Ako ma to štve... !!!

Štve ma, že je pol druhej v noci, o chvíľu sa mení čas, takže už je defacto pol tretej, a ja sedím na fóre a vypisujem tu o sebe, akoby som bol neviem-aký zaujímavý, a pritom nikoho extra neinteresujem, resp. ani nemôžem chcieť, aby som niekoho interesoval, lebo je to na nič. V prvom rade môj vnútorný svet má žiť vo mne, a nie sa exhibicionisticky vyjadrovať kade-tade po nete. Štve ma teda, že som taký extravagantný a prezrádzam o sebe všetko a ešte si kujem nádej, že to náhodou niekto bude mať záujem prečítať a pozdvihne mi moje už aj tak mizerné sebavedomie svojou účasťou alebo empatiou. Nie vždy je narcizmus vecou vysokej lásky k sebe, mnohokrát je vyjadrením nízkeho sebavedomia a ustavičného pochybovania o vlastnej hodnote. Presne to som celý ja, stále pochybujem o svojej hodnote, cítim sa bezcenný, a preto sa tu predvádzam ako manekýn, aby si ma náhodou niekto všimol a povedal mi čosi milé na spôsob: "áno, matejko, počínaš si dobre." Mrzí ma to strašne, neviem, či je to len psychológia mojej osoby, alebo či v tom má prsty aj psychiatrické ochorenie, každopádne ma to štve, preto to píšem otvorene práve do tejto témy. Momentálne s tým neviem niečo účinne urobiť. Ak by ste vedeli o niečom, tak prosím poraďte.

Tiež ma štve, že som si vyčlenil noc na písanie, docielil som odstránenie spavosti nezdravým energeťákom, ale vôbec absolútne sa písaniu nevenujem. Kniha mi tu sedí otvorená vedľa počítača, ešte aj svieti na ňu ostrá lampa a nič z toho. Budú 2 hodiny, resp. po novom už 3 hodiny nadránom, uschopním sa na niečo prospešné alebo tu ešte napíšem zopár manekýnskych príspevkov, aby som aspoň na okamih zabudol na svoju bezcennosť?

Mám Vás rád, priatelia, znamenáte pre mňa mnoho. Za tých 7 rokov existencie fóra sa tu vystriedalo viacero "generácií" takzvane stálych členov, všetci ste vždy boli super. Mnohí časom odišli, prišli noví. Niektorí sú skalní a zostávajú aj roky, ba od začiatku. Všetkým ďakujem. Ach, chytá ma sentimentalita, radšej sa idem napiť do kuchyne čaju.