Ako ma to štve... !!!

Dnes ma štve, že som úplne odpadol od bývalej záľuby v upratovaní a prerábaní svojho "imania" na obraz minimalistického životného štýlu. Odkedy som v zamestnaní od augusta 2015, tak nenachádzam k tomu vôľu, čas, ba možno ani záujem. Zametať sa musím nútiť. Často tu mám neporiadok, nestarám sa o kúpeľňu, nábytok zaprášený, balkón umýval naposledy otec, kúpeľňu predčasom tiež on. Chcel som týmto svojím koníčkom prispievať do chodu domácnosti, lenže starám sa akurát tak o seba, o svoje knihy, školu, boj proti únave a ostatne trčím stále v robote. Nepáči sa mi takýto trend. Rodičia mi to tolerujú a hovoria, že sa to vraj so mnou zlepší, keď dokončím školu a uzavriem raz a navždy túto kapitolu života. Potom vraj začnem ešte dospelejší život a náhle si budem hľadať možnosti sebauplatnenia v množstve nového voľného času. Tak hádam vtedy budem mať ochotu aj upratovať a minimalizovať... Teraz práveže vediem skôr sebecký život pre seba a svoj rozvoj, svoje záujmy, svoju školu, svoje životopisné údaje a možnosti zlepšenia vlastnej zamestnateľnosti. Len ja, ja, ja a zase len ja. Kde je domácnosť, mama, otec, pomoc s nákupom, ošúpanie zemiakov, umytie riadov, čistenie kúpeľne? Kde je utieranie prachu? To má väčšiu hodnotu, než kráčať životom s nejakým hlúpym titulom. Vo svojom vnútri som hnilý, otrasný a sebecký človek. Vyhýbajte sa mi.

Predsavzatie: Myslieť viac na rodičov a domácnosť. Sústrediť sa na pomoc druhým. Písať viac príspevkov zameraných na odpovedanie a reagovanie na príspevky iných. Nepokračovať v štúdiu, ale magistrom skončiť a otočiť v živote list.

Tak ako ma to štve...!!!

hmm kde začať...tak už tak par sekund hladam tuto temu aby som do nej mohla nasledne napisat a je riadne zašantročená....ale to je len moj postreh....inak co ma dnes stve...aj ked by ma to z uplne iného hladiska malo tešiť....ale mna to rozculuje stve...aj preto ze som na to nevedela reagovat...ze vobec neviem rýchlo reagovat...len tak na pripravene veci viem reagovat ale toto no takze ...rozpravali sme sa zase s rodicmi....zase raz maju nerealne predstavy...a ked som navrhla ine riešenie bolo z toho ako vzdy blbost....ako beriem...aj z tej strany...ze preberali sme mna....a ze mozno to nebol najlepsi napad ale aj tak...mysliet si ze mavnutim zazracného prutika sa vyriesia moje problemi...tak to je naivne....a čakať ma už nebaví....

a čo ma este stve....ze dokelu kopu veci ani nejde ovplyvnit a stanu sa a potom je problem a musis na to rychlo reagovat...a rychlo sa rozhodnut....s tym rozhodovaním nemam problem...ale rychlo reagovat to je moj kamen urazu....a teraz uz nemyslim rozhovor z rodičmi...ale moj zdravotny stav...je na figu....aspon ze psychika pocuva...

a ešte ma štve ze mi odchádza zhruba 2,5 ročný notbook....to ma stve a riadne....ak oddíde tak dovi .....asi tak....

Že čo ma dnes naštvalo? Vlastne celá polovička dňa sa niesla v znamení pasivity, teda driemania a únavy. Oddýchol som si síce kvalitne, ale nepoteší... vlastne tak na zamyslenie. Dosť ma to mrzí a nerád by som bol takto o ničom strávil čas do budúcnosti. Keby nie večera (Zella, supermarketu, futbalu), asi by som celý deň hodnotil záporne. Jednoducho dnes ma štve najmä únava a z nej vyplývajúca pasivita.

Od septembra xy roku. kedy som skoncil hospitalizovany xy krat som prestal viest spolocensky zivot a jednoducho mi chybaju navstevy kamaratov a vyrozpravanie sa alebo aj pocuvanie co ma kto nove. Depkujem pretoze som to ja kto posral zivot sam sebe svojim spravanim voci druhym ludom aj v minulosti skutkami ktore sa navzdy vryli do pamati nielen mne.

trochu ma hneva, ze som behom niekolkych dni pribral 2 kila. snad sa zase nevysplham na zivotne maximum.

Chcel by som Ťa, Lístie, nejak povzbudiť. Neviem presne ako, tak reku že poteší aspoň samotný fakt, že som reagoval na Tvoj príspevok. Každopádne, dávaj si pozor na kilojouly, prázdne kalórie (jedenie z nudy), alebo na večerné nábehy na chladničku. Isteže, nechcem mudrovať, lebo Ty vieš veľmi dobre, čo robiť, aby si nepriberal. Ale súcitím s Tebou, pretože viem, že pri niektorých liekoch človek priberá, aj keď si na stravu pozor dáva. Ten olanzapín patrí rozhodne medzi ne. Takže striedmosť tu niekedy nevie účinne pomôcť. To ma potom mrzí. Čo mi napadá, je, si sledovať jouly s tým, že olanzapín pravdepodobne o dosť znižuje hodnotu bazálneho metabolizmu (teda to, čo spáliš bez pohybu za deň v kľudovom stave), takže by som si dal latku, resp. limit významnejšie smerom dolu. Momentálne napríklad ja mám latku na chudnutie,  7 tisíc denne, avšak keby som bral olanzapín, hypoteticky je možné, že by som musel na rovnaký efekt mať limit sotva 5500. Je to taká úvaha z brucha, ale možno to tak naozaj funguje, že olanzapín znižuje metabolizmus, a preto aj hodnoty prijímania stravy musia byť značne nižšie, než "za normálnych podmienok". Ale zas to nie je také ľahké, ako sa to napíše, lebo ten liek robí aj vlčie hlady a chute, takže si tak rapídne olimitovať jedlo je žitím v ustavičnom pocite hladu a nedostatku. A to nie je nič moc. Máš to teda, kamoš Lístie, zapeklité. Verím, že sa v tom nejak vynájdeš a nájdeš si svoju cestu, ako to ukočírovať. Koniec koncov, svoje telo poznáš najlepšie sám. Moc som Ti teda nepomohol, ale myslím nejak na Teba a idem k Tebe "vysielať pozitívnu energiu". Držím Ti veľmi palce, zostávam fandiť. Drž sa!

dakujem, Matej, za rady a povzbudenie.

ja som vlastne na tejto vahe +- 3 kg asi dva roky, takze aspon nejako vyraznejsie nepriberam. jedlo je jedno z mala mojich poteseni (co je asi smutne ), a preto sa nechcem nejak moc obmedzovat. je ale pravda, ze jem pomerne malo, male porcie, vacsinou 5-krat denne, ale jem vsetko, vratane udenin a inych nezdravych veci. ale nejem nic sladke, nemavam na to vobec chut. inak, co sa tyka toho olanzapinu, asi to u mna nie je s vahou horsie, ako pri inych liekoch. pamatam si, ze som kedysi nemohol schudnut, ani ked som uzival samotny amisulprid alebo zeldox, ale aj ine lieky. trochu rozmyslam nad behanim, ale nemam na to vobec energiu a volu.

Matej, tiez Ti drzim palce, hoci obaja v tom chudnuti akosi stagnujeme...

Štve ma veľa rozrobených vecí a že zabúdam troška čo má pred čím prednosť, jednoducho si komplikujem život tým, že chcem všetko "naraz".

Absolútne je to "do jedu": Že zase sa ma týkajú príznaky ako kedysi. Nie sú to len tieto "veci", ale aj nemohúcnosť niečo konštruktívne s tým urobiť. ...a lieky by sa kopili. Mám dobre (od minula) litémiu, beriem už dlhý čas Haloperidol, ktorý vlastne veľmi pravdepodobne vôbec nepotrebujem. Všeobecný mi pridal lieky na hypertenziu. Žeby tým?

Do **ti aj s poruchou!!!

Tuto,

skúšal si psychoterapiu?
Podľa mňa len liekmi sa to ťažko zvláda a relapsom nezabrániš. Lieky sa kopia, choroba tlmí, ale nabaľuje sa to... Samozrejme treba stabilizovať stav, čo bez liekov nejde, avšak názor z ezoteriky, s ktorým som sa stotožnila je, že všetko ma svoju príčinu a nič sa nezmení, kým sa sami nezmeníme. Jasné je to ťažké, prísť na to, čo a ako na sebe meniť, kde može byť príčina. Lieky len potlačujú príznaky, neliečia. Aj to je síce veľká úľava, ale potom občas sa to vymkne a ide to zas dolu vodou.
Zrejme teraz na čas treba zas nejaký liek pridať, aby sa ti to nezvrhlo, keď sám vidiš a citiš, že sa to zhoršuje. Určite to chce nejakú reakciu, aby sa zabranilo tomu čoho sa všetci stale obavame - relapsu a hospitalizácii. Ale to aj sam iste dobre vieš, alečloveka to štve.
Cesta z toho je však podľa mňa jediná - zmena. Životný štýl, ktorý vedie k navratom horších stavov, je treba zmeniť. Niečo na ňom nie je dobré. Chyba v programe nam naruša život. Práve v tom podla mna moze pomoct psychoterapeut - ukáže iný pohlad na situácie v našom živote, ukáže iné alternatívy riešenia drobných vecí v živote, ktoré človek sam nevidí. Pre mna je psychologička akýmsi pomocníkom. Spolu prichádzame na to "čo s tým spravíme". bez nej by som svoj ten svoj beh životom prirovnala k behu škrečka v kolese. S ňou sa mi myslím darí z toho kolesa vybehnuť a pohnúť sa ďalej.
Chodím tam dva roky, lieky som mohla znížiť, krízy riešim úplne iným spôsobom a myslím, že kvalita môjho života je odvtedy omnoho lepšia.
V každom prípade prajem, aby sa našiel riešenie a podarilo sa ti tento nepríjemný stav zvladnuť.

mam to presne ako Ty, Tuto. viacere priznaky choroby zostavaju napriek liekom. s niecim by som sa mozno vedel aj sam popasovat v ramci psychohygieny, ale s inymi vecami nie.

inak zaujimave veci hovoril na besede jeden psychiater (video som pozeral na youtube)... konkretne vravel nieco v tom zmysle, ze klucovych pre dlhodobu prognozu a vyvin ochorenia je prvych 5 rokov od vypuknutia choroby. ze to, ako sa pravdepodobne budeme mat aj vo vzdialenejsej buducnosti, zavisi od toho, ako sa choroba podchyti pocas prvych 5 rokov. tiez vravel, ze by zrejme bolo menej pacientov s chronickymi priznakmi, keby sa im choroba podchytila vcas a riadne sa zaliecila hlavne v obdobi tych prvych piatich rokov.

Ahoj regina,
chodil som k psychológovi asi rok, vlastne to nikam neviedlo, tak som začal navštevovať stacionár. Tam som sa zúčastňoval skupinovej terapie, pracovnej terapie, arteterapie, pohybovej terapie a pod. Po čase som sa začal aj tam cítiť horšie, čo vlastne znamenala únava, problémy v cestovaní autobusom, výrazne zhoršené spánkové problémy. Zo stacionáru som odišiel. Potom, až doteraz som bol tri razy hospitalizovaný. Tam som sa zúčastňoval poskytovaných terapií.

Stav sa mi často zhorší v teplejšom období a často súvisí s rôznymi nezrovnalosťami v spaní. Lieky som mal už na to všelijaké, v reále by však malo na to stačiť Li a snáď tak pre istotu nejaké antidepresívum, ale...

Typ príznakov, ktoré tu v posledných dňoch udávam, súvisia s práve pasívnejšou fázou amôžem dúfať, že po čase to zase bude OK.

Regina, ďakujem za záujem.

................................

Ahoj opadané lístie,
je to zaujímavá informácia, teda tých 5 rokov. Zamýšľam sa, či som to "stihol", najprv depka, potom bipoláraka a až neskôr F25. K správnej diagnóze (od prvých príznakov) prešli 3-4 roky, tak snáď. Pernamentne, ale takéto príznaky nemávam, skôr sa mi strieda aktívna ("manická") - normál - pasívna ("depresívna"), práve tú poslednú vnímam citlivejšie, ako aj teraz. Únava, strachy, pasivita, ľahšia unaviteľnosť, nechuť do činností, viac polihovania...

Podobne ako u Reginy ďakujem Ti za záujem. Tuto