Čo čítam teraz

A.P.Čechov - Rozprávky


Krátke príbehy a poviedky. O pravé rozprávky sa nejedná. Autor sa narodil v roku 1860. Študoval medicínu.

Asi najviac sa mi páčil príbeh Zločinec.

Iné z výberu:Chameleón, Otecko, Súd, Švédska zápalka... 

Niektoré sú trošku detektívne. Čechova mám rád, takže nie je o čom. V úvode je spomenuté, že inšpiruje mnohých autorov. Aj mňa inšpiroval. Tentokrát ma zaujali nárečové prvky, absurdita, obyčajný človek, tradičné ruské zvyky.

Hodnotenie:9/10

Jules Verne - Honba za meteorom
(V texte je spomínaný dej)

Dean Forsyte a Sydney Hudelson žijú v malom meste Whaston. Každý z nich má svoju pozorovateľskú stanicu s ďalekohľadmi. Každý z nich je amatérskym astronómom. Jedného dňa objavia obaja meteor pri pozorovaní a každý z nich chce tento objav pripísať sebe.
V druhej rovine je svadba Stanforta a Walkerovej u právnika Protha.
Meteor sa nazbe whastonský. Lieta po obežnej dráhe Zeme. Ktosi z observatória ho pomeral. Vraj je celý zo zlata. Jeden chlap aj zistil, že padne na Zem pri Upernaviku v Grónsku v presný čas.
Tak začína výprava, lebo má hodnotu väčšiu, ako všetko zlato Zeme. Vystupuje tu aj Zéphyrin Xirdal, ktorý vymyslel prístroj, ktorý prinúti meteor spadnúť. Kúpil zároveň ten predpokladaný pozemok v Grónsku, kde mal meteor spadnúť. Vlastníctvo bude teda jeho! Jeho strýc bankár snaží sa popri tom zbohatnúť na akciách zlatých dolov, ktorých hodnota na trhu klesá.
Nakoniec skončí zlatý meteor v mori. Nikto ho nezískal. Dean a Sydney sa skamarátia.

"Či vari nie sú tí, čo sa ženia, tak trochu blázni?"

Prečítal som to ako malinu. Fakt dobrý a napínavý príbeh. Verne za to stojí.

Hodnotenie:9/10

Halldór Laxness - Svetlo sveta


Tetralógia. Knihy Hlahol zjavenia božej všemohúcnosti, Zámok v krajine leta, Básnikov dom a Krása neba. Islandský román. Hlavnou postavou je básnik Ólaf Kárason Ljósviking. Vystupujú tu aj iné postavy, ktoré dotvárajú dej. Hlavná postava si teda basňami zarába na živobytie. Píše a opisuje krásu sveta. Je aj humoristom. Román bol napísaný pred 2.sv.vojnou a v Nemecku Treťou ríšou neuznaný a zavrhnutý. Práve Hitlerove Nemecko sa tu odzrkadľuje, síce v islandských pomeroch, v postavách. Prostredia majú islandskú autenticitu-od mora až po ľadovec. Dej je popretkávaný peknými básňami. Preklad je uspokojivý. Je to náročnejšie dielo, aj čo sa výrazových prostriedkov týka.
Autor je celosvetovo známy. Napísal viac románov. V roku 1955 získava Nobelovu cenu.

"Ako si človek celý život ustiela, tak si v starobe ľahne."
"V skutočnosti nikto na svete nie je taký opustený ako starí ľudia."
"Nemať nikoho, to je choroba."
"Bývali časy, keď pevne veril, že v tejto knihe sa skrýva tá nepochopiteľná útecha."
"Každý, kto plače, váži si život."
"Niet väčšej blaženosti než dvaja ľudia a slnko."
"Vládla tu príjemná pohoda a poriadok, čo vytvárajú teplo domova, ktoré je vzácnejšie než všetky bohatstvá."
"Byť sám, to znamená byť básnikom."
"Pekné je byť spolu, ale pekné je i lúčiť sa."
"Zo všetkého nedokonalého, čo ľudia stvorili, sú bohovia najnedokonalejší."

Hodnotenie:8/10

Camilo José Cela - Úľ


Mne predtým neznámy autor píše o nižšej strednej vrstve v Madride. Títo ľudia majú svoje trápenia, neduhy a sny. Autor používa sarkazmus. Tento román je v Španielsku známy a rozšírený.
Pre mňa dej trochu chaotický, nejednoliaty, postavy groteskné, pritom však trošku stratené. Celku som popravde veľmi nepochopil, no krátke fragmenty z diela ma pobavili aj nútili k zamysleniu. Cítiť autorov pesimizmus.

"Môj priateľ urobí, čo mu rozkážem, je mi veľkým dlžníkom."

Bola mu udelená Nobelova cena za literatúru.

Hodnotenie 6/10

Pierre Loti - Islandský rybár


Ďalšia knižka z týchto drsnejších končín zemegule. Yann je rybár a má priateľku Gaud. Chodí na more spolu s ďalšími, ženy sa o nich boja. Vystupuje tu Yvonne, ktorá pripomína ľudové islandské zvyky ako pletenie. V závere sa Yann z mora domov nevracia. Zahynie, symbolicky sa oženil s morom, ktoré si ho vychovalo a v mladom veku si ho berie do svojej područe. V knižke vystupujú aj iné vedľajšie postavy. Je tu naznačená žalosť z úmrtia syna, resp.vnuka.

Preklad je vydarený. Dielo bolo napísané koncom 19.storočia. Autor bol moreplavec. 

"Prílišná sila môže byť azda žene na závadu, ale chlapovi neujme krásy."
"Staré matere často nemajú sĺz vo vyschnutých očiach."
"Chalupa sa jej zdala ešte žalostnejšia, bieda trpkejšia, svet prázdnejší."

Hodnotenie:7/10

Ja som si pred pol rokom kupila od ivany dobrakovej knihu bellevue,je to o dievcati u ktorej sa prejavila psychoza v mladosti,dobre sa to cita inak citam detektivky alebo psychthillery,od Fitzeka mam asi osem knih on pise oknihy kde je hlavnou postavou dusevne chory clovek,tiez sa to lahko cita

Mario Vargas Llosa - Pantaleón a jeho ženský regiment


Príbeh z peruánskej časti Amazónie o vojenskom bordeli. Kapitán Pantaleón spravuje istý počeť neviestok, ktoré ukájajú vojsko štátu. Hlavne v Amazónií, kde je divoko. V druhej dejovej línií vystupuje brat Francisko, ako zakladá kresťanskú sektu v tejto oblasti. Jeho nasledovníci pribíjajú zvieratá a neskôr aj ľudí na kríže. Potom sa jedného dňa stane, že istú pobehlicu prezývanú Brazílčanka zabije partia chlapov, ktorí si chcú s týmito ženami povyraziť. To je podnetom, aby zatvorili Stredisko dámskeho servisu. Pantaleón je smutný - tvrdí generálovi, že vojaci si pochvaľovali a zlepšila sa celková morálka, keď mali ženy na uspokojenie. Parafr.:"Bola to tiež vojačka." Teraz po zatvorení strediska bude družstvo demotivované. Ženy si Pantaleóna ako vojaka obľúbili.

Horevyššie je krátky nepodrobný výcuc. Mne sa knižka páčila, miestami to bolo aj vtipné, aj na zamyslenie. Citáty som si nevypísal. Postavy mi boli blízke, smútiaci Pantaleón Pantoja, ktorý prišiel o prácu či Brazílčanka, ktorá bola veľmi krásna a bola aj Pantaleónovou milenkou. Je to trošku náročnejšie čítanie.

Hodnotenie:8/10

Patrick White - Strapce lístia


Z anglického originálu A Fringe of Leaves preložil Michal Breznický. Na úvod sem píšem túto info o preklade-čosi totiž nie je v poriadku. Autor síce získal v 1973 Nobelovu cenu, no mne nie je jasné, za čo! Kniha je dosť rozsiahla, pritom mi uchádzal dej. V zásade ale išlo o stroskotanie lode kdesi neďaleko Austrálie. Prežila pani Roxburghová, no ruku do ohňa by som za to nedal. Ha-ha. Najlepšie je, že celková štylistika zaostáva za básnickosťou, ktorá sa na poéziu len hrá. Dielo sa mi čítalo hrozne. Pomaly, bolo to nesúvislé, bez evidentných zvratov a gradácií v deji, postavy neblízke, akési jalové, tá druhá žena Scrimshawová ma hnevala už len tým, že existuje. Bolo tu však cítiť akúsi vyššiu spoločenskú vrstvu Austrálie, anglickej kolónie. Údajne hlavná hrdinka prežila nakoniec stroskotanie a dostala sa k domorodcom, no ja som si to vôbec nevšimol. Ha- ha.

"V každej žene sú tajomné hlbiny, možno o nich ani nevie, no skôr či neskôr bude trpieť."
"Jej najsladším pôžitkom bývali azda samotárske potulky po stojatých vodách skúsenosti."
"Denník formuje osobnosť, lebo rozvíja zvyk skúmať samého seba."
"Jakživ si neuvedomila, či túži oddať sa láske celá celučká a či tiež túži po bezpodmienečne opätovanej láske."

Možno je dielo fajn, len preklad ho totálne sprznil. Ozdobné prostriedky v kontexte mi nesedeli a poburovali ma, ako napr.metafora "pieskové obočie". Aj názov by mal byť iný-čosi ako Obruba lístia a nie strapce-strapce tu je myslené ako čepeľ listov- uznajte, čo je to za preklad. 

Skromne hodnotím 4/10, aj to preto, že som si precvičil gramatiku a páčilo sa mi pár citátov.