Hľadanie zmyslu života

Ahojte, mám pre vás tému, ktorá sa týka zmyslu vášho života, čo vás každý deň naplňa, teda niečo vďaka čomu ste šťastní, čo vám robí každý deň radosť.
Čo by vo vašom živote nemalo absentovať, čo vám vytvára duševnú pohodu, vďaka čomu ste radi že žijete a cítite, že naozaj žijete.

Ja osobne sa teším z toho, že tu môžem byť na tomto fore, teda prispievať, zapájať sa do diskusii, prípadne aj pomôcť ak sa dá, že mám niekoho o koho sa
môžem každý deň starať, teda hlavne môjho psíka, že sú okolo mňa ľudia teda najbližšia rodina s ktorou môžem tráviť svoj čas aj keď nie vždy, samozrejme
také niečo sa ani nedá, že mám lieky ktoré mi zabrali, dúfam, že budú zaberať aj naďalej, že si môžem robiť svoj vlastný denný program.No a chýba mi už
len láska, ktorú by som našiel v milujúcej priateľke.

Ahoj Ivanko,
keď Ťa okrem iného napĺňa aj písaie do fóra je to dobre, lebo aj my budeme radi Tvojim príspevkom.

Mňa dosť napĺňa kontakt so známymi a priateľmi, štúdium-čítanie-sebarozvoj, filozofia, psychológia a viaceré humanitné obory a aj drobnôstky, ktorých je život plný.

Rozmýšľam, čo zhruba napĺňa mňa. Istotne, na prvom mieste viera, myslím tá kresťanská, tá je podstatná pre mňa a určuje mi vlastne zmysel a cieľ života. Na druhom mieste ma napĺňajú asik rodičia, komunikácia s nimi, počítačové hry, taktiež moja práca ako činnosť prostredníctvom ktorej sa zarábajú peniaze, teda vlastne nielen moje zamestnanie, ale hocičo, čo mi zarobí peniaze, ma vie mimoriadne motivovať a tešiť. Som tak trochu divný v tom, že sú mi peniaze jeden z najvýznamnejších motivácií. Možno preto, že ich nemám veľa.   Ďalej ma napĺňa chudnutie a starostlivosť o svoje zdravie. Nie som v tom dokonalý, lebo hocikedy zjem niečo nedovolené (mcdonald a pod.) a ani necvičím tak pravidelne, ako by som si želal, no zaoberať sa tým, plánovať si to, čítať si o tom, rátať si kilojouly, strážiť sa a kontrolovať sa v jedení, to sa mi páči a baví ma to. Celkovo mám dobrý pocit, keď sú veci pod kontrolou. Ďalej ma baví sebavzdelávanie, ale priznám sa, že už čoraz menej mám na to chuť. Keď ma to však schytí, tak sa veľmi vytešujem. A celkom nový rozmer života, ktorý ma začína napĺňať a ktorý ešte len spoznávam, je utužovanie vzťahov s inými rodinnými príslušníkmi (napr. bratia), prípadne aj s inými známymi. To je však ešte v plienkach.

Keď mi napadnú ďalšie veci, čo ma v živote napĺňajú a robia mi život príjemným, tak ešte dodatočne napíšem.  

Blá, blá... momentálne mám deň, keď sa cítim úplne prázdny.    

ja ziadny zmysel uz nehladam.neverim v to.
snazim sa prezit ,nerobit inym zle,ani sebe. som na invalidnom, je to bieda ale aspon nezazivam stres z roboty(robil som nadsene cely zivot az na poslednych 8 rokov),ktoru by som aj tak nezvladol.urcitym sposobom som vdacny zivotu za to, ze mozem aspon takto prezivat.mohlo by byt aj omnoho horsie.

Zmyslom života je trpieť. Čím viac trpíš, tým lepšie. Vtedy všetkých vykupuješ a zachraňuješ. Seba musíš strašne ponižovať a mučiť, vtedy si ostatným najosožnejší. Na to sme sa narodili do tohto skazeného prekliateho sveta.

Matej Skalík napísal:Zmyslom života je trpieť. Čím viac trpíš, tým lepšie. Vtedy všetkých vykupuješ a zachraňuješ. Seba musíš strašne ponižovať a mučiť, vtedy si ostatným najosožnejší. Na to sme sa narodili do tohto skazeného prekliateho sveta.

Ak sa dá, beriem svoje slová späť.   

Neviem no, ale hlavným cieľom života by malo byť nájsť si prácu, priateľku či vlastné bývanie. Schizofrénia je však ťažká choroba. Je ťažké fungovať a byť na všetko sám. U mňa je to tak, že mojím zmyslom života je byť zdravý, čo sa môže biť sa trochu s ambíciou zamestnať sa. Momentálne zastávam názor, že schizofrénik nemôže dlhodobo pracovať. Mám v okolí veľa takýchto prípadov, ktoré pracovať nezvládli. Momentálne sa mi nechce skúšať či som tým vyvoleným, aby som to zvládal. Teraz sa chcem venovať koníčkom a nájsť si niečo vo svojich veciach.

Podľa mňa je zmyslom nájsť svoj vnútorný cieľ opretý o jeden, prvý krok, ktorí musíš vykonať. A tým vonkajším cieľom sú nasledovné kroky vedúce k cieľu.
Stále ale hovoríme o jednom cieli. O jednom meranom čase. O jednom pláne.

Zmyslom života je podľa mňa ho pochopiť taký aký je a seba doň zaradiť, prispôsobiť sa mu. Sebaspoznávať sa, tak aj okolie seba, a druhých. Je fajn byť v nejakej spoločnosti, organizácií, či vo vlastnom tíme, medzi svojimi. Na druhej strane je zase fajn byť o samote a mať čas aj na seba samého.

Hlavným cieľom života je dožiť sa smrti

Tiež hľadám zmysel svojho bytia. Myslím si osobne, že ak opomeniem ten svoj tradičný paušálny kresťanský, tak čisto v rovine praktického žitia tu na svete je zmysel života dosť relatívny, resp. ako lepší výraz mi napadá - ľubovoľný. Čiže nič pevne dané a paušálne pre každého, ale skôr, že čo si kto zvolí a čo ho ako napĺňa, vedie a motivuje. Pre mnohých je to teda tá rodina, materstvo, rodičovstvo ("rozmnožovanie") ako uspokojenie biologického prazákladu našej bytosti. Iní to môžu mať inak, a nie je na tom nič zlé a nič nesprávne. Ani nič menejcenné. Ja k tomu rodičovstvu a založeniu rodiny príliš neinklinujem, takže náplň a účel mojej životnej púte musím nachádzať inde. Zatiaľ nie som priveľmi úspešný s alternatívami, priznám sa.

Niekedy ma dosť napĺňalo pracovanie, zarábanie peňazí, ako som to v tejto téme už kedysi v roku 2014 písal. Teraz to už nie je také ružové. Myslím si, že v tom môže byť okrem zhoršenia niektorých aspektov mojej choroby aj to, že vtedy dávno som nemal vlastné bývanie a všetok plat, hoci oveľa menší než teraz, mi zostával bez priveľkých výdajov. Skrátka nepracoval som až tak pre peniaze, lebo som ich tak nepotreboval. Teraz si rátam každú korunu a trikrát si rozmyslím každý cent v ruke, lebo som s príchodom vlastného bývania a postavením sa na vlastné nohy spoznal ich hodnotu. A to ako ich mám vlastne málo a aké sú peniaze nedostatkové, cenné. Začal som sa motivovať v práci peniazmi a to bol môj pád. Je to ako v tej motivačnej knihe jednej, kde sa pýta syn otca v USA na športovom zápase, prečo je stredoškolská basketbalová liga taká super a zábavná a všetko je tam také žhavé, plné energie a života, a všetci hrajú ako o život a užívajú si celú hru. V porovnaní s najvyššou súťažou NBA, kde sú síce prvotriedni americkí basketbalisti, ale je to prevažne nuda, všetci sú vážni a nikto si nič neužíva, nie je tam sranda, neraz sa tam aj pobijú. Odpoveď otca znela jednoducho: "Vieš, synak, títo stredoškoláci to hrajú zadarmo." A v NBA hrajú hráči za peniaze. Peniaze často uberajú na motivácii, už sa to nerobí preto, že si to užívam a baví ma to, je to mojím životom a všetkým, ale je to iba púhy nudný prostriedok k peniazom, ktorý treba pre vyšší účel (peniaze) pretrpieť.

Pracujem trochu na tom, aby som si udelil zmysel života užitočnosť druhým. Ale často v tom zlyhávam, no cítim, že sa zlyhaniami nesmiem nechať odradiť. Dokonalosť je nedosiahnuteľná, vždy budú ľudia, ktorým užitočný byť nemôžem alebo nebudem vedieť byť, alebo ich dokonca odmietnem z náhodných pohnútok, ktoré budem vedieť iba ja v danom čase, keď sa to stane, a budú súvisieť pravdepodobne s mojimi vlastnými psychickými obmedzeniami.

V jednej knihe som sa dočítal, že šťastie je progresívna realizácia hodnotného cieľa. Čiže niečo také, čo spomína predo mnou Hulk. Čiže by som si ľubovoľne prideľoval zmysel nových a nových rokov života tým, že by som si na ich čas vytýčil vždy nejaké ciele, Everesty, ako spomínal Neti, na ktoré by som sa mohol krok za krokom štverať. Takéto niečo obhajuje aj môj obľúbený motivátor B. Tracy. Zmysel života by som si tak vedel vždy nejaký nájsť a v rôznej etape života by bol zakaždým iný, závisiac od toho, aké everesty by som sa odvážil si vytýčiť. Momentálne mám everest tú novú školu, hoci ťažko sa mi o nej zrovna dnes hovorí, lebo mám chuť s ňou praštiť, hoci sa jej študentom oficiálne stanem až za 3 dni. Možno sa nesmiem nad tým ale pozastavovať a mám to uvažovanie nechať tak, počkať si na jasnejšiu náladu. Vtedy budem lepšie vedieť rozlíšiť problém od problému fiktívneho, ktorého problematickosť funguje len za zlej nálady.

Takže momentálne som na tom takto, ak to zhrniem: (1) ten náboženský všeobecný cieľ (dosiahnuť spásu), (2) užitočnosť druhým a (3) progresívne realizácie rôznych hodnotných cieľov... nejaké tie ľubovoľné everesty, na ktoré sa budem počas životnej púte ďalej šplhať. To by som si mohol dať ako taký životný program... ale asi to znie dosť naivne.

Ďakujem za možnosť uvažovania nahlas. Oživenie tejto témy ma oslovilo.

matej

.