Ako sa dnes máš? 12

Ahojte kamarátky aj kamaráti!
Toto doobedie som si užil zubára a som prekvapený, že úplne bezbolestne, hoci sa mi aj zorničky zúžili, keď som videl niektoré nástavce na vŕtačke. Som rád, že mi to dal dokopy.

V posledných dňoch sa viac zamýšľam celkovo nad stratenými príležitosťami a to hlavne z dôvodu F25, alebo z hroziacej nemocnice. Reálne toho bolo skutočne veľa, a neviem, či mi Život ešte nejaké dá. Keby som sám seba pozoroval a hodnotil, asi by som do svojho hodnotenia "vklínil" najskôr pasivitu, lenivosť a nechuť k činnosti. Na druhej strane však viem z časov predchorobia a začiatku ochorenia, že som bol aktívny v športe, vzdelávaní aj práce-brigád. Život som zvládal dobre, ale... Častejšie ako by som chcel počujem "omletú" výčitku, že som pribratý, pomalší a celkovo na sebe málo pracujem. Ľudia, ktorí ma poznajú práve z predchorobia, občas nemajú "šajnu", čo to fakticky takéto ochorenie znamená. Hoci by to "rozobrali" zo všetkých strán, nechápali by to. Ten kto nemá čuchové bunky, neprivonia si kvetom.

Tak zatiaľ, kamaráti a kamarátky! Veľa zdaru vám praje Tuto

Ahoj Mer, páči sa mi tvoja záľuba vo fotení, a vždy to znie veľmi zaujímavo. Potom tu daj jednu foto a som rád, že tvoja zvieracia rodinka dáva sa do poriadku.

Ahoj @Iacobus, som rád, že sa ti stav pomaly zlepšuje a už nemal si hlasy. Tiež obdivom ako bojuješ s chorobou aj napriek povinnostiam. Ja by som to asi nedokázal, pracovať aj s hlasmi a bludmi.

Ahoj, @tuto kamarát, dúfam že nemocnica nebude a dokážeš sa dať ešte do poriadku. Slová ako lenivosť, pasivita, či nechuť do činností odzrkadľujú aj moje posledné obdobie. Sám nerozumiem až tak psychózam, hoci trpím tým ochorením, ale o tom už v inej téme, ktorú som dnes založil. Je to dlhší čas, čo si myslím, že nie som už až tak chorý.

Ahojte kamaráti, mám sa veľmi dobre. Menej ma teší, ako som už naznačil, že nevenujem sa ničomu plodnejšiemu. Nie je za mnou momentálne nič vidieť. Tak oddychujem a užívam si pokoj. Zamýšľam sa nad rôznymi vecami tykajúcich sa aj nášho ochorenia.

Tuto, myslim, ze si velmi pekne (aj ked to nie je pekne) vystihol, ako to mame mnohi z nas. Aspon ja osobne som sa dost v Tvojom prispevku nasiel.

Ahojte,

síce málo píšem, no čítam vaše príspevky pravidelne. Dnes tu dobieham a čítam, čo sa s vami dialo počas víkendu.
Málo prispievam, pretože sa mám fakt fajn a som aj dosť zaneprázdnená a ako ste si možno všimli, nie som schopná písať krátke príspevky.
Deň mi ubieha za dňom , týždeň za týždňom. Raz do týždňa chodím stále k dcére za vnúčikom. Cestujem skoro ráno a vraciam sa až na večer. Oni k nám zas chodia každý tretí víkend. Boli aj teraz, takže v piatok som už všetko chystala na ich príchod, upratovala, varila. Pred ich príchodom sme ešte stihli skočiť na cintorín, pripomenúť si ročné výročie úmrtia manželovej mamičky, teda mojej svokry.
V sobotu sme zas mali oslavy, vnúčik mal presne jeden rôčik. Oslavovali sme dvadsiati v reštaurácii. Mala som trochu obavy ako to malý bude zvládať. Na moje prekvapenie zvládol to výborne. Bola radosť sa naňho pozerať ako s chuťou všetko, čo mu rodičia dali, papal. Pekne sa aj zabavil v detskom kútiku.
V nedeľu zas maja moja sestra 50, tak sme boli celá rodina zas na jej oslave v inej reštaurácii. To som si už tak neužila. Bola som akási vyčerpanejšia a to ani nie tak fyzicky ako psychicky. Možno preto, že som si predtým dva dni zabudla dať lieky. Dcérina rodinka ma tak vyviedla zo stereotypu, že som si vždy spomenula až večer, že som si ráno lieky nedala. Keď sú totiž u nás, hneď ráno vnúčika dcéra donesie mne a manželovi a ona si ide ešte pospať (stále k nemu v noci musí ešte niekoľkokrát vstávať). Takže od rána mám "program" a nehrozí mi žiadny kľudový režim.
Dnes ešte do druhej poobedia boli u nás, pričom manžel už bol v práci. Už o pol siedmej som malého kočíkovala po dedine, pretože u nás je najradšej vonku a pozerá nielen naše sliepky a psa, ale psíkov a vtáčiky aj v ostatných dvoroch po dedine. Potom som varila a vychystávala ich do Bratislavy, balila im zeleninu a ovocie, keďže to naše domáce je zdravšie (bio) ako to kupované. Poobede som už len pokojneším tempom upratala a umyla riad. Teraz večer som si dala 3 km dlhú prechádzku a už len oddychujem.
Cez týždeň ma čaká plno práce v záhrade, lebo minulý týždeň popršalo a burina rastla jedna radosť. Okrem toho dozrieva aj ovocie a ke%d nie tento týždeň tak budúci určite budem musieť aj zavárať broskyne a slivky. Ešteže mi žije moja mama, ktorá mi rada so zaváraním pomôže - teda zavárame naraz aj pre nás aj pre sestrinu rodinu.
Prajem aj vám, aby ste v zdraví prežili nadchádzajúce dni.

Ahojte

Tak už dlhšiu dobu na "otázku"(keby mi ju náhodov niekto položil) - Ako sa máš?....mám chuť povedať: ale, uvedomila som si, škoda slov...
....a v skratke nic nie je super...nic nie je dobre....nic nejde...atd....jo povinne spim...s prestavkami....tak na co sa mam vlastne stazovat...to nic, neberte tieto moje slova nejak vázne....ked mi zaberie frontin tak sa vyspim...a zajtra bude lepší den....aspon nadej treba mať.... jo, nemam cas reagovat na Vas...ale dufam, že sa mate aspon primerane okolnostiam....hej, no tak by sa to dalo nazvať....tak sa mam aj ja...vlastne...ta tak....ako si sem-tam hovorim....zajtra bude lepšie....alebo potom bude lepšie....

Prajem krásnu noc...

Zdravím,
Práve som sa zobudil, úplne odpocinuty.
Nie je veľa, čo by som napísal. V práci bolo málo roboty. Nemám to rád, lebo sa musíme tváriť, ze robíme niečo veľmi dôležité, ab by nás videl šéf, ze nič nerobíme, tak je zle. Ráno som zabudol zobrať aripiprazol a bol som totálne unavený, tak asi bude pravda, ze toto liecivo nabudzuje.

Začínam pociťovať vyraznu nechuť do práce. Potrebujem pracovať ešte tri alebo štyri týždne. Zda sa mi to ako cela vecnost. Ked si však pomyslím, ako pomerne rýchlo ubehlo päť odpracovaných týždňov, tak mám už lepší pocit.

Chcel som ísť niekde na dovolenku, najlepšie do Egypta, tam sa mi páči. Krásne Červené more s koralmi, tomu sa Stredozemne nevyrovná. Ale nič z toho nebude, pravdepodobne. Nevadí. Radšej si kúpim nec do zbierky. Ked už spomínam Stredomorie, tak mi ide na chuť nejaké dobre talianske jedlo.

Búrka prestala, idem skúsiť znova zaspať.

Pekný deň!

Ahojte,
túto stredu som sa mal dobre, hoci pod záštitou tendencie smerom k depresii. Potešilo ma Zello, hoci nám tam menší problém robí technika, ale aj tak sa dobre porozprávame. Pred chvíľou sa nám tu prehnala búrka, tak som ju z okna pozoroval. V sobotu máme rodinnú oslavu, tak neviem ako bude so Zellom. Pedbežne, ako moderátor tam bude Mischelll,

Majte sa pekne,,, Tuto

Zdravím,
Dlhšie som sa neozval. Je to tým, ze si neviem zodpovedať otázku, ako sa mám. Chvíľami je to zlé, chvíľami lepšie. Mení sa to každú pol hodinu. Práca mi neprospieva, ničnerobenie mi neprospieva. Všetko je zle. Ani neviem pomenovať, co ma trápi. Nemám asi žiadny reálny problém, len mi je jednoducho zle. Mám všetko, co potrebujem k životu. Ale nestačí mi to. Som asi príliš rozmaznany.

Problém vidím v tom, že nemám pokoj, bezpečie, akési zázemie alebo ako to nazvať. Stále sa obávam Toma. Teda zrady. Stále myslím na to, že ma niekto podrazi. Nemôžem nikomu dôverovať. Asi ani rodine. To je ten problem, ktory ma trapi. Neviem s tym žiť. Hoci hlasy som už nemal, stále sa bojím.

Prajem vám lepšie dni, než ako prežívam ja.

Ahoj @Iacobus

Síce neviem ako dlho si chorý, ale ver mi, že rokmi získaš skúsenosti, a diagnóza ako hlasy či bludy, teda psychóza časom slabne.
U mňa je to tak, že som sa dlho nevenoval svojmu psychickému zdraviu, nehal som to tak povediac plávať vodou (Zombie). Niekoľko krát som bol v nemocnici, až sa zdalo, že choroby mám akosy až až. Bolesti po 10. rokoch ustúpili a tak isto sa, možno posledným nastaveným medikamentom, choroba ututíkovala. Neskorej som sa začal venovať psychohygiene a dosť pomohol nastavený režim, akásy bytová/domová terapia, vlastne všetky druhy terapie podložené o režim a program. Ďalším pomocníkom bolo toto fórum a čítanie knižôk.

@Iacobus doporučujem ti sa venovať počas voľného dňa psychohygiene, ak nie aj zdravému životnému štýlu.
Mal by si zaťažovať svoju hlavu, psychiku po šichte, počas voľného dňa, nejakými vzdelanostnými činnosťami ako čítanie knižôk, a dosť pomôžu polhodinové duchovné cvičenia, ako aj fyzické tréningy a ktivity, ktoré ti pomôžu nasmerovať myseľ do vnutra, t.j. opačným smerom ako je parazitná realita. To znamená, prenasledovanie vlastnej osoby napr. rodinou, tým tvojím Tomom, podozrievať ľudí, že ťa zradia. Zaviesť si režim, program na 3h-4h/deň. Dosť to pomôže, pretože hlava, myseľ sa bude zaoberať tvojim vnútrom a nie externom, ktoré považujem za parazitizmus.

Vnútro alebo vnútorno sa chápe aj , ako tvoj súkromný priestor, teda izba, byt, dom, v ktorom si len ty a nikdo iný. Ak máš rodinu, priateľku, partnerku a prijal si ju medzi seba, môžeš ich vo svojom vnútri vítať. Vo svojom vnútry máš všetko, zlato, duchovný bankový účet, materiálny majetok, keď nie tak aspoň svoje pravé Ja atď...

O svoje vnútro, psychiku sa musíš starať a robiť neustále poriadok, opravy, vyhadzovanie starých nepotrebných vecí, myšienok, kupenie nových.
Niečo ako upratovanie, opravovanie v pivnici, jaskyni (upratovanie a opravovanie podvedomej mysle).

Ahojte.

Fotky sú tu a sú suppa, snáď hodím sneak-peek. Inak som sa dnes stretla s kamoškou a bolo, ako vždy, fajn. Včera som zviedla tuhý boj - žiaľ, prehratý - so slovenskou idiociou na tému LGBTI, táto krajina ani nie je Kocúrkovo ako skôr iná dimenzia... ale nechajme to. Hlavne, že MNE Facebook odstránil zo dva komentáre, i keď som tam bola už seriózne naštvaná a, nevyberavá, hm.

Asi všetko OK? Glyčky sú ako-tak fajn, zdravie tiež, len zuby ma štvú, ale čo už. Fajn som dnes, až ma to udivilo, pokecala s jednou susedou, takže sociálneho kontaktu až nad hlavu  Zvyčajne sa všetkých okrem "dobrý" (a to pravdaže ani nie všetkým) snažím usilovne ignorovať, čo je občas ťažké, keď otravujú široké okolie hlukom... ale to by tiež chcelo trochu inteligencie a tolerancie, kde to tu nájsť, že.
Teda o Slovákoch si myslím svoje, ale radšej to sem nepísať (verejne), bohvie, čo to niekedy za ťažko pochybné existencie číta... aj by som vedela, ale načo menovať.

Tož sa dá, nič moc nové, len ma vždy prekvapí, ako to tu naozaj chodí a prekvapuje ma, že ma to prekvapuje. Žijem tu, žiaľ, celý život a čakám slušných ľudí a kytičky? Ach jo. 

Meretseger, treba začať od seba v prvom rade, až potom nadávať na iných. Od tohoto štátu zadarmo poberáš peniaze, ktoré tam odvádzajú ľudia, ktorými opovrhuješ. Nezdá sa ti to scestné? Pozri sa na svoje brvno v oku.

filipka, zabudla si sa prihlasit a zobrazuje Ta ako "hosta".