Ako sa dnes máš? 16

Ahojte kamaráti a kamarátky, mám sa celkom dobre. Mám aj veľmi dobrú náladu. Pripisujem to stacionáru. Je tam celkom dobre a som rád, že sa otvoril znova. Musím povedať, že niektoré vecí ma aj celkom tešia, niektoré menej. Povedzme, že mám radosť z toho, že nesadajú na mňa už dlhší čas hlasy a bludy. Hlas som počul naposledy asi v roku 2021, keď som sa veľmi psychicky vyčerpal a dúfam, že bude to takto pokračovať. Bez bludov som už dlhý čas. Psychiku mám vážne skvelú. Hoci vďačím tomu hlavne prajnému okoliu. Veľmi by som si želal, aby som fungoval minimálne takto. Niečo by mohlo byť aj lepšie. Ide o tzv. negatívne príznaky, ale už ani tie neriešim a patria ku mojej osobnosti. Som s tým za dobre a snažím sa byť OK. Len problém je ten, že nemám už ani záujem o nič, ale nepovažujem to za nič neobvyklé. Musím len žiť jednoducho, aby neboli relapsy, a to sa mi darí. Nesmiem byť na seba prísny a ani robiť tlak.

Čo v súčasnosti? Tak projekt šachový je vo hviezdach, keďže nemám kreativitu na písanie a premýšľanie. Bude fajn, keď budem činný aspoň v súčasných projektoch. Hoci niektoré činností sú už pasé, lebo robí ich robot a na niektoré nové sa už teším celkom. Tiež mám radosť aj z leňošenia pri TV. Pozrieť dobrý futbal alebo seriál, a je hneď ten deň krajší.

Catherin4 napísal:furt ma trapi velka spavost. Dnes som spala 14 hodin co je extrem.

Úplne ti rozumiem, mám to podobne a je to frustrujúce.. Celý čas, čo tu píšem na tomto fóre, tak sa sťažujem na únavu a potrebu spánku - takto fungujú predsa deduškovia a babičky.. Od temnoty sa to rapidne zhoršilo a zaujímalo by ma prečo.. Ale určite to s tým súvisí..

Patty_Pillow napísal:@motylek ja v tescu nachodím dobrých 20000 krokov čo je cca 14,5km tri krát týždenne, tak snáď sa to ráta za prechádzku

Tykokso, to som netušil, že sa toľko nachodíte. Inak mne Tesco pomohlo odstrániť sociálnu fóbiu - konkrétne vaše kupóny. Už som to tu písal dávnejšie, že som chodil do samoobslužných pokladní a vtedy ešte nefungovali čítačky na kód z mobilu (asi sa to odrážalo od skla mobilu), tak som s tým laboroval, volal obsluhu a za mnou sa robil dlhý rad. Postupne to slablo, ale na začiatku bol ten pocit, že na mňa všetci čumia a sledujú ma, bol otravný, neznesiteľný až nepríjemný.

Úzkosť sa lieči vstupovaním do nepríjemného - čo je síce nepríjemné nejaký čas, ale postupne to prejde a človek si vybuduje "hrošiu" kožu..
________
Mám sa suppa, čo sa nedá porovnať s tými panickými atakmi z tohto týždňa.. Bol som v obchode, kúpil som si kávu (lebo mi došla cez chrípku) a hneď som si dve vychutnal.. Ten kontakt s ľuďmi je fakt dôležitý - veď sme svorkové stvorenia, mno..

@saladin a to robím len od pol šiestej do pol jednej, ale kolegovia na plný úväzok robia do pol piatej, to by som nedala, no ja chytám paniku, keď sa tam nahrnú zákazníci, hlavne cez víkend

@Kimi to máš super, že máš na blízku stacionár. Kiež by aj v mojom okolí niečo také bolo. Určite by som šiel. Je mi zle, že som zrelý na nemocnicu, ale do tej nechcem, naopak ten stacionár by určite prospel. Hlavne, že sa môžeš porozprávať tam s ľuďmi, ktorí majú takéto isté problémy a určite ťa chytí aj nejaká kreatívna činnosť. A môžeš byť aj hrdý na seba, že si niečo spravil.

Jaro tak sa poobzeraj po nejakom stacionari pri vas. Teraz, ked nechodíš do skoly by si to mohol skusit. Urobi ti dobre, ked sa budes moct porozpravat s ludmi, ktori su na tom podobne. Najdes pochopenie, ktoreho sa ti nedostava doma. A budes mat aj lekara, aspon sa ti pozrie na vsetky tie lieky co beries, ci je to potreba tolko. Kedze ti ani jeden z tych liekov ani trocha nepomohol, evidentne pre teba nemaju ziadny zmysel.

@Jaro123444 A v nejbližší psych. nemocnici nemáte stacionář, kam bys mohl docházet z domova jako kimi? Zeptej se psychiatričky, kde máte stacionář nejblíž.

Jop, aj my máme stacionár v budove kde je aj psychiatrické oddelenie, ale mňa kvôli nadhľadu tam nezaradil, že by som sa mohla nudiť

@Kate chodím do školy ako tak no ale už to nedám asi. Problémy sa nabaľujú. Dostávam sa aj čoraz viac do depresií a ledva sa zvládam umyť. Hovoril som aj doktorke, že nezvládam stres a záťaž, čiže školu a to mi vyšlo aj z testov. Aj že mi je na zvracanie často som jej vravel. Hlavne ak niekam idem mi tak je. Zavrel som sa do seba a nikam nechodím. Ja budem asi ten nešťastník čo bude mať chronický priebeh. Často plačem aj teraz aj 2 krát za deň čo ma to trápi všetko, preto by som chcel ten stacionár skúsiť.
@Motylek spýtam sa jej, naposledy ma to nenapadlo. Pýtal som sa na terapie, či nepozná dobrého terapeuta. Neviem ani už čo mi povedala doktorka na to. Skúsim si nájsť aj terapeuta. A napíšem si na papierik aby som sa jej nezabudol spýtať. Ono vo väčších mestách je viacej možností. Ja som z dediny a najbližšie mesto je malé. Tam sú len dvaja psychiatri. V najbližšej nemocnici neviem či je stacionár ale spýtam sa doktorky. Lebo toto nejde takto ďalej, už mám aj také myšlienky, že sa cítim úplne zbytočne a že som na obtiaž
@Patty A prečo by si sa tam mohla nudiť? robila by si takisto nejakú činnosť ako ostatní. Rozprávala by si sa. Prečo práve ty by si sa mohla nudiť?

Jaro ta vraj tam také veci sa učia ako poslať list poštou, nejaké obrázky kreslia, stimulujú akože nákupy a ako komunikovať s predavačov. A kým plačeš je fajn, mne v januári zomrel dedko, ktorý má vychovával, ani slza nevytiekla a to som ho mala strašne rada. A mne napríklad psychoterapia dosť zdvihla sebavedomie a celkovo ma zocelila.

Patty Pillow určite nie. Také vecí sa tam neučíme. Učíme sa skôr vecí ohľadom našich ochorení so psychológom. Prebrali sme už veľmi veľa tém. Len za cca. mesiac sme rozprávali o strachu a tiež o spánku. Máme pracovné terapie, pokiaľ nemáme ku dispozícii psychológa. Hoci minule sme mali aj pracovnú terapiu i psychológa a bolo super.... Je tam taký istý program, ako v nemocnici na oddelení. Len ideš domov po programe a nie si na oddelení...

@kimi2028 no to mám info od lekárky, ktorá by mohla vedieť ako to tam funguje, mňa počas hospitalizácie zapísali len na Arte terapiu a tá bola len štvrtok inak žiaden program, druhý krát som si vydupala aspoň tú Arte terapiu a tretí krát som tam nebola dva týždne ale mesiac a že sa nechodím na žiadnu terapiu, tak som pozerala mesiac do steny abo cez mreže na ulicu až v inej nemocnici som mala program na celý deň