Čo čítam teraz

Inak čo sa týka tej MBTI typológie, tak ja som čítal že Dostojevskij je INFJ, čo je úplne iná osobnosť ako INFP. Neviem čo si o tom mám myslieť. Viac krát som si všimol že keď sa píše o MBTI typológii slávnych ,tak sú tam úplne divné veci. Napríklad Lady Gaga je vraj tiež INFJ. Podľa mňa Gaga je typická hráčka-remeselníčka, neviem prečo z nej robia hento.

Tiež som videl v MBTI databáze, že ho typujú aj na INFJ - niektoré typy sú fakt úlety.. Aj napriek tomu si myslím, že je INFP. Ruská (sovietska?) typológia Socionika vychádza z MBTI (resp. Junga) a Dostojevský je "poster boy" pre typ EII - čo je de facto akvevalent pre INFP.

Rowling, George Martin, Tolkien dtto - u všetkých je prítomný extrémne komplexný vnútorný svet (postavy, mená, rasy, národy, krajina).

A čo hovoríš na tú Gagu? Podľa mňa je ISFP.

ISFP jak bič , ale pozerám, že aj tú niektorí tipujú na INFJ.. dokonca Rowling . Veľa krát sa podľa mńa stane, že typujúci si premietne seba do tej postavy a vidí sa v nej (niečo v zmysle, chcel by som byť ako on).

Prince Harry - Náhradník
Ghostwriter: J. R. Moehringer

Bestseller posledných dní, ktorý získal aj miesto v Guinessovej knihe rekordov za najrýchlejší predaj od vydania, opisuje život očami Princa Harryho. Dielo je písané inou osobou.
Čitateľ sa v úvode zoznamuje s kráľovskou britskou rodinou, a samotným princom, ktorý tu figuruje ako náhradník. Keďže prvým synom v poradí je princ William, ten je aj právoplatným dedičom trónu. Harry je len náhrada, teda niekto, kto tu je, keby sa dedičovi niečo stalo. Síce sú vzťahy v rodine "vpísané do skaly" a síce sa so svojou rolou Harry ani nemusel zmierovať, len ju prijať, po rokoch vyplávajú aj problémy vyplývajúce z nej. Najmä ho trápi úmrtie matky Diany, za ktoré viní paparazov. No médiá a novinári prenasledujú všetkých členov rodiny a musí si na to zvykať spolu s tým, ako vyrastá.
V knihe sa stretávame s jeho životom-štúdiami, vojnou proti Talibanu v Afganistane, misionárskou a charitatívnou činnosťou, životnými láskami, cestovaním. Veľkou časťou života je práve jeho boj s paparazmi. 

"Po hamburgeri z McDonaldu mi cigarety chutili, komu nie?"
"Každý je vinný tým, že si kupuje noviny. No dúfajme, že v skutočnosti nikto neverí tomu, čo sa v nich píše."
"Aká obluda by sa zaoberala sebou a svojím miestom v následníckej línií namiesto toho, aby vítala nový život?"
"Stretnutie s priateľkinou mamou je vždy vyčerpávajúce, no ešte väčšmi vtedy, keď robíte zo života jej dcéry peklo."

Na jednej strane sa mi páči, že je tu princ vykreslený ako človek, niekto ľudský, niekedy neskúsený, inokedy fajčiaci jointa... na strane druhej až nasledovník misie svojej vlastnej matky Diany, vyjadrujúci sa o svojich blízkych s láskou a pokorou, dodržiavajúci protokol. Dielo sprostredkúva vhľad aj do súkromia princa. Zaujímavý je tu konflikt americko- britský, v podobe začleňovania a postupného odlúčenia princeznej Meghan z kráľovskej rodiny. Uvoľnenosť a trochu typická americká neviazanosť sa tu bije s britskou úzkoprsosťou a konvenčnosťou. Mne sa kniha páčila, konečne po dlhšej dobe čosi, čo sa číta jednoducho, zaujme a čo srší informačným tryskom. Oddychovka, preklad dobrý.
Hodnotenie:9/10

Ja som pred nedávnom dočítal životný príbeh Einsteina, v knihe sa dosť citovali na tú dobu korešpondencie Einsteinové a spolok. Kniha mala 500 strán a bola spestrením dňa.

Jaroslav Foglar - Chata v Jazernej kotline


Jednoduchý príbeh o tom, ako si dvaja chlapci postavia zrub v prírode. Jazerná kotlina je miestom, ktoré objavili a pomenovali ho, pri potulkách za mestom. Potrebovali vtedy utiecť od "bežných problémov".
Postupne prechádzame tým, ako Paľovi umiera otec v boxerskom ringu, následne sa sťahuje spolu s mamou do Spálených Mlynov. Tu sa zoznamuje s prostredím, novými spolužiakmi, aj s Ludvom. Časom zisťuje, že Ludvík nie je úplne obyčajný chalan-má svoje koníčky. Číta knihy, vystrihuje si z časopisov články, dokonca píše knihu!
Najprv spolu navštevujú Jazernú kotlinu. Nikto tam nechodí, lebo je to odrezaný kút "raja" kdesi v horách-len oni dvaja. Je to ich obľúbené miesto, ich svet, kde zažívajú rôzne dobrodružstvá- dobrodružné výpravy, objavenie hrobu, kúpanie či stavba zrubu. Vždy na jeseň je kotlina posiata šafránom, čo ich obzvlášt prekvapí.
V bežnej reči chlapci používajú slovné spojenia z knihy o indiánoch, ktorú Ludvo píše. Aj stavba chaty nie je jednoduchá- stoja teda pred výzvou. Ludvo dokonca slávy "červené nebo" v indiánskom kroji.
Potom Ludvo ochorie, začne sa kamarátiť s niekým iným. V závere však víťazí staré kamarátstvo.

Motto:
"...svoju červenú záplavu zasa v telo moje vlej a spôsob, aby ramená mocné boli, tak vráť ma, bože otcov mojich, aby som zdravý v život opäť išiel a každý večer teba ja v tvojej žiari opäť mohol vídať..."

Knižka je napísaná v roku 1969 pre mládež. Znamená to, že nám môže priblížiť, čo si asi vážili a ako vyrastali naši rodičia, respektíve staršia generácia. Jazyk diela je jednoduchý, zrozumiteľný aj pre deti a mladistvých. Vie všal zaujať poetickosťou. Dej je tiež jednoduchý, zápletky ma vťahovali a nútili k spomínaniu na časy, keď som bol ešte chlapcom. Knižku som čítal už viac-krát a rád som sa k nej po rokoch vrátil. Samozrejme, že čitateľský zážitok je v dospelosti skôr nostalgický, pohľad viac kritický, ako oddych môže byť.

Hodnotenie:7/10