsade je to podobne.
To je super,ze aj postihnutym ludom sa dava takato sanca integrovat sa do pracovneho procesu Tomas.

Anonymný Ne 15 november 2009 - 9:37

popoluska, na usmev sa zmozem aj ja...najviac neznasam otazku ako sa mas, lebo na nu neviem odpovedat...poviem dobre, a snazim sa co najskor sa vyparit Smile

to by bolo super, ak by tam zobrali aj mna, ha, by som tam tomu obcianskemu zdruzeniu pomahal organizovat, vybavovat citacky...su to kamarati z netu a ciastocne aj z realneho zivota uz odnedavna v tom OZ...

Anonymný Ne 15 november 2009 - 10:03

Lapaj: zda sa mi, ze si spominal denny stacionar pre osoby s psych diagnozou...ako to tam funguje? Premyslam, ze by som sa rad aspon pozrel do nejakeho...
neviem, ako je to v okoli Trnavy sle s nimi...

popoluska Ne 15 november 2009 - 10:05

Skus sa o to pokusit.To by nebola pre teba taka psychicky aj fyzicky namahava robota,a ked tam mas este kamaratov, mal by si tam aspon zazemie a podporu.
Vies ja aj ked sa ma niekto opyta "ako sa mas " zase sa zmozem len na usmev.Preto nemam ani vela kamaratov.Neviem sa z toho zamotaneho kruhu vymotat,a preto sa citim sama s knihami,hudbou a psikom.Myslela som si ,ked si kupim psika,ze to prekonam,ale nejde to. Psychiatricka mi nevie tiez poradit.

Anonymný Ne 15 november 2009 - 10:13

opisala by si sa ako "ticha voda"? ako si na tom s myslenim? je plynule, alebo si myslis, ze je spomalene, ine ako u ostatnych teraz?
ja ho mam napriklad bradypsychicke (spomalene), jeden primar mi napisal do spravy aj to, ze je s autistickymi prvkami...druhy to ale nepotvrdil, ten mi zase napisal len to, ze je prazdne...hm...sam od seba spontanne neprodukujem, vies...sam od seba takmer na nic nemyslim, treba moje myslenie usmernit otazkami, temami a podobne...aj to neprispievam tak ako ostatni ludia, zivo sa nezaujimam o okolie...

ahojka Ne 15 november 2009 - 11:01

Ahoj popoluška,
ani ja nerada nadviazujem kontakty. Nemôžem byť sama, nerobí mi to dobre, zhoršujú sa mi depresie, ale na druhej strane utekám od spoločnosti. Najradšej som s mamou, dokonca ani s priateľom sa necítim dobre. Ked je u nás chcem aby odišiel a ked sme vonku utekám čo najskôr domov. Najradšej som doma, to je moje útočisko.

popoluska Ne 15 november 2009 - 11:32

Ja sa tiez najlepsie citim doma ,tiez je to moje utocisko,ludia si uz zvykli,ze som samotarka,do spolocnosti vobec nechodim a ked idem,napr.na koncert vaznej hudby, sama,odchadzam hned prva a cez prestavku nevyjdem ani na chodbu,aby ma nedajboze niekto neoslovil.V robote som si uz zvykla na kolektiv,ale kamaratku tam nemam.Tomas,teraz mam myslenie trocha spomalene,lebo mam nasadene od stvrtku nove antidepresivum Solian.Beriem tri druhy antidepresiv,takze si dokazes asi predstavit,ake silne mam depresie. Doktorka uz nevedela ,co mi ma predpisat.

Anonymný Ne 15 november 2009 - 11:32

ahojka napísal: Ked je u nás chcem aby odišiel a ked sme vonku utekám čo najskôr domov. Najradšej som doma, to je moje útočisko.

+1 s utociskom aj priatelom...ja ked som mal isty cas priatelku nedavno, tak mi tiez vadilo, ze bola skoro stale u mna, najradsej som bol, ked vypadla a nechala, aby som mal cas na seba a na svoje zaluby...vlastne prichadzam na to, ze ma o ten cas oberala, takze nebola ziadna vyhoda, tu priatelku mat...usmew...

a k popoluske: ludia si aj na mna zvykli, ze som rad sam Wink

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
		1	2	3	4	5
6	7	8	9	10	11	12
13	14	15	16	17	18	19
20	21	22	23	24	25	26
27	28	29	30	31