Čo čítam teraz

Inak čo sa týka tej MBTI typológie, tak ja som čítal že Dostojevskij je INFJ, čo je úplne iná osobnosť ako INFP. Neviem čo si o tom mám myslieť. Viac krát som si všimol že keď sa píše o MBTI typológii slávnych ,tak sú tam úplne divné veci. Napríklad Lady Gaga je vraj tiež INFJ. Podľa mňa Gaga je typická hráčka-remeselníčka, neviem prečo z nej robia hento.

Tiež som videl v MBTI databáze, že ho typujú aj na INFJ - niektoré typy sú fakt úlety.. Aj napriek tomu si myslím, že je INFP. Ruská (sovietska?) typológia Socionika vychádza z MBTI (resp. Junga) a Dostojevský je "poster boy" pre typ EII - čo je de facto akvevalent pre INFP.

Rowling, George Martin, Tolkien dtto - u všetkých je prítomný extrémne komplexný vnútorný svet (postavy, mená, rasy, národy, krajina).

A čo hovoríš na tú Gagu? Podľa mňa je ISFP.

ISFP jak bič , ale pozerám, že aj tú niektorí tipujú na INFJ.. dokonca Rowling . Veľa krát sa podľa mńa stane, že typujúci si premietne seba do tej postavy a vidí sa v nej (niečo v zmysle, chcel by som byť ako on).

Prince Harry - Náhradník
Ghostwriter: J. R. Moehringer

Bestseller posledných dní, ktorý získal aj miesto v Guinessovej knihe rekordov za najrýchlejší predaj od vydania, opisuje život očami Princa Harryho. Dielo je písané inou osobou.
Čitateľ sa v úvode zoznamuje s kráľovskou britskou rodinou, a samotným princom, ktorý tu figuruje ako náhradník. Keďže prvým synom v poradí je princ William, ten je aj právoplatným dedičom trónu. Harry je len náhrada, teda niekto, kto tu je, keby sa dedičovi niečo stalo. Síce sú vzťahy v rodine "vpísané do skaly" a síce sa so svojou rolou Harry ani nemusel zmierovať, len ju prijať, po rokoch vyplávajú aj problémy vyplývajúce z nej. Najmä ho trápi úmrtie matky Diany, za ktoré viní paparazov. No médiá a novinári prenasledujú všetkých členov rodiny a musí si na to zvykať spolu s tým, ako vyrastá.
V knihe sa stretávame s jeho životom-štúdiami, vojnou proti Talibanu v Afganistane, misionárskou a charitatívnou činnosťou, životnými láskami, cestovaním. Veľkou časťou života je práve jeho boj s paparazmi. 

"Po hamburgeri z McDonaldu mi cigarety chutili, komu nie?"
"Každý je vinný tým, že si kupuje noviny. No dúfajme, že v skutočnosti nikto neverí tomu, čo sa v nich píše."
"Aká obluda by sa zaoberala sebou a svojím miestom v následníckej línií namiesto toho, aby vítala nový život?"
"Stretnutie s priateľkinou mamou je vždy vyčerpávajúce, no ešte väčšmi vtedy, keď robíte zo života jej dcéry peklo."

Na jednej strane sa mi páči, že je tu princ vykreslený ako človek, niekto ľudský, niekedy neskúsený, inokedy fajčiaci jointa... na strane druhej až nasledovník misie svojej vlastnej matky Diany, vyjadrujúci sa o svojich blízkych s láskou a pokorou, dodržiavajúci protokol. Dielo sprostredkúva vhľad aj do súkromia princa. Zaujímavý je tu konflikt americko- britský, v podobe začleňovania a postupného odlúčenia princeznej Meghan z kráľovskej rodiny. Uvoľnenosť a trochu typická americká neviazanosť sa tu bije s britskou úzkoprsosťou a konvenčnosťou. Mne sa kniha páčila, konečne po dlhšej dobe čosi, čo sa číta jednoducho, zaujme a čo srší informačným tryskom. Oddychovka, preklad dobrý.
Hodnotenie:9/10

Ja som pred nedávnom dočítal životný príbeh Einsteina, v knihe sa dosť citovali na tú dobu korešpondencie Einsteinové a spolok. Kniha mala 500 strán a bola spestrením dňa.

Jaroslav Foglar - Chata v Jazernej kotline


Jednoduchý príbeh o tom, ako si dvaja chlapci postavia zrub v prírode. Jazerná kotlina je miestom, ktoré objavili a pomenovali ho, pri potulkách za mestom. Potrebovali vtedy utiecť od "bežných problémov".
Postupne prechádzame tým, ako Paľovi umiera otec v boxerskom ringu, následne sa sťahuje spolu s mamou do Spálených Mlynov. Tu sa zoznamuje s prostredím, novými spolužiakmi, aj s Ludvom. Časom zisťuje, že Ludvík nie je úplne obyčajný chalan-má svoje koníčky. Číta knihy, vystrihuje si z časopisov články, dokonca píše knihu!
Najprv spolu navštevujú Jazernú kotlinu. Nikto tam nechodí, lebo je to odrezaný kút "raja" kdesi v horách-len oni dvaja. Je to ich obľúbené miesto, ich svet, kde zažívajú rôzne dobrodružstvá- dobrodružné výpravy, objavenie hrobu, kúpanie či stavba zrubu. Vždy na jeseň je kotlina posiata šafránom, čo ich obzvlášt prekvapí.
V bežnej reči chlapci používajú slovné spojenia z knihy o indiánoch, ktorú Ludvo píše. Aj stavba chaty nie je jednoduchá- stoja teda pred výzvou. Ludvo dokonca slávi "červené nebo" v indiánskom kroji.
Potom Ludvo ochorie, začne sa kamarátiť s niekým iným. V závere však víťazí staré kamarátstvo.

Motto:
"...svoju červenú záplavu zasa v telo moje vlej a spôsob, aby ramená mocné boli, tak vráť ma, bože otcov mojich, aby som zdravý v život opäť išiel a každý večer teba ja v tvojej žiari opäť mohol vídať..."

Knižka je napísaná v roku 1969 pre mládež. Znamená to, že nám môže priblížiť, čo si asi vážili a ako vyrastali naši rodičia, respektíve staršia generácia. Jazyk diela je jednoduchý, zrozumiteľný aj pre deti a mladistvých. Vie všal zaujať poetickosťou. Dej je tiež jednoduchý, zápletky ma vťahovali a nútili k spomínaniu na časy, keď som bol ešte chlapcom. Knižku som čítal už viac-krát a rád som sa k nej po rokoch vrátil. Samozrejme, že čitateľský zážitok je v dospelosti skôr nostalgický, pohľad viac kritický, ako oddych môže byť.

Hodnotenie:7/10

John Steinbeck - Neznámemu Bohu
(Obsahuje dej)

Otec rodiny John Wayne je už starý. Jeho najstarší syn Jozef chce ísť po svojom-nájsť si pozemok na život. John mu dáva požehnanie a dovolí mu ísť.
Jozef nachádza pozemok v údolí Nuestra Señora, teda Panny Marie, kde rastie vysoký dub. Tu sa zabýva. Neskôr za ním prídu aj bratia Tomáš, Burton a najmladší Ben so slovami, že ich otec umrel.
Jozefovi sa zazdá, že cíti otca v starom dube. Akoby žil ďalej. Kraj prekypuje zeleňou, z malého gazdovstva sa stáva veľký ranč, farma.
Dej sa rozvíja priamočiaro. Na jednej strane sa Jozef stretáva s kresťanským nesúhlasom jeho brata Burtona k pohanským praktikám (uctievanie stromu), na strane druhej veľmi až pulzne živým bytím na tomto statku, kde má on ako otec sťaby otcovskú ruku.
Vystupujú tu ďalšie postavy ako Juanito či otec Angelo, ktorí sú v pravý čas vpletený do príbehu. Ďalšie postavy sú tiež dôležité - Elizabeth ako Jozefova manželka, ktorú si vezme za ženu, Rama- manželka Tomášova, tiež Jozefov syn Ján, ktorý sa mu v "hojných" časoch narodí.
V jednom čase všetko kvitne, rodí sa, v druhom zas nastáva sucho. Jozef je nútený po prehrách čeliť osudu (alebo Bohu)- vyschne mu bratovou vinou starý dub, umrie brat, žena, aj dobytok pri presune za lepšími podmienkami na život.
Jozef sa však drží svojej zeme. V závere sa stará o studnicu, no aj tá vyschne a on umiera. Pred smrťou si však uvedomí- parafr. "ja sám som ten dážď, na ktorý toľko čakám."

"Všetko akoby sa pohybovalo v nepretržitom kolobehu, všetko okrem života."
"Tieto slová mali zahaliť nahotu, ktorá je v šatách smiešna."
"Robíte múdro, ak kážete zvieratám v klietkach, ináč by ste sa v klietke mohol ocitnúť sám."
"Je to moja zem. Neviem, prečo je moja, čo ma oprávňuje nazývať ju svojou, ale nemôžem ju opustiť."
"V suchom roku nestoja všetky znamenia za deravý groš."

Majster John Steinbeck okoreňuje svoju krutú výpravnú epopeju rodiny krásnom: "...biely mesiac ako kostlivec..." je len zlomok poézie v tomto diele. Používa dôvtip, trefné opisy, zaujímavé postrehy - "vycvičím jastraby a budú loviť kačice". Zvieratami a prírodou je dielo prepletené s pátosom, s oslavou bytia. Človek zároveň nemusí čakať nič prevratné, postavy sa správajú ako ľudia. Napr. kňaz je len kňaz - chce, aby sa človek modlil a chodil do kostola. Farmár je zas len farmár. Aj keď autor navádza a neprezrádza, čo sa chystá, samotné zápletky sú bežné, "zo života". Nič však nepôsobí prvoplánovo. V diele sú prvky magického, aj keď sa drží realizmu. Tento sociálny román písal päť rokov a je to poznať. Je to zatiaľ v mojich očiach vrchol jeho tvorby a dielom ma zasiahol, aj zahral na tých správnych strunách. Autor ho napísal ako jedno z prvých diel (1933). Neskôr získal Nobelovu cenu. Dielom už v začiatkoch podčiarkuje svoju výnimočnosť ako literárny umelec a spisovateľ. Toto dielo by som nazval "ozajstným". Biblické prvky prepletené s védami, to je aj odvážny a mravný Steinbeck.

"Skutočnosť je iba odrazom viditeľného a neviditeľného, fyzického a metafyzického, vedomého a podvedomého."

Hodnotenie:10/10

Lucy Maud Montgomeryová - Anna zo Zeleného domu


Široko známy príbeh siroty Anny Schirleyovej si získal svoju základňu fanúšikov hlavne vďaka sfilmovaniu. Vo filme hrá hlavnú rolu Megan Follows, ktorá sa pre Annu naozaj narodila.
K deju len krátko. Marilla a Matej Cuthbertovci, súrodenci, vezmú si zo sirotinca domov dieťa, aby im pomáhalo v Zelenom dome. Mal to byť chlapec, no omylom prišlo dievča, jedenásťročná Anna. Matejovi, ktorý po ňu išiel na stanicu, sa však hneď zapáčila a neskôr aj prísnejšej Marille. Dievča kvetnato so zápalom hovorilo, fantazírovalo, používalo v reči dlhé slová...
V mestečku Avonlea sa Anna spoznala s novými ľuďmi. Klebetnou no dôvtipnou Ráchel Lyndovou, ďalej s pastorovou ženou Allanovou, učiteľkou Stacyovou a svojou spriaznenou dušou, priateľkou Dianou Barryovou. 
Príbeh je vystavaný na krátkych príbehoch o Anne všetečnici, ktorá podľa starších "priťahuje problémy". Všimli si však tiež, že aj napriek ryšavým vlasom má bujnú fantáziu a v škole jej to tiež ide, je šikovná, ambiciózna a rada sníva.

"Môj život, to je vám celý cintorín pochovaných nádejí."
"Zrazu pocítila ľútosť k decku. Aký prázdny život malo, život bez lásky!"
"Čo myslíte, mohli by byť ametysty duše dobrých fialiek?"

Aj napriek tomu, že o "Anne" všetci píšu ako o ženskom románe, páči sa mi autorkin jazyk. Niekedy sa to kategorizovanie asi preceňuje. Dielo je pretkané metaforami a poetickými obrazmi z Ostrova princa Eduarda, ktorý skutočne existuje v Kanade. Táto zem je tu vykreslená ako britská krajina, aj zvyky tu nájdeme anglické (čaj o piatej, ...). Na rozdiel od Johna Galsworthyho je tu sa mi zdá použitý jednoduchší slovník, vhodný aj pre detského čitateľa. Dielo má na pokračovanie osem častí.

Hodnotenie:8/10

Ide o šachovú knihu, ktorú mám momentálne rozčítanú a mám z nej dobre dojmy. Radosť mi robia pútavé šachové analýzy. Síce pán autor komentuje svoje partie o niečo horšie ako by mohol, ale na šťastie rôzne jeho partie komentuje asi ďalších 8-9 ľudí. Je zaujímavé, že ako vidia dané partie rozdielni ľudia. Niekde sa aj nezhodli napr. zaujala ma hneď prvá partia, kde si autor sypal popol na hlavu za daný ťah a iný silný veľmajster okomentoval to štýlom veľmi zaujímavá idea, ale to je šach. Niekedy tie pohľady môžu byť rôzne a veľmi ma daná kniha po polovici prehraných partií na šachovnici baví. Teraz si vyber, či je to chyba alebo geniálny ťah... Tiež v súčasnosti prechádzam partie aj so šachovou databázou, aby som sa dostal do obrazu...