Partnerské-ľúbostné vzťahy

Mne sa túto noc snívalo o mojej kolegyni. Nič nečisté, iba proste príhody, kde sme si rozumeli a ľudsky sadli.

Včera som zistil, že tá kolegyňa si našla priateľa. Vysokého, pohľadného, úspešného v oblasti financií a poisťovníctva.

Tak teda nech jej to vyjde.

Som naďalej sám, ale je mi takto vlastne dobre. Byť free a single je super.

Bojím sa však staroby, kedy už nebudem chodiť do práce a doma budem bývať sám. Teším sa, že technológie umožňujú pomerne pestrý virtuálny sociálny život, ale neviem, či mi to bude reálne stačiť. Možno sa pridám na nejaký klub dôchodcov alebo turistický krúžok... Ak by toto fórum existovalo aj za 30 rokov, bolo by to tiež super.

Posledné dni, vnímam akúsi depresiu, smutok ale nie tak, ze viem z čoho to je, to je omyl.....mam vela časti alebo oblasti mojho života z ktorých to moze plynuť....napríklad: práca, učenie sa anglicky a stale žiadne výsledky, nemám štastie ani v hre, bola som asi ešte aj dost nepekne oklamana atd....no je toho dosť....

Lenže moja depresia pramení aj z mojho vzťahu/nevztahu. Lepšie povedané mala som vzdy predstavu, že vzťah sa sam vyvíja, že vo vzťahu všetko ide/pojde ......že stačí len nastupiť.....a všetko sa vyrieši....ale nič take sa nestalo.....a už som dokonca pochopila, že vztah sme my dvaja....ja a on.....a ze musíme nie len na sebe pracovať, ale aj na vztahu.....dobre asi ste to uz davno vedeli mozno od narodenia.....ale ja nie fakt som si myslela, že vztah vsetko vyrieši a ze sa nim len nechavas niesť/viesť, ze sme v nom taky aky sme....ale ze to funguje a vsetko klape....a nič neklape....iste na samotu som si zvykla...aj na prekonavanie smutku sama....kedze neviem ake to je zdielat s niekym blízkym moj smutok ako fakt ani z rodičmi sa o ničom takom nebavime....nikdy.....a v podstate vzdy sa najde niečo čo mi po čase zlepší naladu....ale vyhoda aspon ked neviem ake to je zdielat....tak nemam za čím plakat....teda neplacem....len no je mi smutno.....aj preto, že s mojim priatelom sa stretavam len raz za mesiac a to je ešte optimistické prianie.....totiz teraz sme sa už dlho nestretli, ale kazdu nedelu sa niečo naslo co bolo povedzme ze dolezitejsie ako nase stretnutie....iste raz som nemohla z dovodu ze prisla sestra....druhykrat nemohol on....alebo si naplanoval niečo ine na nedelu....inak to je jediny den ked sa mozme stretavat....ale hej mohla by som hladat chybu na nom.....ze ma stále vela prace....a ten jeden den je na nič čo sa stretávame.....ale určite to neurobim...aj z dovodu, že aj mne dobre padol taky oddych....take no nadychnutie sa....lenze tlačí sa otázka chodíme či nechodíme spolu???.....ani ja neviem....a to by som dokelu mala vediet????!!!! ......pišeme čím dalej tím menej.....a aj ked som sa snažila pisať len tak počas tyždna len to že ho chcem pozdravit a nič ine.....mal zlu naladu z práce....a nechcel moc pisať....no dobre aj nad to by som sa povzniesla.....len mal zle dni....čo je aj pochopitelne....denno denne je v práci od rana do noci......aj v sobotu občas robí.....ano chápem to....no ako vidim tak take popisanie mi pomáha si ujasniť veci....čo je super.....Ďakujem za tu možnosť vypísania sa.....

Doufám, že mě tu nebudete kamenovat (když tak to smažte), ale podstatu všech věcí jsem se snažil shrnout zde: Láska (sekce Učení). Základem všeho je mít se Rád. A tato řekněme elementární záležitost Vám pomůže překonat to podstatné a to STRACH. Pokud to někomu "pomůže" budu rád. A ti ostatní?

Můžou si třeba říkat, že jsem nic nepochopil. Že jsem manidepresivní jedinec, který má problém pochopit podstatu toho jak komunikovat s lidmi. A možná i podstatu toho co psal a nebo četl. A?

Ahoj xmarek,
myslím, že máš v danom pravdu. Mať sa rád je dôležité. Priznám sa, že som o tom aj čítal, ale stále sa s tým musím nejako popasovať. Netvrdím, že sa nenávidím, nemám sa rád, odmietam sám seba... Moja téza je "Nemám čo ponúknuť". V tomto ma to aj trápi, že je to práve tak.

V prípade času, chuti a možnosti, budem rád, keď napíšeš o tomto aj viac.
Držím palce s chorobou. Kedysi mi ju tiež diagnostikovali, ale potom sa pridali aj schizofrénne symptómy.
S pozdravom Tuto

xmarek - myslim si tiež, že maš pravdu.....teda, že mať sa rád je doležité ....a potrebné.....aj mne by to pomohlo teda bola by som odvažnejšia a istejšía atd......ja teda netvrdím, že sa nemám rada aj ked ma trapia tieto neduhy ale keby, že sa mám viac rada....tak to je asi lepšie....

Tuto - hmm a ake su tvoje vztahy? teda taka všeobecná otázka....

Musím napísať, že moje vzťahy sa trochu "vylepšili" ak sa to tak da nazvať...totiž po tom ako som si to sama ujasnila....a napisala tu.....tak ako keby mavnutim čarovného prutika mi na další den napísal priatel a popisali sme....a v nedelu sa stretneme....z čoho mam velku radosť....aj ked teraz ja idem do mesta.....no čo už aj obetovať sa treba ....no tak uvidim....ale fakt sa teším....ostatné vztahy sa tiez trochu umudrili.....aj ked nevyriešili úplne.....ale tak nemožem čakať, že sa všetko vyrieši len tak.....

P.S: aj zo sestrou mam lepší vzťah aspon tak to vidim teraz.....po tom všetkom sa to už ukludnilo a zahojilo....si myslím.....

Ahoj Mischelll! Dobrá otázka... Vlastne ani nemám na ňu univerzálnu odpoveď. Tradične na ňu môžem naznačiť odpoveď v podobe otázok: "Čo mám vlastne ponúknuť? A či mám niečo, čo odomňa žena chce chce?".



Inak vzťahy s najbližším okolím sú OK. Zahŕňam do nich mamu, otca, tetu, kamarátky a kamarátov. Nemám takýchto ľudí veľa a tak si tieto vzťahy snažím čo najväčšmi strážiť.

Ahojte,
už by som chcela aby mi skrížil cestu niekto kto ma bude mať rád aj s mojimi kilami plusmi a mínusmi a tak. chcem milovať a byť milovaná, ale po tom asi túži každý, kto to nemá. ako som v kontakte stále s bývalým ale tam to nemá perspektívu lebo sme si dosť už obaja naubližovali...tak len čakám a čakám, snáď niekto príde do môjho života ešte čo bude stáť za to sa do neho zabuchnúť. ...neviem ako ste na tom vy? nechávate to plynúť ? alebo ani nechcete byť zamilovaní ?
ja neviem ale už mi asi aj biologické hodiny pomaly začali tikať, moje kamošky už rodia pomaly druhé dieťa atď. nie že by som im závidela ale mám už taký pocit prázdnoty trocha že niečo mi tu chýba v tom mojom živote. už sa chcem usadiť a byť s niekym na dlhšie...možno aj zostarnúť.

Ahojte

len som chcela no napísať aj tu na forum....predsa len ma poznate istu dobu....cize ste mi viac ako známi ludia.....teda priatelia....ze mam takého ozajstného priatela....alebo ak chcete frajera ....a ze spolu chodíme....nechcela som to písať hned.....ale teraz som uz ozaj nevydrzala.....ze aspon Vám to tu napíšem....proste som velmi štastna....a aj ked sa ma niekto opyta ako sa mám?....odpoviem výborne/skvelo atd.....proste je to fajn...a nechcem to zakríknuť...lebo si neviem, ale ze fakt neviem predstaviť keby moj frajer nebol....alebo ze sa pohadame.....alebo tak....asi to je zamilovanosť...proste prežívam krásne obdobie....uz len vyhrať v športke a asi puknem od štastia.....

Gratulujem ti,som rád,že si šťastná.

Krimi2028 - veeelmi pekne ďakujem....a aj tebe prajem nájsť také šťastie....