Ako sa dnes máš? 16

Ahojte, tak som sa odvazila dat si ten hedonin, polku, aj ked sa nema polit,  lekar tak povedal ze polku na zaciatok, no dakujem pekne, cisty heroin, rano otapena, trochu aktivnejsia dokonca, vidno to na mne, na hlase, spomalenom, tichsom, ale aj poztivne..rozjasnilo sa v istych veciach..upratovanie, aktivita, fakt .napriek ospalosti, ale guca v bruchu, napatie ..no vsak po prvom uziti ani sa neda povedat, ale uzkosti a ostatne mam, pochybujem ze to zmizne, ale zas aspon som mala viac na háku to som ma predtym strasne rozculilo, teraz som reagovala kludnejsie, super, ale aj tak raz ked mam zle vztahy, lieky nepomozu, zmenit to ale neviem..takze na stres asi fajn, tak sa majte pekne.

saladin..to by bolo uzasne, ale zial, ja som od detstva taka  aka som, nie normalna, dnes mi to bolo zas povedane od matky, vedia to vsetci naokolo, prestali sa so mnou bavit radsej a ja som sa stiahla tiez od ludi, a len sa to zhorsuje vekom, keby vyzdraviem isla by som do prace, alebo zacala podnikat, soferovala, pustila k sebe  ludi, ale zial mam taku uzkost a pochybnosti o sebe, paranoje a zranenia, strach, vztahovacnost, ze mi vyhovuje byt sama, aj ked mi chybaju  blizke  vztahy...aby ma niekto mal rad naozaj. Aj my to povedal odbornik, ze by som mala niekoho m at pri sebe....ze kazdy takto chory by mal mat niekoho pri sebe, kto by ho akoze kontroloval...proste sledoval, ked by sa stav zhorsil, povedal mu pravdu, prajem nam kazdemu aby sme mali takych ludi, alebo nas nasli. ked som si davala teraz ten hedonin, aj som sa bala ..si sama s malym dietatom, davas si liek ktory nepoznas, si sama...booooze, ale som statocna, dla som si ho, aj dnes sa ho bojim dat, viem co bolo v minulosti. Ale je aj normalny strach, ten ked by sme boli zdravi nezmizne, mame ho vsetci..o blizkych a tak je o tom prednaska ....inak si myslim ako pozeram po svete, ze je malo zdravych ludi...lebo je malo lasky.

Saladin, aj keď oneskorene, chcem zareagovať.
Myslím, že kebyže nemám psychické problémy, hlavne by som všetko inak prežívala. Viac by som sa radovala, menej strachovala. Hoci sa viem tešiť aj teraz, no je to akési oploštenejšie ako kedysi. A určite by som bola aktívnejšia, viac by som cestovala. Nebola by som na ID a niekde by som pracovala. Práca ma vždy bavila a veľmi mi chýbalo všetko ,čo bolo s ňou spojené po tom, ako som zostala na ID. Zrejme by som aj lepšie zvládala stres a prežívala menej úzkostných stavov. Život by bol asi krajší, ale aj hektickejší. Vďaka chorobe a invalidite zas vediem pokojnejší život, mala som viac času venovať sa svojim deťom a aj teraz môžem hocikedy aj cez týždeň za nimi, viem isť dcére pomôcť s deťmi. V stabilizovanom stave mi moje ochorenie až tak neprekáža, dokonca invalidita z neho vyplývajúca má aj svoje pozitíva. Teraz by moja psychiatrička povedala, že zas svoje stavy bagatelizujem. Vždy, keď jej na otázku ako sa mám, odpovedám, že dobre, vraví, že mám tendenciu zľahčovať veci. Keď chcem hovoriť o svojich ťažkostiach, musím si ich najprv viac uvedomiť, pripustiť a to ja až tak nechcem. Okrem toho nerada sa psychiatričke od istého času sťažujem, lebo ona to vždy chce riešiť zvýšením dávky alebo pridaním liekov. Ja to však svojím spôsobom zvládam aj pri súčasnej medikácii, ale to je už iná téma.
Ja som si na moje ochorenie zvykla, naučila som sa s ním žiť a vravím si , že je ako je alebo všetko je tak ako má byť.

Po dlouhé době jsem včera byla u psycholožky a svěřila jsem se jí se svými problémy s manželem. Nestihly jsme to probrat dost do hloubky, tak budeme doufám pokračovat už za 2 týdny.
Řekla mi, že reakce slečen na internetu, že jsem týraná žena a že bych se měla rozvést, je přehnaná. (Taky si myslím a ulevilo se mi.) Že když  jsme spolu s manželem už 22 let, znám ho líp než slečny dle mých několika popisů. Dále se mě ptala, jestli jsem s manželem před jeho "výbuchem" nemluvila v "nevhodnou" chvíli. A tady uhodila hřebík na hlavičku. Ano, podruhé jsem mu o tom vysavači na okna říkala, když přišel z práce (unavený). Což, jak dodala, ale nebyl důvod k výbuchu, měl mi jen říct, ať s tím počkám.
Popravdě po těch 22 letech se mi sakra nechce pořád přemýšlet, kdy je a kdy není vhodná doba.  Jsem už unavená z manželových nálad, občasných výbuchů kvůli totálním kravinám a cítím, že "stokrát nic umořilo osla". A nevidím cesty ven....
O tom si chci s psycholožkou popovídat příště. Je mladá, tak nevím, jestli pochopí stárnoucí ženu unavenou z dlouhodobého vztahu s člověkem, který sice vybuchne jen občas a znám ho už dlouho, ale i tak je něco jako dubnové počasí nebo nášlapná mina.... člověk nikdy neví, kam šlápne a co to udělá za paseku.

@Jaro123444
Jaro, ale ty máš těch léků opravdu moc na to, že jsi doma a bez stresu. Vůbec bych se nedivila, kdybys z takového lékového koktejlu zvracel. To bys opravdu měl řešit s psychiatričkou, ať ti něco ubere. A Neuroly do sebe neházej, když ti stejně nepomáhají (nemluvě o tom, že bys neměl brát víc jak 1,5 mg denně).

Jaro123444 pýtal si sa na Leponex. Mne ho predpísali na začiatku ochorenia, keď som mala akútny psychooticky stav. Pamätám sa že som bola veľmi unavená a pribrala som vyše 20kg. O rok v nemocnici mi zmenili lieky, ale už sa nepamätám na aké. Bolo to už dávno, tak neviem či som ti pomohla... prajem Ti aby sa ten stav zlepšil.

Ahojte. Ja sa nemám.nejak.dobre riešim.stale ten podnájom.ci ísť inde či sa sťažovať majiteľom.na spolubývajúcu. Ide o to že nedodržiava nočný kľud nakoľko je dôchodkyňa tak ide spať o polnoci a dovtedy ma brutál.nahlas telku a ja chcem už ísť spať o 22 hodine keďže ráno vstávam a potom robím 12 hodín takže je to pochopiteľné. Aj som ju bola upozorniť a bol to pre mňa extra výkon ale nepomohlo. Dva dni to dodržiavala a potom.sa vykašľala NATO. Som z toho nervózna ale idem to riešiť s majiteľmi a ak to oni budú mať na háku tak mením.podnajom.mam.uz toho dosť ! Inak fungujem.normalne chodím do práce a zatiaľ zvládam až na menšie vykyvy . Tak.sa držte .

Jaro,
najrozumnejsie riesenie by bolo ist do nemocnice. Tam by ti nastavili liecbu a nekombinovali by ti tolko antipsychotik a iných liekov ako tvoja dr. Viem, že sa tej nemocnice obavas, ale ver mi, dá sa to tam vydrzat a stoji to za to.

Ahojte, tak ja dnes druhy den na Hedonine, viete poradit, ako to je ked si davate novy liek, uplne iný alebo kedy zaberie? Citim sa ako na drogach ci tak,  viac zle ako dobre, vela fajcim, viac, ako predtym, nepokojnejsia, cinnosti robim sustredenejsie, dokoncujem veci, super je toto, ale na druhej strane som sa vzdialila, iny hlas, v hlave mi huci cely den, napata tvar, ....uplne mam ini pocit v hlave, inak sa pozeram na veci, co je aj dobre, aktivnejsia, nieco sa zmenilo neviem co, .... Hm tak neviem, ako dlho trva kym pride staly ucinok,  dva tyzdne a prejde to co citim negativne z lieku? mozem na hedonine fungovat, ze pojdem do prace? lebo zatial dva dni som teda nesla nikam, len s odporom trochu na chvilu, tazko sa mi chodi vonku, doma ok, tak dakujem za nejake rady.

@Katuska a tvoj frajer by nešiel bývať spolu s tebou?

Pýtam sa preto, lebo si písala že si chlapov môžeš vyberať. Príde mi divné že si si nenašla nejakého ktorý by ti pomohol s bývanim.