definicia lasky - vase postrehy

Stretli ste sa niekdy s osobou, ktora vo vas vyvolala pocity spoluparicnosti? S osobou, ktorej ste tak hlboko doverovali, aj ked ste ju nepoznali? S osobou, ktora vas vnimala cely ten cas, kym ste neprecitli? Stretli ste niekedy cloveka a povedali si, ze DAKUJEM ZA VSETKY DOTERAJSIE RANY, a dakujem, ze ma priviedli k tebe!? Tak s pokorou a uctou? Alebo vsetci staviate tie vase vztahy len na egu, na tom, co sa ma a co diktuje spolocnost!? Kiezby som sa touto temou nemusela zaoberat... to malo, co chcem povedat je, ze je jedno, ako vnimate svoju realitu, ale to, co naozaj citite srdcom, je vzdy realne a naozaj skutocne! To je vsetko, co som dnes chcela napisat. A este, verim mojmu srdcu, nech som akokolvek diagnostikvana. Verim v lasku

Tak taku spolupatričnoosť som nezazila....mala som k tomu blízko ale nie.....inak teraz napisem len moje postrehy o vztahoch.....tak všeobecne....zda sa mi akoby teraz islo len o peniaze....nie o lásku nie o vztah ako taky....proste neviem....ja som asi moc naivna....ale ja som vzdy hladala partnera na cely zivot....nie len na mesiac....ci rok....proste tak....ano stetla som teraz človeka ktoremu verim....ale nepoznam ho dobre zatial....verim mu ale no nemozes chciet aby som mu hned povedala LUBIM ta ....alebo milujem....zatial sme iba na Lubkam ta.....a tak spoznavame sa.....ano nieco uz o sebe vieme....a nie su to len ze dobre veci....ale vselijake....uz vie aj o mojej chorobe....ale on sam to berie optimisticky....ze tak o 2 mesiace vysadim všetky lieky.....no vysadim ich....ale uvidi sa kedy.... .....no a aby som sa vratila k láske....tak je super....byt zamilovany....skor je to take ze neviem čo ma čaka....ale dufam ze len dobre....inak k tym vztahom....fakt teraz je doba taka o ničom....proste kazdému ide len o peniaze.....a predstiera lásku...alebo tak.....ano verte stretla som sa aj s tym.....ale teraz ako pisem je to iné....pekné a nechcem to zarieknuť....ale som šťasťná....

Spomínaný pocit spolupatričnosti som nezažil veru ani ja. Určite však prípadný vzťah by som nezakladal na peniazoch alebo na tom, čo chcem ja. V láske vnímam ako poprednú vlastnosť to, že nám akosi silno záleží na druhej osobe, na jej dobre. Láska by sa dala podľa môjho názoru opísať ako záležanie. Ako povedal istý kňaz - žiadostivosť (nielen sexuálna, ale aj materiálna, peňažná) hrabe k sebe, zatiaľ čo láska hrabe od seba. Žiadostivosť berie k sebe a pre seba, láska dáva od seba smerom k inému. Je zo svojej podstaty rozdávačná, má potrebu sa rozdať, zdieľať.

Preto ak by som miloval nejakú ženu ako svoju partnerku, tak by som to, myslím, spoznal najmä tak, že by mi veľmi záležalo priam osobne na jej dobre (vo všetkých možných podobách toho, čo je pre ňu dobré).

Momentálne mám rád mnoho ľudí, aj svoje kolegyne, aj rodičov a tak ďalej. Je to istá forma láska, lebo tiež mi na nich záleží osobne a citovo i racionálne. Zamilovanosť je skôr taká krehká vec, je skôr citovým záležaním a dosť v nej vystupujú trendy nasycovať sa tou osobou, jej prítomnosť, túžiť po nej. Dokonca by som si vedel predstaviť povedať, že zamilovanosť je viacej vecou žiadostivosti, než lásky. Až potom, keď už sú partneri spolu dlhšie a citové motýliky v bruchu a inde odídu, tak vtedy, ak zostane citové i racionálne záležanie i vernosť, tak sa dá hovoriť o láske.

Toľko moje postrehy rozdielov medzi žiadostivosťou a láskou, alebo aj medzi láskou a zamilovanosťou.
V súčasnosti neviem, či som zamilovaný, asi nie, lebo to by sa nedalo možno prehliadnuť. Páči sa mi jedna kamarátka veľmi silno, aj fyzicky, aj citovo, aj všelijak inak. Proste strašne ju sledujem, cítim akési záležanie, ale len na diaľku. Z povahy veci nie je možné sa však o jej pozornosť uchádzať. Bližšie však onú "povahu veci" nejdem špecifikovať. Pre mňa to však znamená aspoň toľko, že som schopný zamilovanosti, alebo nábehu na zamilovanosť. To je pre mňa nová skúsenosť, lebo na to, koľko mám rokov, mi táto skúsenosť chýba.

Všetko dobré.

„Láska je hodnota, pre ktorú sa oplatí žiť.” (Lorna Byrne)

"Love is just a lie made to make you blue" (Nazareth)
Exactly

.

Láska je časťou života, živí, lieči, vskriesi, udržiava rovnováhu a je neodmysliteľnou silou. Toľko láska medzi ľuďmi, bytosťami. Význam tej druhej, romantickej lásky avšak nechápem. Či len stratér k počatiu života, a v lepších prípadoch udržiavateľ vytvoreného života. Ale vo väčšine prípadov súčasnosti mi pripadá už len ako klam, somarina. To ľudia to znej urobili, ľudia ju pretvorili na niečo zneúctené. Spočiatku krásny sen, nebeská idea, ale vačšinou sa pretvára na nástroj, na vec, a potom sa vyhodí do koša.... Žial

Súhlasím s Netim, v teórii, že naše vzťahy vo veľkej miere ovplyvňujú pocity, duševné prostredie z ranného detstva.
Tiež som vlastne produktom môjho prvého roka života, a doteraz som sa nemohla zbaviť šokov a fóbií, ktoré od vtedy prežívam dookola.
Do prvého roku vraj somnou moc dobre matka nezaobchádzala u nich, tak na žiadosť babičky ma takpovediac ako jeden ročnú odovzdali starkým na výchovu. Samozrejme skoro nič si nepamatám z tých období, ale v dospelosti, keď som chodila na terapie ku známej, tak toto mi povedala, že časť mojej duše je ešte stále tá malinká, a neustále, a strašne plače, bojí sa, pretože nechápe, prečo ju jej rodina zrazu ponechala u iných. 
A toto potvrdzujem v každom vzťahu, v každý deň mojej existencie. Ešte tie prvé vzťahy som snívala, že raz sa podarí mať dobrého partnera, rodinu. Teraz už nie. Tretí rok som sama, a mám nevysloviteľný strach z toho, pustiť k sebe chlapa telesne blýzko. Vždy, pri každej príležitosti, keď chlap prejaví záujem, sa bojím, že ma opustí. Pred začatím každého vzťahu sa bojím, že budem opustená buď sama, alebo už aj s dieťaťom, a radšej nič nezačnem. Celé je to prežívanie toho šoku, keď som nechápala, prečo ma rodina opustila. A zatiaľ teda nevidím nádej na to, že sa toto zmení. Chlapov si vyberám zle, vždy ma priťahujú vzťahy, kde sa napokon partner ku mne prejavuje narcisticky, až trocha sadisticky, a ostatní, dobrí chlapi ma nejako moc nevedia zaujať. Možno je toto zrkadlenie z obdobia toho prvého roku, keď sa moja mama kumne nechovala dobre, ale bola teda mojou rodinou, mojim prvým vzťahom na tejto zemi. Stále neverím, že by som dostala také požehnanie, ako tých málo partnerstiev, v ktorom sa partneri navzájum milujú a ctia, a spolu vychovajú deti. Už to je brutálne zriedkavé. Zasa, ostať sama do staroby sa bojím ešte viac, oveľa viac než smrti. Takže nejako sa musím sama opraviť, lebo verím, že najväčší problém je v mojej mysli 

.

Neti, naopak, ja som rada, že ťa tu máme na fóre. Neskutočne dobre vieš podchytiť podstatu vecí, a tvoje priam odborné reakcie a príbeh v kauze sa veľmi dobre čítajú, a podľa mňa aj veľa dávajú ľuďom na fóre.
S tým generačným prenosom máš tiež pravdu. Len v posledné mesiace som sa dozvedela, že aj moja babka z matkinej strany sa k nej nechovala vôbec citovo, vraj bola vždy zaujatá samou sebou, frustráciami, a ju citovo vychovávala tak nejako bokom a frustrovane, rozkazmi, bez všelijakých nežnejších prejavov.
Ale tak čo už....Možno, keby nás vychovávali ,,ťuťuli-muťuli,, tak by sme neboli takíto frajerskí (v preklade iných čudní

.

Takže nějak se musím sama opravit.V té větě je všechno.Říkají to všechna učení,knihy a já to prožívám sama na sobě.Hledala jsem chyby na druhých,na svém okolí ,ale ne v sobě,pokud se člověk nemá rád,jak ho může mít rád někdo jiný.Definice lásky pro mne je asi nejblíže 6 cností srdce: vděčnost,soucit, odpuštění,pokora, pochopení,srdnatost.Pokud jsou v rovnováze je člověk schopen nepodmínečné lásky.Dobře je to vysvětleno například v knize Miguela Ruize Láska, vztahy, přátelství.Je na ulozto.Většina lidí se snaží změnit okolní svět,ale nejdřív by měli změnit sebe.Dokáží odpustit druhým ,ale sobě ne.K obratu u mne došlo po přečtení knihy Čtyři dohody od Miguela Ruize.Najednou jsem vše, celý svět viděla jinak.Ten den jsem přišla do práce a moje kolegyně udiveně řekla:Co se stalo,ty celá záříš. Tělo každého člověka vibruje na určité frekvenci a tím si člověk přitahuje do života to co má stejné vibrace jako on.Najednou do mého života začaly vstupovat noví lidé.Jela jsem v autobuse a úplně cizí člověk se se mnou začal bavit.Když u vás dojde ke změně, vaše okolí si toho všimne a tím se začne měnit.U mne to funguje.Důležitá je změna uvnitř vás.

A jako obvykle synchronicita.Tohle se objevilo na mém Facebooku.
Láska nesměřuje ani vlevo ani vpravo.Smeruje do středu,kde se zharmonizuje a ustálí,aby se nekyvala do stran. Julia Sellers