Ako sa dnes máš? 14

Tak to je nas viacej. Ja tiez strasne detstvo, otec ma len bil, matka aj bila aj psychicky tyrala. Podla nej som jej znicila zivot a ohovarala ma aj pred rodinou. Ja som mala socialne uzkosti ale zla som nebola. Vraj som bola leniva, nechcela sa ucit a upratavat si izbicku. Ale ja som mala aj tazke depresie a v 17 som stratila uplne vsetku silu a pokusila sa o samovrazdu.

Zdravím,

dnes svietilo Slnko o 106, čo ma rozveselilo. Je zrejme najteplejší deň, mnohí chodili v tričku. Ja som bol trochu opatrný a obliekol som si tričko s dlhým rukávom. Inak sa mám suppa. Celé leto som sa pripravoval na prípadnú apokalypsu, nakúpil som si trvanlivé potraviny na dlhšie obdobie - človek nikdy nevie a okrem toho ma konflikt na Ukrajine znepokojuje a trochu zúskostňuje. Kúpil som si hlavne celozrnnú múku na pečenie chleba, cícer, zelený hrach a pečienku do mrazáku. Cez týždeň som bol v Tescu a vypýtal som si veľké krabice od banánov a všetko som do nich naukladal. Som teda zabezpečený - ak by bol hladomor, tak nezomriem od hladu ,). Holt, to je tá paranoja, ktorá nás mnohých obmedzuje. Cez víkend by som chcel začať odškrtávať filmy, ktoré som si dal do wishlistu - nejako sa mi znova nakopili. Potrebujem si neustále precvičovať angličtinu - človek nikdy nevie, kedy ju budem potrebovať.. Mnoho filmov iba počúvam a popri tom riešim nudnú operatívu napr. emaily, prevody, občas skontrolujem plyn a elektriku (lebo sa mi stáva, že zabudnem uhradiť faktúru), klasika čekujem fejsbučik ap..

Majte sa zatiaľ pekne..

Ahojte

pišem len tak z dlhej chvíle....tak mam sa dobre...az na to nachladenie stále sem tam kašlem....inak sa da....k rodičom...ja mam velmi dobých rodičov....aj moju chorobou ustali sice častejšie mam pocit ze ma beru ako zdravu a teda ako sestru...ale nevadi mi to....ked som bola v nemocnici pravidelne za mnou chodili...aj ked na prvu priepustku po neviem kolko tyznoch som musela ist u nas v dedine do cerkvi, ukazat sa tam....aby ludia neklebetili...samozrejme pravdu nikto nevedel...to sa nasi hanbili povedat tak ostalo len ze som bola dlhšie v meste....a tak ....

Prajem pekný víkend....

Ahojte.dnes je pekny deň,mám sa dobre. Išiel som na výlet do Veľkého Zálužia s mamou. Práve sedím na kofole. Cesta plynula dobre. Ja som tiež rád,že až na pár konfliktov predtým rodičia chápu moju chorobu a sú starostliví. Tie konflikty sú aj normálne, no pocit hanby sa môže objaviť-niekto to zvláda horšie. My sa máme radi našťastie a vždy sme sa podporovali,aj keď sme boli chorí. Za mnou do liečebne aj na oddelenie chodili.
Slnko strapatí kučeravé lístie a to už-už by rado spadlo niekam na zem. Tak je to aj v zivote-prírodu nezastavíš. Behá tu taká namaľovaná čašníčka,vyzerá dvadsaťpäťka, zaokrúhlený zadok a trochu nemé poprsie. S mamou sa dá aj porozprávať,čo som rád,i keď hlavne mlčím.
Po návrate domov by som chcel čítať a pôjdem so psom na prechádzku. Budúci piatok pôjdem za doktorkou dohodnúť ten aripiprazol.
Pekný deň

Ahojte kamaráti, mám sa celkom dobre. Len dnes začiatok bol dosť lenivý a nechcelo sa mi nič robiť. Tak som sa prekonal a začal som čítať šachovú knihu. Prečítal som jednu kapitolu z knihy a odložil som ju. Rozhodol som sa tiež, že založím si šachový blog a tu je už aj môj prvý článok: https://sachovyblog.blogspot.com/2022/10/zaciname-so-sachovym-treningom.html

Do večera by som chcel napísať nejaké tie ďalšie články, aby som mal čo zverejňovať v nasledujúcich dňoch, ale či sa mi podarí niečo napísať ďalšie tak neviem. Uvidím ešte, ale musím veľa písať.

Potom o 16:00 si urobím program na magio go. Hrajú sa dobre futbalové zápasy a ja si urobím na ne čas. Chcel by som pozrieť zápas Manchestru City so Southamptonom. Potom neskôr aj z nemeckej bundesligy medzi Bayernom a Dortmundom...

Ahojte,
keď je takto pekne, hneď mám dobrú náladu. Kvôli takýmto pekným dňom mám rada jeseň. Deň sa mi pekne rozbehol, bez ťažkostí som navarila obed. Hneď je doma veselšie, keď nie sme len sami dvaja s manželom, ale je tu i náš 25-ročný syn. Poobede by som rada vybrala tekvicové semienka a upiekla ich. Na prechádzku by som tiež šla, no akosi ma už vyše týždňa bolí koleno a momentálne je tá bolesť dosť intenzívna. Vyzerá to tak, že to samé neprejde a budem musieť isť k lekárovi.
Čo sa týka môjho detstva a rodičov, tak detstvo som mala pekné. Aj keď neskôr som si uvedomila, že otcove poznámky, že som nemožná a že zo mňa nič nebude, sa ma vždy dosť dotýkali. Vždy ma porovnával s mladšou sestrou, ktorá bola usilovnejšia, keď bolo treba doma niečo porobiť. Ja som bola vždy zádumčivejšia, melancholickejšia a z duše som neznášala upratovanie. Učiť som sa učila dokonca lepšie než sestra. S otcom som mávala konflikty, lebo som ho nepodporovala v jeho sklonoch k alkoholu. Neraz som mu dohovárala a pri konfliktoch s mamou bola na jej strane. Sestra tá nešla na VŠ ako ja, ale pracovala a otcovi občas i prispela na pivo. Otec bol alkoholik - hladinkár. Nerobil doma cirkus, neubližoval nám a to boli aj jeho výhovorky, prečo si môže dovoliť piť. Mňa sa však dotýkalo i to, že mal mútny smutný pohľad a svoje "problémy" zapíjal. Hoci mal vysoký tlak a iné zdravotné problémy k lekárovi nešiel, lebo by popri liekoch nemohol piť. To ho aj zložilo. Pred päťdesiatkou, keď sa mu narodila prvá vnučka, moja dcéra, dostal mozgovú porážku a po krátkej kóme zomrel. Neskôr som pochopila, že otec trpel zrejme depresiami a riešil ich alkoholom. Bol to inak dobrák, len nemohol zniesť to, že taký "zasran" ako ja, mu do toho "kafre". S mamou som vychádzala vždy dobre a často aj teraz v nej nachádzam oporu. Hoci aj ona má bližšie k mojej sestre. Neraz sa vyjadrila, že sestra to má ťažké. Mám dojem, že týmto tvrdením si akoby odôvodňuje, že sestre treba viac pomáhať. Rozčúlilo to hlavne môjho manžela, keď išli z návštevy počas mojej prvej hospitalizácie a bola som fakt v hroznom stave, vyzeralo to, že sa z toho nevyhrabem a mama vtedy počas cesty domov nariekala nad osudom mojej sestry. Sestra to fakt nemá v živote ľahké a je fakt šikovná. Mám ju rada a dobre vychádzame, vzájomne si pomáhame. Nikdy som s ňou nesúperila, to len rodičia nás vždy porovnávali.
Moja rodina moje ochorenie prijala a pomáhajú mi vždy, keď treba. Svokra, s ktorou som žila aj v čase, kedy som ochorela, sa to snažila spolu so švagrovcami utajiť, že som na psychiatrii a nikdy sa o tom, čo sa mi stalo, nehovorili. Tejto téme sa statočne vyhýbali, pretože spolužitie s nimi bolo dosť stresujúce a podľa môjho i manželovho názoru vyvrcholilo mojím ochorením. No ktovie, možno aj keby som nebývala so svokrou, možno aj iný stres by mi ochorenie spustil. Toľko pohľad do minulosti a idem sa venovať vyberaniu tých tekvicových semienok

Ahojte,
mám sa lepšie ako včera......bolo síce pekne vonku ale napriek tomu to nebol môj deň. Mala som krízu opäť a zas má na tom podiel práca..... práca s tínedžermi je veľmi náročná.....chytali ma opäť "zajačie" úmysly v podobe zmeny a úteku z práce. Mala som skrátka mini depku viac menej kvôli jednej triede. A to ráno začalo celkom pekne aj vydarene. Ale bola som aj unavená po takom dni.
Dnes je to lepšie, som u našich na víkend. Opravovala som nejaké práce, a takisto konečne si robím dôkladnejší poriadok vo svojej izbe ....nechcite vedieť koľko pavučín som povysávala ....ešte mi treba postierať izbu, schody aj chodbu. Vonku je krásne aj ma to láka na prechádzku, možno ešte stihnem kým slnko nezapadne. Na kontrolu idem koncom októbra. Uvidím v akom budem "stave" dovtedy.
Samozrejme, myslím psychickom ....iné nehrozí : D

Pozdravujem všetkých, prajem pekné popoludnie

@dzuli08 áno,to poznám.tiež som "utekal" z práce.asi preto už nerobím,nemám na to byť s toľkými ľuďmi a liečiť ich. Ďakujem Matejovi,že mi zmenil nick Vladimír na tento nový. Som veľmi interaktívny:)
Ahojte

Ked pisete o detstve, napisem aj ja. S rodicmi som mal dobry vztah, taky normalny, lepsi s mamou ako s otcom. S otcom sme mavali konflikty, ale nic strasne, potom som z toho vyrastol a bol som radsej ticho on mal radsej sestru a mna mala radsej mama ale keby to zhrniem, v pohode. No mna velmi sikanovali ostatne deti, od skolky, lebo som bol iny, aj celu zakladnu az ku koncu strednej skoly sa to upokojilo. Robili mi zle velmi, aj ma zbili niektori a bal som sa ludi kvoli tomu. Napisem to otvorene, ja som bol babsky cecok, tak ma aj volali. Baby so mnou vychadzali dobre, ale chalani mi robili strasne zle. Hadzali do mna snehove gule, alebo sisky. Zbili ma viac razy, alebo ostatni, ked ma nebili, tak sa so mnou nebavili. Raz mi namocili prezuvky do zachodu s vykalmi, to bolo na zakladnej skole. A este spomenien babku, s tou sme boli jedna ruka, jak sa hovori ona zomrela potom na rakovinu. Ale bola super, taka klebetnica a ina ako druhe babky. Sme chodili na navstevy po rodine na klebety, ona ma vsade bravala ked som bol decko taka mladistva bola. A este si pamatam, ze druhu babku som nemal rad, som plakaval, ze tam mam ist. Ta druha bola svetuskarka, po kostoloch chodila a taka "prispata" bola, nutila ma jest, nedalo sa s nou rozpravat. A este si pamatam, ako moja oblubena babka, ju ohovorila na jednej rodinnej akcii, ze ma nohy ako hokejky krive som sa na tom smial strasne, aj doma som to potom hovoril. A ona bola taka najvyraznejsia z mojho detstva, ked si spomeniem a lubila ma a ja ju. Radsej som bol s nou, ako s rovestnikmi. A taky svoj svet som mal uz detstve a potom neskor som stretol chalanov dvoch, ako ja boli a to boli moji najlepsi kamarati. Ale to uz bolo na konci zakladnej skoly. A mam aj dedka, len jedneho, muz tej mojej babky, co sme boli jedna ruka. On bol alkoholik, este aj teraz pije ale nie uz tolko. Ale nebol zly, s nim som tiez dobre vychadzal, ale lepsie s babkou ale vdaka babke mam super spomienky na rodinu, lebo celkovo nie sme sudrzna rodina teraz, tu sirsiu rodinu myslim, ako ine rodiny su. Ale babka bola TOP, co som sa nasmial jak decko, skoda, aj teraz placem za nou, bola super. Inak babka bola blondina so zelenymi ocami a ja som tmavy a sa stalo, ze sa jej pytali, ci som adoptovany a s nou som si lepsie rozumel, jak s rodicmi vtedy. Ale byvam teraz u rodicov stale a mame dobry vztah. Ja sa snazim byt neutralny a hlavne sa do nich nepletiem, ked sa hadaju alebo tak. Ale citit to stale, ze oco ma radsej sestru a mama zase mna a so sestrou mam dobry vztah, ona ma svoj zivot uz teraz, nezije s nami. Ale dobre vychadzame so sestrou my dvaja. A este mame psa a toho lubim maltezak. Uz ma 14 rokov, ale je velmi ciperny este. A este ja mam skrecka v izbe taky maly tlstoch, co buchoce v budicke

Dnes som trochu reorganizoval šuflíky, upratoval a umyl niektoré dvere, lebo boli zafrkané. Vyslovene som nevládal. Takže som robil 5 hodín, čo by trvalo za normálnych okolností 2-2,5 hodiny. Cítil som sa ako starý deduško o paličke. S niektorými vecami som sa v duchu rozlúčil a buď ich predám alebo vyhodím. Zajtra ich pofotím a pridám inzeráty - zrejme popri tom si budem opakovať angličtinu pomocou nejakého filmu.

Zvyšok dňa budem pokračovať v konfigurácii Linuxu. Je to znov niečo nové, keďže konfiguračné skripty sú písané v jazyku LUA. Aspoň sa naučím niečo nové. Textový editor mám ako tak spojazdnený.

Včera som oslovil riaditeľa nemenovaného inštitútu, že by som sa chcel prihlásiť na výskum mitochondrií. Veľmi sa mu páčila moja iniciatíva. V pondelom mu mám zavolať. Uvidím, čo z toho bude. Musím ho nejako presvedčiť. Držte mi palce.

Ja som vcera bola na kurze malovania spachtlovou technikou a som rozcarovana. Prisla som tam s dobrou naladou ale ta sa mi behom kurzu zmenila. Bolo nas tam 8 a vyucujuci si ma vobec nevsimal a ignoroval ma. Ja som ho aj poziadala ci mi moze pomoct, on furt ze pridem neskor a nikdy neprisiel. Venoval sa vsetkym ostatnym a mna ignoroval. Postupne som z toho bola stale viac otravena, nevedela som ako dalej, nakoniec som tam sedela nasrane. Dve a pol hodiny po zaciatku kurzu a hodinu a pol pred koncom sa mi konecne zacal trocha venovat ale bola to slabota oproti ostatnym. Mojmu sebavedomiu to dalo poriadnu facku. Chcela som chodit na kurzy, stretavat sa s ludmi a uz po tretej negativnej skusenosti hovorim, kaslem na to. Uz tam viac nejdem. Prvy krat zrusili kurz a neobtazovali sa to ludom oznamit, doslo tam asi 10 ludi, behali sme po budove a hladali kde to je a nenasli. Pritom v informaciach uz nikto nebol, nemali sme sa jak dozvediet co sa vlastne deje. Dost zly pristup k ludom. Druhy krat som nevedela najst miesto stretnutia podla ich informacie, ktora bola nieco ako na konci dediny posledne parkovisko pred mostom. Ta dedina zas tak mala nebola, hladala som to na google maps a ked nenasla, ani som tam nesla. A teraz toto. Koncim s kurzami, len mi to skodi. Teraz nemozem spat, od druhej som hore, teraz su 4. Este ze som stale na PN a nemusim do prace. Som rada, ze to sem mozem napisat, tu ma nikdo neodsudi a mne sa trocha ulavi. Inak bola som hodne unavena po tom 4-hodinovom kurze, uz som nebola schopna nic robit, skoro zaspala a o druhej bola hore.

Ahoj Catherin4 mrzí ma tvoja negatívna skúsenosť. Bohužiaľ život prináša niekedy aj takéto situácie, kedy je jednoducho všetko celé zle. Nie je to však tvoja vina, ale niekoho iného. Je to škoda človek sa naladí, ide niekam a potom takýto zlý výsledok. Škoda, že dopadlo to takto. Je mi to veľmi ľúto.