Ako sa dnes máš? 5

Ahoj xkrchnav,
mne sa tiež zdá, že to hecovanie proti liekom je tu na fóre prítomné. Na druhej strane je známe, že pri F25 je možné dosiahnuť uzdravenia po čase, a tým aj vysádzať lieky. U mňa je to však iné. Síce mám F25, ale doktorka ho označila ako chronické, čo sa s vyliečením nezhoduje. Samozrejme by som uvítal postupy, ktoré by mi nielen zredukovali lieky, ale snáď aj vyliečili. Myslím, že by to bol každý šťastný.

..................................................

Ahojte všetci,
ani neviem ako sa vlastne mám. Po častiach som podriemaval počas dňa. Fajčil. Bol na krátkej prechádzke a zároveň aj kofole. Trocha som pomohol v domácnosti. Denný plán...

Dnes ma potešili dva telefonáty, mierne schudnutie a chutná bábovka.
Posmutnel som najmä z pasivity, neskorého zobudenia a hlasov na balkóne.
Občerstvenie dňa bol zápas Nemecko-Argentína, kde Európania v predľžení zvíťazili.

S pozdravom Tuto

Tuto, nie som si celkom istý, ako fundovane naši doktori označujú nejaké diagnózy za chronické. Ja teda čo si spomínam z liečebne a potom pravidelných návštev u psychiatričky, tak nemôžem vôbec povedať, že by to bolo o nejakej snahe pochopiť, porozumieť, vôbec vypočuť. Bol som tam pól roka a taký otvorený pokec bol možno čistého času hodinu?? Čo to je? Ešte sa osobne pýtam za psychologičkou, že by som to chcel pochopiť - a oni ma odkážu preč, že ešte nie som schopný takého rozhovoru? WTF? Takže ich práca spočívala v tom, že kontrolovali tabuľky, koľko mg čoho som zožral a furt nespí, drbnem tam ešte totok... Tak už síce spí ale zvracia - dáme tomu týždeň a uvidíme ne? Po dvoch týždňoch mimo, hmm tak skúsime pol mg ubrať... Vystrája? Priviazať na hodinu... Nestačí? Drb pol dňa... Chce psychológa? Dáme mu nejaké testy či z toho ešte nemá retardovaný mozog... Trochu sa vo mne vzbúrili emócie. Žena mi hovorí, že im musím odpustiť. Ešte neviem či to dokážem, ale verím tomu, že je to dôležité. Lepšie to nevedia. Robia to, čo boli naučený a robia to najlepšie ako vedia. Tak skúsim takto "verejne" im odpustiť. Odpúšťam im, že mi ublížili, že si ma nevypočuli. Zároveň ďakujem tým, ktorí boli prívetiví, milí a skutočne si vypočuli aspoň "neoficiálne" a až v dobe keď som bol "stabilný" a mám pocit, že súcitili. Ďakujem a odpúšťam.

Tým, že vysadíme a vráti sa nám to, nič nezmôžeme, len by sme potvrdili ich stanovisko - je to chronické, je to na celý život. Ale verím, že sa dá s tým pracovať. V tejto štúdii sa spomína, že po 7 rokoch bola pravdepodobnosť relapsu rovnaká u tých čo "berú" a tí čo "neberú". S tým, že tí čo nebrali mali potom vyššiu šancu na úplné zotavenie...

http://www.madinamerica.com/2013/08/long-term-antipsychotics-making-sense-of-the-evidence-in-the-light-of-the-dutch-follow-up-study/?fb_action_ids=555894901122825&fb_action_types=og.likes

Mám pocit, že sa toho dá násť hodne, len to nemá kto "pretlačiť". Aj v tom Fínsku takto funguje jedna dve klininy v tamtej oblasti, zvyšok funguje "tradične" na liekoch ako naj. voľbe. Lieky proste robia giganti, ktorí si vedia kúpiť kde čo... Práca s ľuďmi - ľudia sa nedajú vyrábať vo veľkom ako lieky, takže sa na tom nedá tak zbohatnúť a nemá to kto pretláčať, lebo nikdy tú moc by nemal v rukách jeden človek na vrchu, ale všetci ako kolektív. A to sa dnes asi ešte nenosí...

Ahoj xkrchnav,
v mnohom čo píšeš máš pravdu. Navyše aj z dejín o duševne chorých sa objavujú informácie o vyliečení pacientov za pomoci hudby, primeraného chovania sa k ním, kúpeľov a podobne. Myslím tým staroveké Grécko a staroveký Egypt. Opačne však bol postup u tých, ktorý boli chronický, alebo agresívny. Jednoducho ich popravili.

Hrať sa na to, že lieky sú všemocné je skutočne nereálne. Na druhej strane to však môžeme posunúť k začiatkom novoveku, kedy boli vážne duševne chorí bez liekov reťazami prikutý v pivniciach "nemocníc" a von sa dostali len v klietke, ako zárobková činnosť pre zriadencov.

Až nástupom prvých psychofarmák sa výraznejšie zmenila situácia pre vážne duševne chorých. Ich pobyt v "nemocničných priestoroch" už nebola doživotná, ale vychádzalo sa to na pár rokov. Dnes je dĺžka pobytu v nemocnici zredukovaná od mesiaca do cca 3och mesiacov. Používajú sa u nás zásadne humánne prostriedky, ku ktorým patria aj nové neuroleptiká a farmaká. Trendom je, že sa upúšťa od pojmu pacient smerom k chápaniu duševne chorého ako klienta.

Zásadný problém v Tebou spomínanej liečbe (v dokumente) je diagnostika. Mne trvalo asi 3 roky, kým mi prišli na správnejšiu diagnózu F25. V dokumente sa spomína, že oni to dokážu priamo po telefóne (tak nejak som to pochopil). V podstate mi ide o to, že oni možno liečia takých pacientov, ktorý reálne liečbu potrebujú len minimálne, alebo možno dochádza aj k selekcii pacientov, na tých, ktorí majú šancu úspešne absolvovať niečo podobné. V stacionári, kde som chodil bolo viacero skupín. Osobne sa mi zdá, že niektoré skupiny sa riešili len terapiami bez liekov. Išlo však len o ľahšie diagnózy.

...............................................................

Ahojte všetci,
dnešok bol do pohody vcelku. Bol som aj so širšou rodinou na takej minitúre v okolí. Potešil ma nielen výlet, ale aj chutný obed, prípadne aj to, že som mal na starosti ich podareného psíka. Rozmrzelo ma to, že som sa najedol viac ako mi dovolila váha, a tak som nič neschudol.

S pozdravom a želaním pekného dňa Tuto

Zdravim,
dakujem Matejovi za privitanie.

Chcel som tu nieco napisat, ale som to zmazal, nechce sa mi, je uz pozde. dobru noc

nox  

Ahojte kamaráti. Bol som s rodičmi na dovolenke v Chorvátsku na ostrove Čiovo. Tam sme aj bývali a takmer denne sme sa išli prejsť do mestečka Trogir. Išli sme autobusom cez Maďarsko. Na dovolenke bolo super, mali sme slnečné počasie, aj som opálený, nebolo vidno žiadneho mračka na oblohe. Boli sme v Chorvátsku 7 nocí s cestovaním dokopy 10 dní. Okolo 10 00 hod sme chodili na pláž, okúpali sme sa v mori, poopaľovali sme sa, kúpili sme si zmrzlinu, nanuk, vodu, otec pivo a tak... Bolo tam vidno z Trogiru v diaľke letisko v Splite, videli sme aj priletovú a odletovú pristávaciu dráhu, v diaľke, letelo tam veľa lietadiel, a tie pristávacie plochy boli osvetlené. Jedna svietila tak klasicky ako žltá farba a druhá bola osvetlená farebne - svietilo to tam na zeleno, žlto a červeno. Proste nádhera. Za pol hodiny tam preletelo veľa lietadiel, niektoré si mamka aj odfotila. Kto chcel, mohol ísť aj na fakultatívny výlet buď Trogir-vodný taxík, loďou do mesta Split alebo tiež loďou ostrov Šolta. Ale mi sme nešli. V okolí boli 3.pláže, jedna bola platená, tak sme išli na ďalšiu. Teplota vody mohla mať asi tak 26 stupňov, čo je na Chorvátsko celkom dobre. V meste boli aj "čačky, mačky", aj tržnica, ktorú sme aj pár dní celú prešli. Kúpil som si tričko, synovcovi najstaršiemu 2 pivá, mladším tričká plus jednému loptičku, na ktorej je nakreslená mapa sveta a druhému takú korytnačku v tvare perly. Babke sme kúpili med, sestre vrecúško s vôňou levandule, kamarátovi Martinovi som kúpil magnetku Trogir. Ešte som si kúpil nové CD s chorvátskymi piesňami s názvom Miroslav Škoro - Putujem sam. Veľmi pekné CD, púšťal som si ho už veľmi veľa krát, lebo sa mi veeeeľmi páči chorvátska južanská hudba-tiež dobrá, aspoň podľa mňa na muzikoterapiu-hi hi. Bolo tam ale "umenie" nájsť a kúpiť si CD s modernými chorvátskymi piesňami... Všade som sa pýtal či majú CD chorvátske piesne a všade mi povedali, napr. v obchode, na tržnici, aj v stánku, že nema... Nakoniec som to jedno spomínané CD našiel v jednom novinovom stánku, takže potom som už bol spokojný... V jeden večer na námestí v Trogire vystupovali aj Indiáni z Peru-pekná hudba, ktorá sa aj mne veľmi páči. CD od Indiánov som si v Trogire nekúpil, lebo u nás to CD, stojí menej na "našom" jarmoku-ktorý bude od 17.do 20.júla, takže mi bude veselo... Minule som bol pri ortopédovi, aby mi pozrel chrbticu. Poslal ma na RTG chrbtice, potom zo snímkami som prišiel do jeho ambulancie, pozrel si snímky, povedal, že mám esovitú skoliózu a ... Predpísal mi taký golier na krk-šiju, aby som ten "ortopedický golier"asi z pamäťovej peny nosil cez deň a 2 hodiny v noci. Ešte okrem toho mi káže ísť na neurologické vyšetrenie a na rehabilitáciu šije... Ku ortopédovi som sa rozhodol ísť preto, lebo mám tú skoliózu, čo má dnes strašne veľa ľudí... aj preto, lebo ma ľudovo povedané ťahá na ľavú stranu a trochu sa mi aj zle chodí. Kedysi som chodil na ortopédiu ku dobrej odborníčke doktorke do Košíc, ktorá mi predpísala korzet na telo, a nosil som ho poctivo-aj v zime, aj v lete-napriek tomu veľkému letnému poteniu... Nosil som aj ortopedické vložky do topánok- aj s podpätenkou, aby som nechodil "krivo". Jednu nohu mám totiž trošičku kratšiu... Viete. po 18-tke som ku tej výbornej ortopédke do Košíc na kontroly s chrbticou už nechodil. lebo je to tak, že do 18-tky sa doktori starajú o človeka dosť a potom v dospelosti už je na každom človeku, či sa na niečo lieči, alebo nie...Aj som povedal tomu ortopédovi u nás, že som nosil korzet, aj tie ortopedické vložky - jednu s tou podpätenkou, lebo mamka si myslela, že aj on mi dá - predpíše tie ortopedické vložky, ako vtedy tá ortopédka v Košiciach, ale pán ortopéd mi predpísal ten už spmenutý "ortopedický "golier. Moje psychické zdravie bolo také, že bola vo mne aj neistota, plachosť a podobne... Teraz moje psychické zdravie je také rovnaké - som lucídny, vzťahovačný, introvert, je vo mne eutýmia. Minule som bol pri kamarátovi - vozičkárovi, povedal som mu jeden krátky vtip - ale naopak a on sa zasmial tak, že mne to pripadalo, ako keby sa on nikdy nepomýlil a nepovedal aj on niečo naopak. Ale neurazil som sa, potom aj mne prišlo smiešno, že som ten vtip povedal naopak, vlastne tak dopadla tá sranda...Zajtra som objednaný ku svojej psychologičke, už sa na ňu veľmi teším, vždy sa jej dobre vyrozprávam a ona mi vždy pomôže niekedy aj v ťažkých životných situáciách... Na budúci týždeň ešte pôjdem na to neurologické vyšetrenie-pevne dúfam, že dopadne dobre... Chcem vám ešte oznámiť, milí moji kamaráti, že dňa 5.augusta idem do kúpeľov na 3 týždne, takže po návrate s kúpeľov vám napíšem zážitky a podobne... Teším sa, dúfam, že si oddýchnem aj psychicky... Spolubývajúci bude jeden kamarát, takže aspoň nebudem sám na izbe... Po návrate z kúpeľov sa objednám na tú rehabilitáciu a budem si rozcviťovať krk- šiju. Bodaj by som mal v kúpeľoch pekné počasie. Takže asi tak... Majte sa krásne, odpíšte mi a píšte básne, s pozdravom Robo.

Ahoj Robo,
na Tvojom štýle písania sa mi páči najmä pocit takého príjemného kľudu, ktorý vyplýva z Tvojich riadkov. Vždy si ich s radosťou prečítam.

............................................

Ahojte,
dnes bol u mňa deň v mene výletu do okolia spolu s mojou rodinou. Aj sme si zašlapali do kopca, aj videli pár nových vecí. Zastavili sme sa na pizzu, zmrzlinu a previezli miestnou lokálkou (vlakom). Boli sme na to piati, vrátane mojej vzdialenejšej rodiny (2X 5-tačky). Všetci sme sa dobre držali a celkovo sa mi výlet páčil.

Doma som sa tradične pustil do denného plánu, ktorý čiastočne konám aj deň vopred. Inak všetko po starom, ešte som si však zabudol dať obedné lieky a dúfam, že to bude OK. V chudnutí stagnujem, chcelo by to viac pohybu a vydreného potu. V tomto sa za seba dosť hambím. Chudnutie mi akosi príliš nejde, ale musím niečo vyšpekulovať, aby išlo.

Majte sa pekne. Tuto

Ahojte kamarati,

ako sa mate? Len zriedka niekto napise, dokonca sa posledne dni neozval ani Matej.

Ja sa mam dobre, dnes som bola na depotnu injekciu a dostala som coctail s apaurinom, tak mi to celkom dobre bodlo. Depotnu injekciu mi pani doktorka dvihla ale len o minimum a dufam, ze teraz mi uz jej ucinky vydrzia cele dva tyzdne.
inac nemam nic nove, moja sestra caka o par tyzdnov babatko tak sa vsetci tesime a nevieme sa dockat. Konecne sa mi podarilo vratit sa k citaniu a dokazem sa sustredit, takze, KNIZNICA TRAS SA . Dovolenkovat budem pekne doma ako kazdy rok ale vyjdem si aspon s kamoskou na kofolu, zajtra dokonca dojde moja kamaratka z nemocnice a ostane par dni, tak sa uz na nu tesim. Mam teraz pokojne obdobie aj ked ma minuly tyzden dva dni suzovali hlasy, moja doktorka to excelentne vyriesila aj telefonicky.

Posledne dni som si uvedomila, ze sa velmi sustredim na to negativne v mojom zivote a ze ani nedam sancu uvedomit si vsetko to krasne a carovne okolo seba, tak sa teraz snazim tesit aj z tej najmensej malickosti, ktora ma stretne.

Prajem prijemny zvysok vecera, Venusa

Ahoj venusa,
celkovo ma veľmi teší, že sa Ti takto polepšilo, a snáď už po dlhšej dobe Ťa budú obchádzať všetky zásadnejšie výkyvy v chorobe, čo aj želám. V podstate aj ja som naviazaný na depotné injekcie, ale ešte mám aj tabletky. Zatiaľ je to v celku so mnou Ok t.j. nepociťujem silnejšie návaly choroby. Podobne ako Ty sa radšej orientujem na príjemné maličkosti a snažím sa s nimi uľahčiť bežný život.
PA.

........................................................

Ahojte,
u mňa sa nedeje nič extra. Dnes som si prispal, a tým som si asi vykoledoval neskoré zaspatie. Bol som v lekárni aj obchode. Inak najmä som bol doma a pozeral TV, čítal, trošku študoval a mal som aj na starosti pár drobností v domácnosti. Potešil ma dážď, ktorý bol už potrebný vzhľadom na suchom popukanú zem. Nie som nadšený zo svojho fajčenia a vstávania.
Majte sa pekne. Tuto

...

Ahojte drahí priatelia!   

po Robovom príspevku o dovolenke - inak dobre sa to čítalo - som ani veľmi nemala čo napísať čo mam nove. U mňa dovolenka ani zďaleka nehrozí. Cele leto budem doma, nie je to zase až tak zle dnu mame chladnejšie ako je vonku a tak aj veľké horúčavy v pohode zvládam   

Venusa - tie maličkosti aj ja sa s nich začínam zase tešiť ....a skôr hľadám to pozitívne vo všetkom čo sa mi stane   

Nox - problémy s kolenom mám aj ja hlavne pri behaní, u mňa je to pravá noha zle na ňu stúpam...a keďže som už začala na plno behať tak to vidím ako veľký problém....keď som sa konečne odhodlala, že behaním schudnem a vyformujem si postavu tak zrazu ani to nemôžem naplno robiť....pre mňa veľké sklamanie ....skúšam to teraz aj s prestávkami aby si koleno aj oddýchlo...

Ako sa dnes mám?...tak no ako po psychickej stránke dobre, len ma trochu trápi to, že s kamoškou som sa nepohodla teraz sa nemám ani občasne s kým porozprávať aj keď aj ona mala svoje chyby, ale teraz mám pocit, že som na všetko sama - dokonca ani psychologička na mňa nemala čas a preobjednala ma....myslím, že aj to čo som ku nej chodila tak vždy riešila nejaké telefonáty a tak 30 minút z hodiny mňa .....to je zle keď už sa ani nemáte s kým porozprávať a prebrať svoje problémy .....ale samozrejme ma to aj pozitívnu stránku   ....objavila som v sebe väčšiu rozhodnosť....a trošku viac sebavedomia.....ako nebolo ľahké povedať kamoške čo si skutočne myslím ....a tak isto aj v iných veciach sa cítim rozhodnejšia ....a to ja som ako dosť bola nerozhodná a váhavá a taká milá k druhým asi až priveľmi ... nie, že by som teraz nebrala ohľad na druhých, ale keď dotyčný človek vôbec neberie ohľad na vás tak s tým nie je všetko v poriadku....môžem len konštatovať, že kamoška sa už dávno zmenila s veľmi milej na takú tvrdšiu osobu čo jej ide iba o svoj prospech....ako aj sa priznám chcela som byt taká ako ona taká priebojnejšia a rozhodná atď., ale netušila som, že pri tom prídem o jej kamarátstvo....aj keď si myslím, že je to len dočasne ...

S prianím pekných slnečných dní sa lúčim  

Ahoj Nox,
s tými cigaretami je to aj u mňa katastrofa. Výrazne som sa priblížil méte 30cig./deň, čo ma skutočne neteší, ale zároveň si s tým neviem vôbec dať rady. Niekde som čítal, že podobné ako odvykanie od tabaku je, v určitom zmysle, podobné ako odvykanie od heroínu.  Úspešnosť abstinencie je totiž veľmi náročná a navyše často okolie príliš nepomáha.

......................................

Ahoj Mischelll,
to osamotenie aj ja niekedy znášam ťažko. Veď aj vo väzení je najťažší trest samotka. Priznám sa, že niekedy aj ja mám obdobné pocity ako ty. Kamarátov je málo, a aj tak majú kopec vlastných starostí, prácu a rodinu. Niekedy ma čušanie doma deprimuje, niekedy som rád, že mám ešte rodičov a tým sa na pár slov zmôžeme. Občas riešim pocity osamelosti pomocou telefónu a niekomu so známych zavolám aspoň na vetu-dve.

...........................................

Ahojte,
dnes som vybehával nejaké úrady, milo ma prekvapilo, že som takmer nikde dlho nestál, teda opačne, všade som bol rýchlo vybavený. Tým sa mi podarilo dostať sa aj na záhradu, trošku aj porobiť drobnosti, a aj zabaviť sa s kocúrom.

Momentálne sa mám celkom znesiteľne, málo ma trápi soc. fóbia, ale tá sa mi darí celkom dobre prekonať. Dosť času ležím, iba ak vybehnem na balkón na cigaretu. Teší ma pobyt na záhrade a spokojnosť, že pre dnešok som úrady vybavil bezproblémovo a bez zbytočného čakania.

PS: Matej kde si?

Ahojte,
Poniektori tu spominate samotu a niet s kym pokecat. Teraz mi napadla jedna vec. Co tak skusit hlasovy pokec ako taky obcasnik - raz za nejaku dobu v stanoveny cas sa pripojit na kanal a pokecat. Mohlo by to byt take samoterapeuticke psychohygienicke okienko, pre niekoho utocisko pred samotou a vobec pre zdielanie radosti a starosti dni. Hm? K Open dialogu este daleko lebo nemame "odbornika" ale ja by som to bral. Jednoducha anonymne skupinova komunikacia je mozna napriklad cez http://www.zello.com. Moj cesky clanok k tomu napriklad tu:
http://www.hccz.cz/wp/zello/

Dajte vediet nazory.
Pekny vecer!