Ako sa dnes máš? 3

Pokračujeme v téme tu.

Téma "Ako sa máš?" je najúspešnejšou sekciou = napísali sme tu už vyše dve tisíc príspevkov. Teraz ideme pokračovať v poradí v tretej téme "Ako sa máš?", kde - verím - zavŕšime za istý čas nových skvelých ďalších tisíc príspevkov.

Ďakujem všetkým, ktorí prispievajú, a aj tým, ktorí iba čítajú. Spoločne tú tretiu tisícku príspevkov popíšeme. Za zmienku stojí, že téma "Ako sa máš? 2" bola zobrazená vyše 11-tisíc-krát. Je to na pomery nášho menšieho fóra super, ste proste báječní.

Tak si pogratulujme k skvelému výkonu a hurá pokračovať v téme.

Ahoj Tuto

Tuto, rozmýšľal som naozaj, ako sa vyjadriť k tej fóbii, ale aj mne je veru ťažko zhotoviť si názor na spôsob prípadného pokroku v tejto záležitosti. V istých situáciách sa aj mne ťažko prijíma zodpovednosť, najmä napr. sa mi to stalo vtedy, keď som išiel učiť na strednú školu v rámci pedagogického minima. Totiž keď mi didaktikárka nariadila tému hodiny, aj triedu, aj čas hodiny, kedy mám prísť, tak som sa rozklepal, zatemnila sa mi myseľ a ja som sa nemohol na nič sústrediť. Neviem, či to bola iba tréma, alebo náhla úzkosť zo zodpovednosti, zo skutočnej zodpovednosti, že sa idem postaviť pred reálnych žiakov. Myslím si, že tak trošku z obojeho. Každopádne, akonáhle som sa sypal a napísal som učiteľke mail, že prísť nemôžem (jednoducho som to odriekol), tak som cítil obrovskú úľavu zo zbavenia sa zodpovednosti a v tom momente mi nič nebolo a ja som sa dokázal v pohode vytešovať zo života.

Nie je to to isté, čo máš Ty, a to ani zďaleka. Viem. Ale vyjadrujem tým, dúfam, aspoň takú akúsi blízkosť a pochopenie Tvojmu problému. Viem teda trochu, aké to je mať úzkosť zo zodpovednosti - avšak iba v tej miernej forme. Asi vidím skutočne pokrok skôr v tom, čo vypovedala slnečnica. Identifikovať koreň toho, čoho sa bojím. Fóbia je vlastne iracionálne vyhecovaná reakcia, ale jej základ je obava, ktorá by mala byť identifikovateľná, však? Napr. ja som trémista a mávam úzkosti pred ľuďmi (aj pred svojou najbližšou rodinou). Pátram teda po tom, čo by mi mohlo túto trému a úzkosť vyvolávať: "Čoho sa bojím?" A zisťujem, že koreňom je môj perfekcionizmus - bojím sa totiž (väčšinou nie vedome), že by som sa neukázal v tom najlepšom svetle, alebo že by som zapôsobil nie dobre, proste nie perfektne.

Preto si myslím osobne, že aj Tvoja fóbia, resp. boj proti nej by mohol vyzerať ako boj proti tomu, aby som si spravil svoju prácu, za ktorú som zodpovedný, maximálne perfektne. Usilovať sa snaživo uvedomiť si, že môžem chybovať, že môžem byť aj takpovediac polovičatý, a pritom zvládnem to tak, že výsledok bude akceptovaný.

Fúha, nejak som sa rozrečnil. Ešte som sa chcel aj k Lapajovi vyjadriť a k sebe, ako sa mám, ale rozdelím to na viacej príspevkov. Tento je špeciálne venovaný teda Tebe, Tuto, chi.

Prajem Ti, aby si postupne identifikoval teda koreň, v ktorom je zakopaný pes Tvojich obáv. A ešte väčšmi Ti prajem, aby si našiel spôsob, ako sa s týmto hafanom vyrovnať, ako bojovať, ako urobiť pokrok. Ty si taký typ človeka, že rád smeruješ k zlepšovaniu, k precíznej práci na sebe, k rozvoju svojej osobnosti. To je super, takže verím, že by sa Ti dalo v istom čase aj vysporadúvať s jadrom svojich obáv, ktorým je niečo, čo vieš identifikovať vlastne iba Ty (môj pohľad, že je to práve perfekcionizmus, je len taký nápad inšpirovaný mnou samým).

Držím palce.

Lapaj napísal:Tuto, scasti mas pravdu. skutocne sa prehnane venujem sebalutosti, ale do znacnej miery za to moze moje momentalne rozpolozenie. nakopilo sa mi totiz viacero problemov, hlavne co sa tyka zdravia, ale nejdem to nejak rozpisovat.
trochu za moj momentalny postoj moze moja uzkostna povaha. trapim sa nad vecami, ktore nie su zas take vazne, ale nedokazem to nejak vyraznejsie ovplyvnit.
mam zaroven pocit, ze mam asi slabsi odvar depresie.
predstav si, ze by ta skoro nic nebavilo. uz samotny tento fakt je frustrujuci. a co robit cely den? len cakam. cakam na obed, na kamaratov telefonat, na x-dalsich veci. ale nedokazem tomu celit a viem, ze je to chorobne, pretoze ked som chvilku pred istou dobou uzival jeden liek, tak to bolo co sa aktivity tyka super.

na zaver mala parafraze (original neviem zacitovat): Nevies, aky tazky je kriz, ktory TY nenesies.

Ahoj Lapaj

Je mi ľúto, že sa Ti nakopili nejaké tie ďalšie zdravotné problémy. Aj u mňa to tak je, chytám na tvári a na hlave dajakú dermatitídu a celé dni ma bolí už niekoľko mesiacov brucho, čo netreba rozpisovať, lebo je to vskutku samostatná kapitola "zdravotnej karty môjho života".

To, že Ťa nič nebaví, si viem veruže dobre predstaviť. Už som to raz písal, dialo sa mi to, keď som bral vyššie dávky Rispenu a Risperdalu v zime 09/10 a na jar 2010. Mám silného tušáka, že tieto anhedónie a apatie nie sú vôbec liečené niektorými liekmi, ale naopak tieto tzv. niektoré lieky ich dokonca vyvolávajú. To je medzi nami pacientmi už známy fakt, myslím.

Čo som robil vtedy vlastne ja, aby som sa dostal z tej strašnej frustrácie, ktorú mi spôsoboval stav, že ma nič nebavilo? Silou-mocou som chcel niečo robiť, trebárs sa hrať na PC, alebo robiť dačo na wiki, či sledovať telku, alebo chatovať. A dalo sa len s obmedzením, to znamená, že som pri činnosti nevydržal dlhšie ako 10-15 minút. Dosť mi pomáhalo upokojiť frustráciu užívanie Rivotrilu a viem, že definitívnu bodku za takýmto stavom mi dalo až jednak zníženie Rispenu zo 4 mg na 2 mg a menej, a jednak nastavenie na báječné AD, ktoré sa volá Escitil (teraz ho s radosťou užívam 15 mg ráno, 15 mg na obed). O tom som už však písal, no naše problémy sa tak či onak dosť opakujú, predlžujú, recidivujú, preto aj staršie príspevky sa stávajú hocikedy náhle znovu aktuálnymi.

Zároveň je dôležité nezmieriť sa s tým, že je stav chorobný. Voľakedy som to tak robil veru – vlastne dlhé roky som si hovoril, že moja depresia alebo rôzne negatívne príznaky sú proste prejavom ochorenia, a preto ja nezmôžem nič. Preto je fajn, Lapaj, aby sme aj Ty, aj ja si tak akosi väčšmi uvedomili, že veľký kus „práce“ na sebe samých môžeme urobiť my samotní. Mám na mysli príklad, že trebárs budeš obmieňať činnosti. Nie iba čakať, ale skúšať stále niečo robiť (zahrňujúc isteže aj takú obyčajnú relaxáciu). A keď vydržíš 10 minút, tak je to fajn. Keď 5, tak tiež je to fajn.

Tak som to robil ja, hoci viem, že ono to tak trochu tú frustráciu privoláva, lebo si človek pri každom opustení nejakej činnosti pripomenie, že „zas ma ani toto vôbec nebaví“. Ale aspoň sa niečo robilo; človek je tvor činorodý, hoci práve naše choroby sa veľmi pričiňujú o to, aby naše rozpoloženie a celková „atmosféra v psychike“ boli príčinami rozvratu činorodosti a príčinami anhedónie. A tu sa vynára potom druhá rovina boja, a síce korigovať vlastné rozpoloženie.

Je to zvláštne, ale začal som sa snažiť korigovať svoje rozpoloženie aspoň trebárs vierou (skôr to nazvime intenzívnym dúfaním v zlepšenie) a takisto čo najväčším optimizmom. Usilujem sa v posledných dňoch o vnútorný pokoj. Dosť mi v tom pomáha viera. Každopádne výsledkom je, že občas pretrpím zlý stav mysle, a potom si nastolím lepšiu náladu umelým vzbudením si nádeje a akéhosi nadhľadu nad situáciou. Myslím, že to je taký kľúč k tomu, aby si sa, Lapaj, pohol ďalej – a síce neponárať sa tak do vlastnej situácie, ktorá je objektívne zaťažujúca, ale budovať si optimizmus a nadhľad. Takýto optimizmus, o ktorom píšem, nie je vecou charakteru alebo sangvinického temperamentu, lebo tie nemáme k dispozícii (ja sám som melancholik, mnohí z nás sme tu schizoidi) – mám skôr na mysli umelý optimizmus, ktorý si staviame ako takú vežu, na ktorú sa vyštveráme schodík za schodíkom a nakoniec uvidíme svoju psychiku a vôbec životnú situáciu, svoju krajinu z výšky, z nahľadu. Rob to pomaly tak, že schodík predstavuje napr. ľudský humánny skutok, ktorým sa inšpiruješ. Nečítaj také drámy a smutné pesimistické príbehy, ale niečo kladne inšpiratívneho. Ja som tak začal čítať rôzne knižky, ktoré sú pre rozvoj spirituality alebo rozvoj osobnosti. A povzbudzujú ma. Naopak vhĺbanie sa do tajov rôznych pesimistických drám Ti uzatvára bránu, ktorou by si mohol vystúpiť za seba smerom k novej, lepšej perspektíve, v ktorej by si aj akceptoval isté životné podmienky, ktoré máš, a zároveň by si dosiahol niečo zásadne šťastie-obnášajúceho.

No, veľa rečí a málo konkrétnych príkladov. Tie popridávam alebo nepopridávam podľa Tvojej reakcie, lebo sa musím ísť pokračovať učiť. Zatiaľ držím pevne prsty.

Drž sa. Fandím Ti.

Maťo, napísal som príspevok a dal som "Preview" ...a o napísané som prišiel. Bolo toho viac. Obvykle si tak len pozriem čo som napísal, aj obrázok.


..............................

V skratke:

Matej ďakujem za vyjadrenie. Moja snaha je stále zameraná na optimizmus a chcem v tejto veci bojovať. Držím palce v problémoch, ktoré sa Ti pridali.

......................

filipka:

V čom si špecializovaná (asi ako MUDr) (na základe Tvojho vyjadrenia, že si robila atestácie)?

Nie som lekarka, ale lekarnicka (PharmDr.), specializovana som v odbore lekarenstvo.

Tuto, preco si nezelas prijimat sukromne spravy? Napisala som ti jednu poriadne rozsiahlu a nechce mi ju poslat, vraj si to nezelas...

nechce sa mi žiť

Ahoj filipka,
ani nevieš ako ma mrzí to s tými správami, ja som sa tam nič nebabral, už som aj Matejovi 1 poslal a pohoda.

Aby tomu predchádzalo dávam tu (nielen Tebe) môj secondary email, ktorým som sa tu registroval a chodím na neho asi obdeň. Nemám problém odpovedať hocikomu, len by bolo vhodné dať vedieť, že tam čosi je, aby sa z listu nestal spam.

"XXXX@XXX.sk" (kto chcel, už si ho poznačil...)

Lekárnička je zaujímavé povolanie, iste toho vieš kvantá o chémii. Zároveň buď veľmi prezieravá a opatrná na depresiu, lebo máš prostriedky na aktivity, ktorých realizácia by mala byť až príliš uvedomelá a hlavne nepodmienená emóciami alebo premenlivými "dojmami".
Na druhej strane si myslím, že ty si primerane vedomá toho, čo skutočne v tejto oblasti je.


........

Ahoj woJAczek,
je veľmi nepravdepodobné, že ovplyvním Tvoje pocity, ale ver, že tie sú premenlivé. Aj úplne zúfalstvo sa pod rôznymi vplyvmi postupne zmení k lepšiemu. Raz to "zlé" skončí. Vychádzaj z toho.

priatelia, viem, ze tento prispevok patri do kutika poezie, ale natolko vyjadruje moje rozpolozenie, ze ho pridavam sem do temy "ako sa mas". uz viac krat som spominal, ze mam problemy s vyjadrovanim, tak snad sa mi to podari formou basne.


Polienka pod nohami

vo vnútornom pohľade
praskajú kosti a ty
odkrývaš len kyslé úsmevy:
"o mesiaci v nov-e sa nerozpráva!"
cudzie ťažkosti sú
vždy len sivým páperím,
ktoré treba odložiť do
domova dôchodcov, kde
nadobudne hmotu a tvar,
ktoré sa nás už netýkajú.
až keď sa ukáže, že
symbióza je vážne narušená,
trpko sa usmeješ nad
otvorenými ústami.

Ahoj ľudkovia

Už som dlhšie nenapísal, ako sa mám. Mimochodom, Robo, Igor a mnohí ďalší, tiež ste dlho nenapísali, čo nové. Šup šup.

Ako sa vlastne mám? Tak zmiešano. Zdá sa, že všetky skúšky mám nakopené (čiastočne z vlastnej viny, čiastočne kvôli chorobným stavom) práve na tento posledný týždeň skúškového obdobia, teda týždeň, čo akurát od pondelka začne. Inými slovami – nemám spravené žiadne skúšky, ešte len teraz ich idem robiť. Ale učím sa celý mesiac, akurát že mi to ide pomaly a ťažko. Dám vedieť, či sa mi podarili. Viete, vzhľadom na to, že som v ročníku sám, tak som musel študovať z rôznych materiálov (aj anglicky písaných) samostatne, nemal som žiadne prednášky, preto o to väčšmi je celá situácia pre mňa náročnejšia. Navyše mám tento semester skutočne na inteligenciu dosť zaberajúce predmety. A tak dúfam, že aspoň skúškami prejdem, aj keď nebudem mať áčko či béčko. Čo už.

Chcel by som mať viac voľného času, čo je vlastne divné, že sa na to sťažujem, keďže si ho sám umelo vytváram tým, že sa neučím poriadne a sústavne. Konečne by som doopravoval tú webovú prezentáciu o F25 po tom, ako som vymenil šablónu. A niečo tam aj aktualizoval, veď podľa štatistík mi tam chodí asi 25 ľudí denne priemerne, čo je dosť na to, aby som sa o to riadne staral, si myslím. Len čas je vzácny. Dúfam, že voľakedy vo februári sa k tomu už konečne dostanem, uf.

Ale zas aby ste si nemysleli, že som neviem-ako vyťažený. V skutočnosti sa dosť často flákam na úkor povinností. Dokonca si rád urobím čas na strategické budovateľské hry typu Civilization II. Ale o tom pst...

Nálada je pomerne dobrá, hoci niekedy upadám do malomyseľnosti kvôli neschopnosti sa učiť. Tiež ma to zvykne dosť frustrovať. Lapaj, pýtal si sa, aké lieky beriem – stále tie isté, teda Abilify 15mg (občas aj 30mg), Risperdal Consta depotne každé dva týždne, ďalej AD Escitil 15mg ráno a 15 na obed, Orfiril 1500 mg denne. A tiež som si po dlhej pauze dal včera opäť Pirabene 1200mg, lebo som ten svoj predmet učenia vôbec nechápal – a po užití asi hodinu na to som zrazu veci a súvislosti začal chápať. Juch-juch.

A tak si pomaličky žijem a oxidujem vzduch. Nič extra. Len teraz aby tie skúšky dopadli fajn a bude už dobre.

Zatiaľ toľko.

Ahoj.