Ako sa dnes máš? 14

Ahojte. Dneska je mi uz lepsie aj ked stare rany sa hocikedy ozvu a pripomenu mi ake to je... no ale dnes aj napriek tomu ze prsalo som si spravila prechadzku v dazdi lebo som sla ku kozmeticke . Tak mi to dobre padlo polezat si tam 10 minut kym mi upravi obocie a taky relax jednoducho. Toto by som si mala dopriat castejsie. a zajtra sa mam stretnut s jednou kamoskou tak sa tesim ze sa uprimne porozpravame niekedy mi staci raz za tyzden taky uprimny rozhovor o vsetkom a som spokojna niekolko dni. tak sa majte pekne. Pripajam aj aktualnu fotku. drzte sa

Ahojte.ja sa mám dnes celkom fajn.hodne som čítal a bol som na prechádzke so psom dva krát.celkom si na mňa zvykol.častejšie prechádzky budú ideálne,plávať nechodím tak často.dnes pršalo,tak som počúval dážď.mám to rád,intímne ma to teší na duši.písal som tieto dni ďalšie básne,do zbierky budem musieť vybrať tie dobré.to rande sa nakoniec zrušilo,nielen kvôli práci,ale niekto ďalší dotyčnú zaujal.vyšiel som z toho ako alebo .no nevadí,celkovo neočakávam od tých zoznamiek nič prevratné.zdá sa mi to ako pekná blbosť.väčšinu,čo som skúšal,som aj zrušil.
Inak okrem básní a iného písania už netvorím nič iné.mal som obdobia maľby či sôch,no potom mi to doma len ostáva-nie je to kam dávať.okrem toho keď som bol v psychóze,tak som bol veľký inovátor čo sa v tvorbe asi odrazilo-bolo to dosť strelené,napríklad som vymýšľal nové písmená abecedy a zapisoval súhvezdia.teraz,keď čosi píšem,je to normálne a nie žiadne úlety.myslím,že ma k tomu vtedy doviedla samota.s liekmi sa to dá.výhoda písania je,že človeku stačí polička a počítač či mobil.@Katuska super,ja sa chystám k holičovi

Pozdravujem pekný večer

Katuska, je skvele ze na sebe pracujes a dopravas si taketo drobne radosti. Vyzeras super, si krasne dievca, mas pekny usmev. Zelam vsetko dobre do zivota.
Vladimir: pride mi super ze mas tolko aktivit. Na tomto ja musim este popracovat, vacsinou nerobim nic. Obrazy a sochy mozes aj predavat, aj keby to malo byt za symbolicku cenu. Ja chcem tiez zacat malovat obrazy, chcem sa to naucit. Uz pozeram ake akrylove farby si kupim. V stacionari sme mali ergoterapiu a tam som namalovala jeden obraz a docela ma to chytilo.
Ja som vcera nemala ktovieaky den, rano sme mali Qui Gong a to je take cvicenie, ze napr. zdvihame ruky s nadychom, dame ruky dole s vydychom. A k tomu maska FFP2 na ustach, ja som mala pocit ze sa zadusim. Nemohla som dychat. Potom som bola na skupine proti uzkostiam a tam som mala zas pocit ze nemozem dýchať. Cely den som s tym mala problemy. Nevedela som co mi je, ci na mna lezie korona ale to bolo zrejme hlavne z toho Qui Gong. Tak som bola aj taka odtazita, s ludmi som sa moc nebavila. Snad dnes bude lepsie. Pribalila som si aj medicinsku masku, keby som zas nemohla dychat tak si dam tu a nemozu mi nic povedat. Neznasam tie masky, ale musime to mat.

Catherin4 napísal:A k tomu maska FFP2 na ustach, ja som mala pocit ze sa zadusim. Nemohla som dychat.

Ja som sa s psychologičkou dohodol, že budem mať na sedeniach iba látkovú masku. Pretože po hodine nosenia FFP2 som pol dňa pokašliaval. Skús sa dohodnúť aj ty, lebo robiť dychové cvičenia s maskou je nezmysel. Veľmi záleží na ochote setričky..

Ahojte,dnešné ráno sa vydarilo.teraz som dopil kávičku.sme po prechádzke,Pajdo bol vzorný.chodíme k Ježibabej skale,no dnes smecsa pochlapili,prešli sme popri Čertových vrátach až k Vílinmu krížu.je to tak dva kilometre.viem,že to nie je veľa,no myslím to spĺña pohybovú normu.plávať sa mi nechce ísť-dnes som mal ísť na plaváreň,no bude musieť stačiť prechádzka.nechce sa mi.
Teraz krásne prší a kávička bola znamenitá.pripomenul som si časy,keď som makal na farme vo Švajčiarsku.
Teším sa,že moje bolesti nohy od chrbta sú miernejšie.akoby to ustupovalo-to by bolo skvelé.teraz to hodnotím,že to asi nebude nič vážne-lebo niekedy to aj pri chôdzi nebolí vôbec.tak uvidíme.na internete je veľa popísaného o bolestiach chrbta,aj vlastné skúsenosti.neodporúčam vám týchto laikov-ľudia píšu o svojich problémoch častokrát nezmysly.
Teraz čítam ďalšiu pecku.nechcem pozerať tv ani filmy,už ma to nebaví.knižky ma stále vedia najviac nadchnúť.je síce pravda,že si musí človek občas aj oddýchnuť.vtedy si hľadám práce v kuchyni alebo okolo domu.po kosení mám vždy dobrý pocit.taký typický život invalida.jediné,čo ma trochu mrzí,že je menej inšpirácie.chcel by som pokračovať v písaní poviedok,no akosi to zatiaľ odkladám.nemám veľa podnetov z vonku a okrem rodiny a doktorky prakticky už nikoho nestretávam.kamarátstva ako sa povie,pošli.okrem toho ľudia žijú svoje životy.nemyslím si ale,že je to chorobou-proste s veľa ľuďmi sa mi už nechce stretávať.iba ma to obťažovalo.ktosi raz povedal,že "stretnúť denne jedného človeka-to stačí".celkom mi je tento výrok blízky.v podstate mi stačí stretnúť poštárku,alebo predavačku.veľa mi dávajú knihy-tam je veľa postáv,ľudí-a je zaujímavé,že sa nestarajú do toho,do čoho by sa nemali.aj práca lekara ma naučila,že veľa počúvania osudov za to nestojí.tu je to však iné-kto má chuť,tak si prečíta.je fajn,že je takato komunitna možnosť-som za ňu vďačný.
@Catherin4 ja uz len píšem.maľoval som davno-akryl a pastel.nemal som to kam dávať.výstavu mi robiť nechceli a predajnosť bola chabá.väčšinou som vymieňal obrazy za knihy.je to dobrý nápad,ak ťa baví maľovanie.mne už sa nechce "špiniť"od farieb.

Ďakujem za prečítanie-niekedy sa rozpíšem.
Pozdravuje aj Pajdo
Pekný deň

Ahojte kamaráti!
Tento raz sa hlásim tak spracovaný rutinou a nepáči sa mi to. Pravdou je, že všetko potrebné zvládam, ale práve tá monotónnosť dní je nič moc. Venujem sa štúdiu vyplývajúceho z "akp.", ale fyzicky sa hýbem dosť nedostatočne. Mám pár učebníc o pohybe ako takom môžem sa inšpirovať či v učebnici a samozrejme aj na webe. Mierne sa venujem aj parapsychológii a snažím sa o akési vyššie poznanie. Mám k tomu pár kníh aj kopu časopisov, drobné výsledky sú. Možno mi to raz prinesie aj výsledky.
Majte sa čo najlepšie. Tuto

Ahojte kamaráti, v súčasnosti je mi celkom dobre. Nejaké tie tradičné problémy u mňa stále sú aj budú, ale zvládam ich celkom dobre. Označil by som to ako super, hoci negatívne príznaky sú zabijak. Som rád, že nie sú aspoň hlasy a bludy. Stále môže byť horšie pri našom ochorení. Čo sa týka dní, tak vrátil som sa aj ku šachu. Hrávam 1-3 partie denne na internete, učím sa rozoberať otvorenia. Toto mi poradil jeden český veľmajster a fakt je to paráda. Futbalové zápasy v notebooku som obmedzil trochu aj keď pozrel som ligu majstrov najväčšie šlágre kola a chcel by som pozrieť aj iné. Tiež rátajú sa mi aj prechádzky. Inak začína už aj hokej, tak budem pozerať svoj obľúbený tím tiež, čo by mohla byť príjemná zmena… Majte sa pekne a čoskoro sa ozvite kamaráti moji...

Dnes som bol opäť na hubách. Z lesa som doniesol dva veľké modráky a dvanásť masliakov. Tých som videl oveľa viac, ale problém je, že staršie masliaky sú červivé, takže som zbieral iba mladé. Dúfam že budú rásť aj v októbri a že budú zdravšie.

Ahojte kamkovia,opäť pár slov.teraz mám obdobie,že sem pridávam každý deň.rád vás čítam,keby ste sa tak pridali a písali viacej.dnes bol taký voľný deň,počítaval som.začalo to však kávou,cigaretami a návštevou doktorky.som stabilizovaný,s depotom pokračujeme bez zmeny.bol som na dvoch prechádzkach s Pajdom a boli sme na chvíľu na návšteve u brata.ach-žiť tak zdravý život-aké by to bolo.vrana sem dal odkaz na podmaz.sk,tak som čosi popočúval-vraj duševne chorí sa chcú zoznamovať častejšie s duševne chorými,lebo im budú lepšie rozumieť.možno nás sem nechodí dosť,alebo sme leniví na zoznamovanie🤫.mne uz samotu preklenujú hlavne knihy,určite to niektorí poznate.máme tichých partnerov.teraz pred chvíľou som si spomenul na čosi z obdobia psychózy-dokázal som si vtedy myslieť,že keď niekto prečítal knihu,tak ma to na diaľku ovplyvňovalo-napr.že keď čítal o koncentráku,ja som sa zaoberal druhou vojnou a podobne.bolo to príšerné-mal som aj pocity,že viem druhým čítať presne myšlienky.Osho písal o treťom oku ako bráne ku kozmickému vedomiu.myslím,že sa mi vtedy čosi také dialo-bolo to spósobené výletom do Langtangu v Himalájach.čistá stará panenská príroda do špiku kosti mi vtedy myslím otvorila toto oko.ale odpustite mi,niekto má na Osha názor,že je to paveda.ja len myslím jeden z krajných uhlov pohľadu na vec.skôr mi je bližšie medicínske pochopenie.doktorka dnes napísala,že som opäť bez psychotických príznakov.zajtra sa chystám pokračovať v živote invalida‍.sakra-a nefungujú mi prijaté správy tu v inboxe.

Majte sa pekne,pozdravujeme s Pajdom

Vladimir: s tym suhlasim ze dusevne chori sa radi zoznamuju s dusevne chorymi lebo im rozumeju. Ja som aj preto vyhladala toto forum, moct sa porozpravat s niekym, kto si presiel tym istym a rozumie tomu. Ja teraz navstevujem denny stacionar, su tam super ludia, ako vzdy na psychiatrii. Chapavi, mili, dobri. Mozem sa im zverit so svojimi problemami, ale psychozu zatajujem. To su lahsie pripady, vacsinou depresie a socialne uzkosti. Psychozy su vacsinou hospitalizovane, no ja som celu psychozu prezila v stacionari. Tiez sa ma pytali ci sa chcem dat hospitalizovat no odmietla som. Neodvazujem sa im zverit s tym, ze som mala psychozu a teraz vlastne stale este len odoznieva, este to nie je uplne dobre. Ale tie lieky moj stav zlepsuju, je to stale lepsie. Mala som potrebu moct sa s niekym porozpravat o mojej psychoze. Sestricky mi chcu dohodnut stretnutie s niekym, kto mal tiez psychozy, teraz je ale uz roky stabilizovany a pracuje ciastocne pre nas stacionar, je tam vzdy v utorky a rozprava sa s chorymi. Je to nejaka zena, v utorok ideme za nou, tak sa tesim. Som zvedava, ci zazivala psychozy podobne ako ja. Dufam, ze mi vleje nadej, ze sa tej prekliatej choroby mozem zbavit. Aj ked viem, ze vzdy si budem musiet davat pozor aby som nemala vela stresu a nepadla zas do psychozy. Musim si na seba davat pozor. Ak by sa stresu nedalo vyhnut, tak chcem zas preventivne brat antipsychotika. Moja psychoza bola nieco strasne a nechcem to uz nikdy zazit.

Ja by som ocenila skupinove psychoterapie pre psychotikov. Vraj tam kedysi nieco take mali, ale uz nemaju. To mi pride strasna skoda. Mame tam skupinove psychoterapie len na depresiu, uzkosti a aj to mi velmi pomaha. Pocuvam, ze nie som sama kto ma taketo problemy a tiez si navzajom radime. Nikto ma tam neodsudzuje, kazdy ma chape, to je uzasne. Uplne iny svet ako mimo psychiatrie kde su aj zli a zlomyselni ludia. Ja myslim, ze psychicky chori ludia su povacsine dobri, dobrosrdecni, chapavi a empaticki. S vynimkou takych poruch ako disocialna porucha osobnosti a podobne, to su zas ti co ludi nicia a sikanuju. Ja mam teraz vikend pred sebou, dnes idem do sauny, sa tam uzasne zrelaxujem. Zajtra budem mozno malovat, uz som si kupila akrylove farby. Posledne 2 dni som sa citila dobre, mozno az trocha manicky, ale den pred tym som na tom zas bola zle. Ale moja koncentracia sa pomaly zlepsuje, uz sa dokazem viac sustredovat na to, co ludia hovoria, dokonca na psychoterapii dokazem byt celu hodinu koncentrovana a pocuvat co ludia hovoria. S tym som mala obrovske problemy, preto som sa stranila ludi. Ani teraz to este nie je 100% dobre, ale pomaly sa to zlepsuje. Mala som pocit, ze mi niekto vlozil do hlavy mixer a zapol ho.

Ahojte, priatelia.

Mám sa zhruba dobre. Do uplynulého týždňa som vstupoval s tým, že ma čakajú náročné dni tak v práci, ako aj v rámci školy. Zdá sa však, že veci prebehli vcelku dobre, úlohy odsýpali jedna za druhou. Aj ten utorok a streda, ktoré mali byť najnáročnejšie, dopadli dobre, si myslím. Aj subjektívne na pocit sa mi to zvládalo, našťastie, vcelku dobre - nemal som väčšinou pocity významného stresu. Až včera v piatok, ktorý som čakal práveže pokojnejší, som cítil stres ráno a doobeda, čo sa prejavilo, žiaľ, aj určitou nevrlosťou a podráždenosťou. Nakoniec sa však zahltenie samo rozložilo a upokojilo, pričom moje obavy, ktoré mi vtedy živili pocit stresu, sa ukázali ako neopodstatnené.

Vnímam, že v úplnej väčšine prípadov sú tieto moje obavy úplne neopodstatnené, lebo zakaždým, keď mám pocit, že sa mi toho nahustilo na malý časový okamih príliš veľa, tak sa to napokon aj tak utrasie a časovo rozloží. Tiež som si vedomý čoraz viac, že za tými obavami je môj strach, že ma budú ľudia (kolegyne, vedenie, atď.) vnímať negatívne, že nestíham, že neviem vyhovieť všetkým naraz v takom čase, keď to oni zrovna potrebujú. A že si o mne budú kvôli tomu myslieť niečo zlé... že ma budú ohovárať, zosmiešňovať, považovať za zlého, neschopného a podobne. Tieto strachy sú väčšinou u mňa hlavne na podvedomej úrovni a len sem-tam si ich myšlienkovo uvedomím priamo. Ale vidím dosť jasne, že sú tieto obavy dosť hlúpe. Lebo ja reagujem potom na to časové nahustenie a zahltenie podráždenosťou - a kedy je vyššia šanca, že ma budú ľudia vnímať negatívne? Keď budem nevrlý kvôli stresu, alebo keď budem pekne ticho pracovať, hoci si to vyžiada, že si musia na výsledok trošku počkať? Určite je horšia tá nevrlosť - vtedy odo mňa bočia zreteľne, zatiaľ čo ak si musia iba trošku počkať na výsledok, tak väčšina si je vedomá, že toho mám veľa a že nemám na starosti len ich a že teda musia byť trpezliví. A mi to teda tolerujú aj ochotne. Nehovoriac, že keď som nevrlý a v evidentnom strese, tak aj tak tie výsledky neurýchlim.

Takže v skratke je za mojím stresom nie to, že ma niekto naháňa, alebo na mňa niekto vyslovene tlačí, ale iba skrz-naskrz môj vlastný, väčšinou podvedomý pocit nedostatočnosti, resp. strach, že sa moja nedostatočnosť prejaví a budú ma na jej základe ľudia kritizovať. Robím si ten pocit stresu vlastne teda ja sám. Ak sa mi podarí toto vyhodiť z hlavy, tak vlastne objektívne nemám dôvod ani pri množstve práce mať stres. Lebo nemám vedenie, ktoré by na mňa objektívne tlačilo a nepôsobí na mňa nič externe, čo by ma reálne naháňalo. Len ja sám sa naháňam, lebo sa bojím kritiky, o ktorej polovedome predpokladám, že príde, ak "nebudem dostatočný". Tento vzorec je vo mne psychologicky dosť zažratý už od detstva, takže je ťažké ho načisto odstrániť, ale určite verím, že má význam sa o to pokúšať. V mnohom už v týchto posledných mesiacoch a rokoch mi pomáhajú na to meditácie a cvičenie, ktoré mi zvyšujú uvedomenie si vlastných emócií a ich pôvodu, takže sa mi vytvára často odstup od nich a viem sa niekedy teda vedome rozhodnúť podľa nich nesprávať, ak nechcem. Takto nejak aj chápem pojem "zvyšovanie vedomia", ktorý sa používa v ezoterike, ale aj v psychológii a motivačnej literatúre... a síce ako schopnosť odstupu od svojich motívov, emócií a pocitov, schopnosť ich racionálneho náhľadu a schopnosť vedome sa rozhodnúť, či sa budem podľa nich správať alebo nie. Snahu o včlenenie vedomej zložky (rozhodovania) medzi vlastné emócie a myšlienky na jednej strane a svoje správanie na druhej strane.

Takže, ak to zhrniem, týždeň dopadol vcelku dobre. Dávam známku asi 1-. V škole už mám nakopené nejaké úlohy a projektíky, takže už od štvrtka poobedia nad tým sedím. Vcelku som aj pokročil, ale samozrejme ešte gro mám pred sebou. Semester sa ešte poriadne nerozbehol v skutočnosti...

Ďakujem Vám, kamaráti, za prečítanie.
Prajem Vám všetko dobré, hojne zdravia a pokoja v mysli.

S úctou
matej