Ako sa dnes máš? 4

Ahojte, priatelia!  

Milá liam, ďakujem Ti za pochvalu. Povzbudilo ma to a i dnes som si zacvičil. Aj ten ťažký cvik už mám odkrútený 100-krát. V záhrade som chytil druhý dych a nosil som vodu z potoka. Potom sme sa ešte so psom trochu prebehli. Ani mňa to cvičenie nebaví, ale všade sa hovorí, aké je to zdravé. A chcel by som dobre vyzerať, tak preto to robím. Navyše mi to v spojení s tou zeleninovo-ovocnou diétou účinne pomáha v boji proti zápche.  

V prvej polovici dnešného dňa ma potrápila apatia.  Napriek tomu som sa snažil niečo robiť, no išlo to naozaj ťažko. Našťastie potom sa to zlepšilo.  

Práve teraz dávajú nejaký dokument o histórii, takže idem ho pozerať.

S pozdravom,
historik

Ahojte, drahí priatelia!  

Dnes mám zase jeden z horších dní.  Aspoň na začiatku to tak bolo. V noci som dlho nemohol zaspať, až napokon ma tá nespavosť začala znervózňovať. Musel som užiť Atarax a potom som zaspal. No to už asi bolo aj pol štvrtej ráno. Nuž nečudo, že som vstal až o jednej popoludní. Mám podozrenie, že mi takéto problémy spôsobuje Parlodel, liek od endokrinológa. Na príbalovom letáku k nemu sa píše, že tento liek môže spôsobovať nespavosť ale aj nadmernú spavosť počas dňa... 

Po prebudení sa mi zase nechelo von z postele. Potrápila ma apatia. No ja si teraz hovorím, že to zlé budem brať tak, ako to robí regina. Treba to pretrpieť a nehnevať sa ani na seba, ani na chorobu. A ono sa takto rýchlejšie zlepší.  V súčasnosti u mňa apatia býva iba v prvej polovici dňa. Potom si nájdem nejakú robotu. 

Ale už som bol s mamou na pošte aj v obchode. Okrem iného sme kúpili zmrzlinu a už som si na nej pochutil. Trochu som si zacvičil. Tiež som si pozrel dokument Pavla Dvořáka o kláštore v Hronskom Beňadiku. Ale žiaľ, pravda je taká, že aj tie dokumentárne filmy o histórii a archeológii sa mi veľmi ťažko sledujú... Trpím nedostatkom trpezlivosti a neustále sa neviem dočkať, kedy sa tem film, ktorý práve pozerám, už konečne skončí. Avšak tento odbor ma napriek tomu láka, tá minulosť mi pripadá taká vzrušujúca a romantická (hoci viem, že vtedy sa asi ľuďom nežilo ľahko). Knihy o histórii a archeológii ma veľmi priťahujú. Pán Dvořák vo svojich filmoch (a aj v tej časti, ktorú som videl dnes) je často obklopený knihami a cituje z nich. A ja mám sto chutí také knihy čítať, lenže čo, keď tá moja pozornosť je taká mizerná...  Veď som sa už pokúšal o čítanie odborných publikácii, a taktiež literatúry faktu na túto tému. A voľačo som aj preštudoval, azda som sa čosi naučil. Ale išlo to neskutočne ťažko. To sa takto nedá.  

Dnes si pozriem ešte jeden Dvořákov film. Budem sa snažiť aj prečítať si zopár rozprávok. Slovenské ľudové rozprávky v podaní súčasného rozprávkara, profesora Ondreja Sliackeho, sa mi, našťastie, čítajú ľahko.   Užívam si ich.  Veľmi obdivujem jazykovú stránku kníh touto autora. 

Ale teraz idem von so psom.

historik

Ahojte, milí priatelia!  

Aj dnes mám slabší deň.  Nelákajú ma nijaké činnosti. Iba som bol trochu na internete, kúpil som melón a pozrel som si dokument Pavla Dvořáka. Asi viac ako hodina bola strávená ležaním a počúvaním rádia. Ešte som vôbec necvičil!  Dúfam, že sa ešte k nejakému tomu cvičeniu prinútim. No zatiaľ si s tým chvíľu dám pokoj, veď som sa prejedol tým melónom, takže mám plné brucho. Ale k tým činnosťam sa ráta aj písanie tohto príspevku tu, na fóre.  A viete, čo ma teraz napadlo? Napíšem sem takéto predsavzatie. Hneď po uverejnení tohto príspevku si prečítam zopár rozprávok - jednu Andersenovu a aspoň jednu slovenskú ľudovú. Tak idem to predsavzatie splniť.

Ahoj ľudkovia  

Ani neviem, čo Vám mám napísať, hoci som sa už neozval pomaly týždeň. Moje dni sú teraz horúce, ako vlastne aj Vaše, však?  Som strčený vo ventilátore, míňam watty elektriny. V poslednom týždni evidujem len dva pokroky. V duchovnej oblasti (úspešné opatrenia pre zabránenie istým hriešnym tendenciám) a v oblasti hobby, kedy viac čítam. Prečítal som už 3 knihy behom týždňa a pol. Teraz čítam štvrtú o mozgu a preprogramovaní mysle na žiaduce výkony a schémy mentálneho prežívania. Popri tom sa snažím čítať aj niečo z beletrie, ale to mi ide poslabšie, lebo ma to až tak nebaví. Rýchločítaním sa mi to však zdá zaujímavejšie, aj príjemnejšie a porozumenie mám okolo 60 až 70%, čo je na beletriu v poriadku, si myslím (umelecký a iný zážitok je dobre zachovaný). Mám však aj vyslovene chvíle, kedy sa mi čítať nechce, napríklad včera som sa tri hodiny iba hral na PC. Aj to treba, mám pocit. Človeku sa ale nič nechce v takých horúčavách... Spánok som mal pokojný vlastne len vďaka ventilátoru - našťastie mi nespôsobuje žiadne prechladnutie ani problémy, hoci na mňa fúka niekedy aj do štvrtej nadránom, ako napríklad v túto noc.  

S jedlom sa snažím krotiť. Chcel som aj veľa šetriť, napríklad kúpou už hotových jedál v supermarkete. Vo štvrtok som si tak kúpil a naozaj som veľa ušetril, aj zo 3 eurá na deň. V piatok to však boli vyhodené peniaze, lebo mi to hotové jedlo vôbec nechutilo, tá ryža bola jak lúhovaná niekde v octe.  Evidujem si svoje výdavky a zisťujem, že dosť plytvám. Len teda je problém nebyť hladný a zároveň šetriť. U nás sú jedlá strašne drahé v budove, kde mám prácu, človek niekedy minie 7 eur (na deň) bez problémov len na stravu. A my nemáme chladničku v robote, takže nemôžem nosiť z domu obedy. A skúšal som byť aj na rožkoch, ale potom som doma vyjedal o desiatej večer všetko, čo mi prišlo pod ruku. Ešte toto musím účinnejšie doriešiť. A v Bille u nás majú slabý výber hotových jedál, asi si to budem predkupovať odniekaľ inakadiaľ.  

Psychicky sa mám pomerne ako-tak. Zlepšené sú aj neurotické veci, hoci ešte zo začiatku týždňa som si dosť robil zádery na prstoch. Spánok sa dá, narušenie evidujem len v dôsledku vlastných chýb, ako napríklad príliš veľa kofeínu, alebo že zostanem dlhšie hore, a potom na druhý deň som ochrápaný ešte aj poobede a vydriemavam.  Fyzicky je to ako-tak, v podstate fajn, sa zdá. Trávenie a vylučovanie je zlepšené.

Chudnutie stojí. Stále mám okolo 83 kg plus mínus. Dnes ráno 83,1 kg. Včera 82,8 kg. Nehýbe sa to, ale to aj preto, lebo nedodržujem limit, stále jem približne toľko, koľko sa smie, aby som ani nechudol, ani nepribral, občas si dám však aj 9 tisíc kJ. Kilojouly evidujem stále, ale často si už nerobím ani zápisky, skôr si to v hlave prepočítavam.

Držím Vám všetkým mocne palčeky, zostávam s Vami. Držte sa a majte pekné dni, spravte si ich peknými.  Nechže sa Vám darí a ďakujem za prečítanie môjho aktualizujúceho príspevku.  

S pozdravom
matej
 

Ahojte kamaráti. Dlhšie som Vám nič nenapísal, teraz napíšem, ako som sa mal a čo ma ešte čaká. Bol som chorý, kašľal som, mal som zápal priedušiek, okrem liekov proti kašľu som bral aj anitbiotíká. Po týždni som prišiel ku obvodnej doktorke na kontrolu, povedala, že som už v poriadku a mám dobrať lieky od kašľu. Pozrela do mojej karty a povedala sestričke, aby mi pichla injekciu proti tetanusu. Sestrička mi ju pichla, aj som sa trochu bál, ale potom už išiel strach odo mňa preč. Bol som aj pri zubárke, opravila mi 4 kazy, dala mi amalgán, a robotu si rozdelila tak, že jeden deň mi opravila najhlbší kaz a na ten ďalší deň mi poblombovala zvyšné tri kazy. Zuby ma aj boleli-pri vŕtaní, tak mi dala lokálnu anestézu-umrtvenie. Sestrička mi povedala, že ak budem chcieť nabudúce umŕtvenie, tak to mám hneď oznámiť. Na druhý deň som povedal hneď, že chcem to umŕtvenie a doktorka mi na to povedala, že pán... akosi sa Vám to umŕtvenie a ja som jej povedal, že áno... Mám si ešte zuby čistiť aj dentálnou niťou a na budúci rok mám prísť na preventívnu prehliadku. Bol som na kontrole pri psychologičke, dobre sme sa porozprávali, teším sa na naše ďalšie stretnutie. Aj pri psychiatričke na kontrole, Hlasy nepočujem, som stále lucídny, senzitívne vzťahovačný, introvert a podobne. Sestrička mi pri nej urobila aj odber krvi kvôli Leponex-u. V našom meste bol ako každoročne už 58.Spišský trh, ktorý sa konal po druhej polovičke júla od štvrtka do nedele doobeda. V meste bolo 500 stánkov a trhovci predávali veci a výrobky od výmyslu sveta. Ja som si napríklad na tom Spišskom trhu kúpil pekné nohavice, 2 pekné zelené tričká a CD od Indiánov z Peru-veľmi sa mi páči ich hudba, ako hrajú na tých píšťalách. Mamka si zas kúpila takú menšiu kabelku a tričko. Otcovi sme kúpili papuče. Pochutnali sme si aj na skalickom trdelníku, ktorý zbožňujem. Ináč bol na Spišskom trhu veľmi dobrý program, tak sa mi zdalo, že aj na vyššej úrovni ako po minulé roky, čo mi potvrdila aj moja psychologička. Boli aj kolotoče, synovci sa na nich aj povozili.Vystupovali napr zahraniční Slováci z Rumunska, Srbska, Ukrajiny, Desmod, Peter Stašák, Drišľak a ešte niekoľko dobrých skupín. Miške som kúpil také jedno, no dobre 2 prekvapenia, ešte jej asi , keď ku nej pocestujem vlakom-ešte neviem kedy, tak jej kúpim ešte nejaký kvet. V našom meste je aj letné kúpalisko, 2 krát som so synovcami a mamkou na ňom bol, chlapci si dobre zaplávali , ja som sa jeden deň iba opaľoval, potom o 2 dni sme išli na kúpalisko zas, tiež som sa opaľoval a trochu aj zaplával. Zo slovenského zväzu ZP klub detí a mládež organizuje kamarátova mama pani Ľudmila M. výlet do Prahy, do ktorej pôjdeme v piatok 16.augusta a domov prídeme v nedeľu 18.augusta. Na Prahu sa veľmi teším, lebo okrem Česka som bol už vo všetkých susedných štátoch. Pravdepodobne si pozrieme aj Olomouc. Tým pádom sa mi splní jeden z mojich cestovateľských snov. No a aby toho nebolo málo, tak ma ešte s rodičmi čaká dovolenka v Chorvátsku. Pôjdeme autobusom do mesta Tribunj, 4 km západne od známeho miesta Vodice. Do Vodíc sa môžme z Tribunj prejsť alebo môžeme tam ísť aj autobusom. Máme aj stravu-polpenziu a dobré ubytovanie. Som zvedavý, že aká tam bude pláž... Po návrate z Chorvátska, ale aj keď pricestujeme domov z Prahy, tak Vám opíšem moje zážitky z týchto 2 miest. Takže asi tak, majte sa krásne, nech Vás obíde depresia a píšte básne. Robo.                                 

Strašne sa mi zle sem píše, ale aj tak sa donútim... Mám pocit, že keď zdieľam kúsok zo svojho sveta, tak som viac naplnený. A veru o tom to je. Dnes mi je veľmi zle. Najprv som celý deň spal a keď som už neskoro poobede nemohol viac spať, tak som sa cítil veľmi nešťastne. Neviem to opisovať, už som zabudol, aké to je mať sa takto zle a vypadli mi z aktívnej pamäte vhodné opisné vyjadrenia.

Na dnes hodnotím mieru svojej nádeje od 1 do 10, kde 10 je maximum, asi na 2. To je poriadne málo.

Ja neviem, čo Vám tu mám vlastne napísať, že ako sa mám. Jednoducho zle, nešťastne a prázdno. Všetko sa mi zdá zbytočné, nanič, bezo zmyslu. Nič nestojí za to. Nemám síl brať na seba utrpenie. Cítim sa vlastne dokopy veľmi zúfalo a zmohnuto. Hodinku som si poslzil na balkóne, potom som pokračoval v posteli. Teraz asi idem plakať do postele opäť. Kiežby som mal dominantnú ľavú mozgovú hemisféru a bol len čisto racionálny, citovo chladný a nemal "gén" zmyslu pre duchovno. Takto som len pravomozgový emocionalista, ktorým lomcujú city, ako bez urážky s nejakou tínedžerkou. Celé roky som bol zavretý doma a nepoznal som iných ľudí okrem rodičov. Za pol roka práce som spoznal asi miliardu ľudí a drvivú väčšinu vôbec nezaujíma také niečo, ako vnútorná prázdnota, zmysel pre zmysel, alebo túžba byť naplnený. Takéto kategórie vôbec nepoužívajú a skôr žijú pre okamih, od výplaty k výplate a prijímajú udalosti jak zaradom prichádzajú. Ja absolútne nerozumiem takémuto typu mentality. Je to až príliš ľavomozgové. Pre mňa je vidieť v živote zmysel, prijať absolútnu a nemennú pravdu, akceptovať objektívnosť reality, alebo cítiť sa po mentálne i emocionálne naplnený prioritami bez ktorých som vyslovene nešťastný. Moja mama je trebárs typicky ľavomozgová. Ona nepotrebuje v živote niečo hľadať, niečo robiť, za niečím sa naháňať. Nemá potrebu hlbšieho naplnenia a zmyslu. Stačí jej trochu kľudu pri počítači a vedieť, že jej manžel a syn majú nakŕmené krky. Existenciálne otázky ju vôbec nezaujímajú, a preto sa aj na náboženstvo pozerá len ako na určitý prejav ľudskej kultúry. A nie ako na niečo totálne zásadné. Nerozumie mi a mojim dôvodom, prečo som nešťastný a nenaplnený. Keď je začnem rozprávať, čo mi chýba, tak sama priznáva ako zástupkyňa takejto typickej ľudskej mentality, že nechápe, ako môže niekoho niečo takéhoto trápiť.

Strašne sa cítim neodpočinutý, mal som tri dvanástky, potom voľný víkend, potom dve dvanástky a teraz len jeden deň voľna. Aj to takéhoto nešťastného prespatého, rýchlo utečeného. Zajtra je prelom mesiacov a som povolaný nadčasovať, lebo na prelome mesiacov je toho v robote strašne veľa. A to tam mám ísť takýto sklesnutý? Tie baby, čo sú v robote, ony keď ma vidia že čo i len minútu sa neusmievam, hneď sa ma podozieravo pýtajú, že čo mi je a vyčítajú mi, že dneska som bez nálady. Im to vadí. Som tak pod stálym tlakom mať dobrú náladu za každých okolností. V škole to bolo iné, cez prestávky som sa mohol ísť vyplakávať na dlážku na chodbový záchod, alebo na schody byť sám chvíľu, a cez hodiny som mohol byť celkom pasívny, ak som chcel. Tuto v práci to vôbec nejde. A potom vo mne rastie frustrácia a ... a proste som stále hlbšie nešťastný a hlbšie.

Ospravedlňujem sa za svoje výlevy, viem že Vy tuná ste tu oveľa často nešťastnejší než ja, a z Vášho ľavomozgového pohľadu ste nešťastní z normálnejších dôvodov, než ja. Chápem.

Bojím sa. Neviem vlastne, čo si počať. Cítim sa dosť zúboženo a neviem, čo mám robiť. Neviem, aká forma pomoci by mi pomohla. Mám pocit, že mi bolo pomáhané už všetkými spôsobmi vo všetkých ohľadoch. Neviem, aký druh filozofickej, ezoterickej, náboženskej, vedeckej literatúry by mi mal pomôcť, neviem aká otcovská rada sa na to hodí, neviem, čo treba k tomu, aby som bol viac v pohode.

Asi som sa len potreboval vyrozprávať, hoci som na začiatku vlastne ani nevedel, čo mám dokopy napísať. Pravdepodobne sa teraz pôjdem skúsiť opiť. Ale aj to je zbytočné, lebo jednak mám len asi 3 deci vaječného likéru, čo nie je dostatočné, a jednak aj tak ráno vstávam do práce, takže nemôžem veľa. Je to fakt len akýsi výraz vnútornej prázdnoty a pocitu fatálnej zbytočnosti všetkého.

Prepáčte ešte raz môj príspevok. Dúfam, že sa máte o trošku lepšie a optimistickejšie. Držím Vám palce.
S úctou
Matej

Ejha, Matej, tak to je nejaké zložité a zrejme veľmi nepríjemné...  No asi je dôležité, aby sme sami seba mali radi bez ohľadu na to, aká je realita okolo nás a v nás...  Pomaličky musíme kráčať životom, aj keď nám ho znepríjemňujú naše choroby a raz sa cítime dobre a raz horšie. Nádejam sa, že sa Ti túto krízu čoskoro podarí nejako zvládnuť a potom sa budeš cítiť lepšie. Pri našej F 25. zmiešaný typ, žiaľ, občas dochádza aj až k takým hlbokým depresívnym epizódam. Veď aj ja som to ešte len nedávno zažil. No chcel by som Ti pripomenúť, že tak zle ako teraz, sa určite nebudeš cítiť vždy. Toto Ti píšem, lebo si pamätám, že nedávno som bol v hlbokej-prehlbokej depresii a myslel som si, že nič nemá význam. Zdalo sa mi, že v podstate mi je vždy zle. Raz je ťažká depresia, potom chvíľkové zlepšenie a následne mánia. Ale keď som v neutrálnej fáze, vidím, že život má zmysel i napriek všetkým týmto problémom. Ja dúfam, že sa Ti túto depresiu za čonajkratší čas podarí prekonať, verím, že tá nádej na Tvojej stupnici stúpne vyššie a Tvoja nálada sa výrazne zlepší. A zase budeš vidieť, že život je predsa len krásny.

Posielam Ti objatie. Drž sa, Matej, a nevzdávaj sa! 

Vrúcna vďaka, historik, za Tvoje povzbudenie a vyjadrenie.  

Dnes sa cítim o čosi lepšie. Ten deň, kedy som nadčasoval, som zvládol relatívne dobre, aspoň zhruba. Dnes som bol na včeličke v Bratislave, ďalej sa ostrihať a ožiariť v solárku. Žiaľ, asi som ho prehnal resp. ja som po tom šiel do mesta robiť prieskum trhu ohľadom očných optík, a skombinovalo sa mi silné dnešné slnko s tým soláriom, takže som červený ako rak. Uf. Ale aspoň som vybavil tie očné optiky, som objednaný na utorok o 16:30 na vyšetrenie, ktoré bude viesť k predpísaniu kontaktných šošoviek. Takže po rokoch asi zložím z nosa okuliarky.  Uvidím, ako to dopadne, ale mám z toho dobré pocity. Tiež som dnes zhruba dodržal limit kilojoulov, hoci ešte nie je úplný večer. No držím sa. Ešte ma čaká sprcha, čítanie si nejakej dobrej knihy, a možno si aj zacvičím na elipťáku. Avšak som fakt rozpálený, takže sa na fyzickú aktivitu a potenie necítim, preto to zrejme zostane len v takejto hypotetickej rovine to cvičenie.

Zajtra šup do práce na víkend, cez víkendy to nie je také pod tlakom a znáša sa to pomerne dobre. V pondelok ma čaká školenie ohľadom nácviku lepších zručností v aktívnom predaji. Už som také absolvoval dva, tak snáď ak to bude ako minule, tak sa to dá zvládnuť aj s istou mierou pasivity. Dúfam, že to všetko dobre dopadne.

Čo sa týka tých mojich filozofických a náboženských problémov, tak v podstate sa to polepšilo, hoci defacto objektívne sa nezmenilo na mojej fatálnej situácii nič, ale trošku sa mi pohol môj postoj k veci. Neberiem to tak tragicky, ako trebárs v stredu, čo je dúfam plus. Som zaň vďačný. Snáď mi to trochu vydrží.

Musím si ešte naplánovať, čo zajtra vlastne budem jesť, aby som nepresiahol limit. Chcel by som tú váhu predsa len dostať na úroveň 80 kg, prípadne tesne pod. Takže aspoň 3 riadne kilá dolu.

Ďakujem, že ste si ma vypočuli a ďakujem aj za držanie palcov. Vďaka, historik, aj Tebe ešte raz za povzbudivé slovo a účinné rady. A želám Vám všetkým pekný víkend.  
S pozdravom
Matej

    
     
   
 
  
 
   
   
  
    
...


...Inak to neviem vyjadriť...

Nemá to význam. Celý život je ako otázka z Alenky v ríši divov: "Prečo je havran ako písací stôl?" Nemá žiadny zmysel. Môžem sa snažiť koľko chcem, a hľadať zmysel. Nenájdem. Žiadny neni. Musím to jednoducho nejak dožiť bez toho, aby som čokoľvek chcela. Čím viac niečo chcem, tým je to horšie. Nechcem už vôbec nič...

Milá kwecko, aj ja som ešte nie tak dávno zažil podobný stav. Tiež som doma hovoril, že život nemá zmysel, tvrdil som, že na tento svet sa neoplatí narodiť, lebo tu je viac utrpenia ako niečoho príjemného. Opakoval som aj to, že tento život treba dožiť, pričom pozitívum je také, že čas plynie rýchlo, takže život raz-dva prejde.  Žiaľ, pri našich ochoreniach občas dochádza i k takýmto stavom, ale, našťastie, je to dočasné. Toto netrvá vždy. Ja sa už cítim lepšie. Sem-tam sa u mňa objavuje apatia a bola aj ostatné 3 dni. Ešte včera ma potrápila a ja som s tým veruže nebol spokojný. Zlostil som sa na chorobu, šomral som.  Ale dnes som už mal celkom vydarený dník. Všeličo sa mi podarilo urobiť. Dokonca som sám uvaril zemiaky. Mama ani nebola v kuchyni, ja som sa len pýtal, ako postupovať.  Tie pochmúrne myšlienky už nemám a vôbec si nemyslím, že život nemá zmysel. To, že všetko je totálne bez zmyslu, sa nám zdá vtedy, keď sme v stave hlbokej depresie. Ale to predsa nie je prirodzený stav!   Takto nás klame choroba. Našepkáva nám všakovaké pesimistické myšlienky. Je síce pravda, že nejaké problémy naozaj máme, koniec-koncov, nikto nežije v rozprávke. A tá depresia často pramení z tých problémov. Lenže ona ich aj tisíckrát zveličuje. Ona je na to špecialista. Realita v skutočnosti nie je taká zlá, ako nám počas depresívnej fázy pripadá. Keď táto depresia pominie, tie problémy sa Ti nebudú zdať také zdrvujúce.

Verím, že sa aj Ty, milá kwecko, čoskoro budeš cítiť lepšie. Drž sa a opatruj sa! Posielam Ti cmuk!, objatie a kvetinku.   

Je mi tiež ľúto, kwecko, ako sa cítiš. Zároveň vyjadrujem plný súhlas s historikovými slovami - veľmi dobre to napísal a fakt by som to vôbec nedokázal vyjadriť lepšie. Prajem Ti, kwecko, a držím Ti palčiská, aby sa Ti darilo čoraz častejšie a detailnejšie si brať tieto jeho slová k srdcu. Nechže sa Ti polepší, budem na Teba myslieť. Aj ja posielam objatie.  

Ahoj všetci  

Víkend som zvládol v podstate o.k. Sobota bola sýta aktivitami a páčila sa mi. Nedeľa bola trošku nudná a zdĺhavá, ale aj počas nej som urobil nejaké tie väčšie či menšie pokroky. Kúpil som si v pantarheiáckom výpredaji novú motivačnú literatúru od Richarda Templara (Pravidlá práce, Pravidlá bohatstva a Pravidla života, celkovo tri knihy za super akciové ceny, dohromady iba 9 eur, so zamestnaneckou zľavou len 7,20 eur, to sa mi oplatí). Teraz to študujem a zdá sa mi to obohacujúce.  Dnes som bol na školení v BA, bolo vlastne fajn. Všeličo som sa dozvedel a hoci niektoré veci sa mi zdali prínosné menej, ak to vezmem ako celok, tak v tom prínos jednoznačne vidieť viem. Neľutujem, že som tam šiel (koniec koncov to však bola moja povinnosť). Moje pocity sú z toho dobré. Bolo to v Lamači a tam som bol prvýkrát. Tá oblasť okolo Klanca mi pripadala v dnešnej rannej hmle ako nejaká podhorská stredoslovenská dedinka. Čačané. Takto Bratislavu vôbec nepoznám, BA je skôr pre mňa Ružinov, Centrum, Petržalka, diaľnice, nadjazdy, podjazdy, Dunaj, hrad, mosty. Hento bolo celkom zaujímavá zmena. Žiaľ, neporobil som si fotky, lebo som sa tak trochu hanbil.  

Zajtra mám voľno. Deň strávim odpočinkom, relaxom pri dobrej knihe (Richard Templar). Tiež si budem študovať trochu materiály do práce, knižné katalógy. Musíme totiž študovať kopec recenzií, katalógy a newslettery, keďže by sme mali byť schopní zákazníkovi pri nákupe radiť. V schopnosti poradiť by som sám seba ohodnotil (na stupnici ako v škole) asi na známku 3/4. V niektorých oddeleniach na 2/3. Proste mám sa v čom zlepšovať a chcem byť jeden z najlepších pracantov. Ale niekedy to psychicky zvládam ťažšie a vôbec nie je vidno, že by ma to bavilo. Napríklad už aj včera v nedeľu som bol poobede emocionálne vyčerpaný a nechcelo sa mi ani baviť s ľuďmi, najlepšie by som zaliezol do nejakej ulity a nestaral sa o nič. Ale potom mám dva dni voľna, niekedy tri a psychické baterky sa mi nejak dobijú a zas na 2 až 3 dni práce nájdem silu. To je fajn.  

Psychicky sa mám teda teraz ustálene. Neurotické veci sú zhoršené, robím si veľké zádery do krvi a trhám pery. Často som nepokojný. Výrazne bývam unavený a nepomáhajú mi kofeínové a taurínové nápoje. Hocikedy cez deň spím, z čoho mám potom výčitky, že reku "zas som nič nespravil". Na školení som sa trochu hanbil, mal som červenanie a trému, hoci nás bolo len 12. Triasol sa mi hlas i ruky. Bol som tichý a utiahnutý. Opäť sa prejavili niektoré moje sociálne úzkosti. Snažím sa si z toho nič nerobiť, nemyslieť na to. Nie že by mi to nevadilo, ale jednoducho skúšam nasilu z toho nerobiť tému a nevenovať tomu v myšlienkach pozornosť. Spánok je pomerne normálny, len teda aj mňa poznačujú tie horúčavy, takže vnímam, že sa ťažšie spí. Fyzicky je to zhoršené, nafukovanie, plynatosť, bolesti brucha - to je na dennom poriadku. Najhoršie je to v práci, keď sa zohýbam do zásob  dole pod police, aby som vytiahol schovanú knihu a začne ma pri tom stlačení brucha riadne duť, a nemôžem viete čo. Mávam vtedy dosť zlé kŕče. Chudnutie stojí, stále okolo 83 kg, plus mínus. Nové úsilia stále nezaznamenali stopu nejakého ráznejšieho rozhodnutia.

Zajtra je pre mňa tak trochu veľký deň, lebo idem na to vyšetrenie a dostanem kontaktné šošovky. Zmením po rokoch svoj kukuč. Bojím sa však tejto zmeny, lebo ľudia si zvykli, že mám okuliarky, a vnímali ma vďaka nim ako nejakého slušňáka. Možno aj preto mám sympatie mojej vedúcej, alebo mi niektorí ľudia dôverujú. Bojím sa, že keď si dám čočky, že stratím túto výhodu, a už budem len obyčajný mladý muž, pred ktorým sa treba mať na pozore. Snáď sa mýlim, ale viem naisto, že dioptrické okuliare vedia poriadne ovplyvniť to, ako človek na druhých pôsobí.

Priatelia, ďakujem Vám za prečítanie môjho zdĺhavého príspevku. Prajem Vám krásnu noc a krásny utorok. Nechže sa Vám darí a nech Vás depresie a rôzne iné všakovaké príznaky našich ochorení zďaleka obchádzajú, alebo aspoň nech sa Vám ich darí skrotiť a ukočírovať podľa svojho najúprimnejšieho priania. Nezabúdajte sa vykašľať na objektívnosť Vašej situácie a riešte v mysli len to, čo môžete Vy sami zmeniť a ovplyvniť. Tým najčastejšie ste Vy sami, Váš postoj, Váš prístup k situácii a veciam. Tešte sa aj z tohto "mála" a prispôsobte si to tak, aby ste sa cítili v konečnom, velice subjektívnom merítku lepšie a priaznivejšie. Pamätajte, mnoho je vo Vašich rukách a čo nie je, to nesmiete riešiť, ani tomu venovať v hlave rozsiahle mentálne rozpravy o tom, ako by som to chcel a chcela, aby to bolo inak. Buďte samým sebe kamarátom a kamarátkou, ktorý a ktorá si nechce znepríjemňovať žitie aj tým "málom", ktoré záleží od nás samotných. Držím Vám vrúcne palce.  

S úctou
matej