Ako sa dnes máš? 15

A to jsem si myslela, že Bohnice jsou hnusné.

Jaro123444 napísal:Kate toto si aj ja myslím, akože chápem to, že treba nejaký režim ale pozerať tam celý deň do blba a ležať neni nejaká výhra. Možno niekomu to pomôže, ale to asi záleží od povahy človeka.
V tom stacionári si ako dlho bola? čo ste tam robili?

To by nikomu nepomohlo to máš pravdu. Odkiaľ môžeš vedieť, že ako je v nemocnici keď si bol tam len 3 hodiny. Ono musí sa to robiť postupne, aby si zvládol. Začiatky sú všade ťažké. Oni vedia, že kto koľko zvládne a ako musí začať. Trebárs ja som mal prvé 2 týždne prísny režim a nič som nerobil. Potom po 2 týždňoch ma dali na iné oddelenie, na ktorom som strávil asi jeden mesiac. Tam na tomto oddelení tiež prvý týždeň som nič nerobil, keďže dali mi ešte blbý režim. Musel som prosiť kamaráta do bufetu aby išiel niečo kúpiť. Potom bolo už lepšie, keď som dal tie 3 týždne. Bola aj zábava. Zaujímavé pracovné terapie, síce mne sa nepodarilo nikdy nič vyrobiť. Bavili ma aj jednoduché práce ako hoblíkovanie (mal som rád), robil som tiež kolieska z hliny, či strihal molitan. Záhradu som nemal veľmi rád, tam som ani nechodil veľa. Tiež sa mi páčila aj muzikoterapia. Tiež sa mi páčili aj prednášky občas o mojom ochorení tzv. psychoedukácia. Tiež mali aj iné zaujímavé náučné dokumenty a tak. Cítil som sa tam, ako doma. Len keby som nebol tam prvýkrát 8 týždňov a neprešiel som si až tromi oddelenie... Na záver bolo už všetko voľné a mohol som robiť si všetko. Dostal som tam aj na 2 týždne mobil na celý deň. Mohli sme volať predtým len raz denne.

Druhýkrát som bol len na jednom oddelení a mohol som robiť úplne všetko. Mal som mobil, notebook. Dostal som na izbu na 2 týždne neskutočného pomätenca tak sa mi nie veľmi páčilo. Vymýšľal si na mňa hlúposti, chcel ma zotročiť, ale ja som sa nedal... Tak vymyslel si, že som ho napadol. To ma stalo veľa nervov, lebo nevedel som, že čo sa bude diať. Či ma nedajú na iné oddelenie. Na šťastie neverili mu až tak veľmi. Ja som povedal len, že napadol som ho slovne, lebo sa správa ako by nevedel nič a popieram, že by som ho udrel... Keď chcú tak nech ho vyzlečú a skontrolujú, že nemá ani škrabanec... Nech veria, že keby som niekoho napadol tak len tak to nerozdýcha... Veď keď napadne 100 kg chlap tak stojí to za to...

@kimi2028 Ono záleží taky na tom, v jakém stavu pacient do psych. nemocnice přichází. Třeba při první atace, když jsem byla dost mimo, navíc nezkušená, mi určili taky takový postupný plán. Nevím, jestli jsem u sebe mohla mít mobil, ale návštěvy jsem každopádně měla, i když si z toho moc nepamatuju (tchýně mi tvrdí, že jsem ji nepoznávala). Proto nevím, proč Jaro nemohl mít ani návštěvy, pokud nebyl agresivní.
Ale při druhé atace jsem byla docela v obraze, tak se mě při přijímání i ptali třeba na to, jestli chci dobrovolnou nebo nedobrovolnou hospitalizaci, jestli chci uzavřený pavilon s mřížemi v oknech nebo otevřený bez mříží atd. A nenechali mě jen ležet, mohla jsem se volně pohybovat po patře, číst si, co měli na nástěnce, nebo se dívat na TV. Zrovna tak jsem mohla mít od začátku u sebe mobil a hned další víkend jsem měla dovoleno jet na jeden či dva dny domů (jen jsem se musela vrátit na noc do nemocnice).
Otázka je, v jakém stavu  @Jaro123444 do nemocnice přijel.

Ahojte moji mili, tak som bola dnes u psychiatra. Liek na spanie Tritico mi oficialne znizil na polku tabletky. Hovoril, ze aj Aripiprazol uz mozme nabuduce znizit. Tak to cele vyzera byt na dobrej ceste. Teraz budem 2 mesiace pracovat a potom idem na 6 tyzdnov na liecenie. Tak som zvedava co tam bude. Hovorila som s nim aj o preukaze ZTP ze si vybavujem, hovoril, ze to bude tak knap, medzi 40 a 50%. Ale ze ak mi daju 40, mozem podat odvolanie. Lebo az od 50 to je zaujimave, budem mat ulavu na daniach a tak, tym padom viac zarobim.

Tak ako píšeš motylek. Po 3 hodinách sa hodnotí to ťažko... Viem, že funguje to už celkom dobre. Veď v mojom meste okresnom sa necíti človek ani v nemocnici, ale ako v kúpeľoch. Pokiaľ máš nejaký telesný problém tak dostaneš dokonca aj procedúry. Stacionár a nemocnica je to isté. Cez týždeň veľmi podobný režim, pracovné terapie a tak... Dá sa povedať že je to isté. Nemocnica je pre ľudí, čo musia byť pod dohľadom. Stacionár je len podporná liečba, aby pacient nebol len sám doma... Napr. ja som trávil 3 dní v týždni na stacionári počas druhej hospitalizácie v nemocnici. Samá primárka navrhla mi, aby som tam chodil, že je to isté a je dôležité, aby som sa stýkal s ľuďmi, čo sú lepšie na tom. Hoci je pravda, že na stacionári nevideli z personálu radi hospitalizovaných ľudí, ale vyššia moc. Tiež mal som aj priepustky domov niekedy na 12 hodín, ale mal som dosť aj 48 hodinových. Štyri 48 hodinové som mal počas 6. týždňov. Usúdili, že musia mi dávať... Ja som bol srandista a dokázal som pretvarovať... Skôr nevedel som nikdy, že čo mám im hovoriť. Hovoril som len vždy nič nové a naviac o chorobe som nevedel nič, že sa nazýva to blud, či hlasy. Tam doma napr. bolo, že rodičia povedali, že má ešte stále bludy počas Vianoc a hovorí z kopca... Oni si mysleli v nemocnici, že ich už 3 týždne nemám... Prvé 2 týždne som mlel na vizite stále o nejakých trestancoch, čo ma prenasledujú. Raz mi vysvetlila to primárka vtipne: Tu trestancov nedržíme žiadnych, u nás ste len v nemocnici. Tak som ich nespomínal už...

Ahoj Katka, teším sa s tebou. Ja som mal na hrane preukaz ZŤP tiež. Dali mi len 50%. Ja mám aj parkovací. Ten mi nechceli dať, ale odvolal som sa... Tiež dostal som aj plný ID...

@Catherin4
Já vysazuju Abilify zatím úspěšně. Teda je to pár dní, tak ještě nechci dělat předčasné závěry, ale jsem teď na poloviční dávce (1/2 tablety obden) a zatím jsem nepoznala rozdíl. Snažím se pořád něco dělat (tím nemyslím práci, ale i koníčky a zábavu), abych se příliš nepozorovala.

Ahojte, Motylek prvý krát keď ma chcela poslať doktorka do nemocnice, tak som bol v zlom stave, nie v takom že som si niečo namýšľal alebo nevedel o sebe, či nevedel rozlíšiť realitu od reality. Bol som pri plnom vedomí lebo som cítil hroznú úzkosť a nepokoj. Potom povedala doktorka, že je rada, že sme to zvládli bez nemocnice. Druhý krát som súhlasil už v lepšom stave, to ma chcela poslať kvôli tomu, že mám dobré lieky a necítim sa stále dobre, povedal som že pôjdem teda. Ona sa ma nejak pýtala kam, povedal som to čo mám bližšie. Ona mi navrhla niečo iné, ale tak vybral som si to bližšie a potom nejak som to nehodnotil, nemocnica ako nemocnica, aspoň tak som to bral. Neboli tam nejaké ťažké prípady, najviac tam bolo alkoholikov. Pýtal som sa ako to tu je. Väčšinou sa tam býva 2 týždne, aj doktorka povedala aj tí čo tam boli. A každý mal také isté podmienky, okrem toho že po nejakých dňoch môžeš mať vychádzku pod dozorom. Nikto nemohol mať návštevy, či mobil, či ísť domov a ako som povedal, väčšina po dvoch týždňoch mohla ísť domov. Najdlhšie tam bol jeden 28 dní. Nevyzeralo, že by bol v zlom stave,bol stále na tom istom oddelení, pýtal som sa tých ľudí a nikto nepovedal, že sa dá dostať aj na iné oddelenie kde to je voľnejšie. Čiže Kimi nechcem ti brať názor čo si povedal. Všade to chodí asi inak, ak máme na mysli nemocnicu, záleží asi kde si. Vravím, že pýtal som sa tých ľudí ako to tam chodí.

Kate aj tých 40,50% to máš invalidný, či?

Preco by clovek, co nema psychozu ani samovrazedne sklony mal byt zavrety bez mobilu, bez vychadzok a navstev za zamrezovanymi oknami. Jak nejaky vazen. Trocha ucty k pacientom by to chcelo u nas. Ja ked som bola pred tymi 25 rokmi, nemohli sme sa zavret na wc, hocikedy nam tam mohli vojst a kontrolovat nas. Museli sme vyplazovat jazyk a pozerali ci sme zhltli lieky. Pokial niekto nie je zbaveny svojpravnosti tak ho aj tak nemozu nutit brat lieky ak nechce. Ja uz by som takto zavreta byt nechcela, ale stacionar bol fajn. Tam bol naopak velmi ludsky a mily pristup.

Jaro ja nebudem mat invalidny dochodok, ale len preukaz ZTP. Chcem normalne pracovat tak o dochodok neziadam.

Jaaj tak a k čomu je celkovo dobrý ten preukaz? lebo keby to má nejaké výhody by som si ho vybavil