Skúsenosti s hospitalizáciami

bol som na psychiatrii 3-krát bol to luxus v košiciach a skoro väzenie v detskej psychiatrickej liečebni v hrani, ale tiež to bolo slušné zariadené a páčilo sa mi tam no a medzitým prišiel prešov a o tom radšej ani nič nepíšem, lebo to je jedna veľká katastrofa, psychiatrické oddelenie ako v hororových filmoch, v ktorých to oproti tomuto vyzeralo ako v rozprávke... stretol som sa tam z hrôzostrašným prístupom personálu k vnútorným vlastnostiam oddelení na ktorých som zotrval sa radšej nevyjadrujem... 3x mi nasadili zlú liečbu, navyše mi dávali staré lieky a mal som vždy EPS. ach jaj. na oddelenie už nikdy viac

Ahoj viki,
vidím, že ani ty si nemala na ružiach ustlané. Aj keď sme radi, že Ťa tu máme, želám si, aby si to všetko nemusela prejsť a Tvoja životná púť nemusela byť dláždená následkami choroby.

Hospitalizácia je vždy nepríjemná. Dokonca aj depresívny pacien, ak sa zlepšuje, nepociťuje čistú vďaku, ale skôr túžbu byť už z pobytu niekde inde, doma. Píšeš, že si mala už 5 hospitalizácii, podobne ako aj ja. Pár krát, vďaka mánii, som to nevnímal ako niečo odporné a strašné. Podobne ako ty, najhoršia bola prvá hospitalizácia, a to na detskom oddelení v Pezinku pre dlhotrvajúcu depresiu. Priznám sa, že som na začiatku dostal taký šok z tých narkomanov, idiota, akútnej anorexičky... a ich správania, že ma depresia prešla. To som si spočiatku aspoň myslel. V skutočnosti mi však len prirodzene odznela depresívna fáza, vtedy bipolárnej poruchy. Dlho som si nemohol potom zvyknúť na lieky a nasledovala hospitalizácia kôli príjemnému manickému stavu. Zvykanie a pripustenie liečby, bolo to najťažšie. Obzvlášť, keď som stále nemal stanovenú schizoafektívnu poruchu, ale bipolárnu poruchu. Až extrémny dvojtýžňový stav mánie spojenej s troma typmi bludov, vtieravými myšlienkami a trochou halucinácií vyvolalo vo mne nutný pobyt vo Veľkom Záluží a následne diagnostikovanie F25 a !konečne! správnu liečbu. Odvtedy som bol 2X hospitalizovaný, ale tentoraz s podstatne ľahšími stavmi a krátkou hospitalizáciou. Naposledy pred 5-imi rokmi. Odvtedy sa držím. Trošku mávam negatívne príznaky, pasivitu, problémy so zaspávaním, nechuť do aktivity, fóbiu so zodpovednosti v práci, niektoré udalosti v živote mi vyvolávajú príznaky psychosomatické. V zásade som teda v pohode. Do tohoto času som stihol vyštudovať VŠ (som Mgr.), pracoval som dhromady pre fóbiu len 1/2 roka, mám invalidný dôchodok, bol som ženatý a pred rokom rozvedený s ženou s F20 (dohromady sme boli spolu 7r. - 2r. manželia), mám 28 rokov, pár priateľov, niekoľko kamarátov a aj vás tu na fóre.

Chcem Ti ešte napísať, aby si sa držala a nebála sa bojovať s chorobou. Takáto činnosť je statočná a jej hrdinstvo spočíva v boji s drakom, ktorý je na pohľad skutočne hrozný. Želám Ti, ak by si tú vojnu aj nevyhrala, aby si mala vždy, nad tým bájnym zvieraťom, navrch.

Neviem ako to presne je , ale v mozgových komorách máš iba kvapalinu , takže asi ti tam chýba kus mozgu .

Ja som bol 3-krát hospitalizovaný na psych. oddelení. To oddelenie bolo malé a pacient tam nenašiel veľa možností, ako tráviť čas a nejako sa vyžiť. Ale zato pracoval tam príjemný personál. Niektorí, vrátane primára bývali aj trochu zlostní, ale ostaní boli milí. Oni sa navzájom doplňovali. Niektoré sestričky nedokázali zahriaknuť pacienta, ale iné prišli a povedali prísnym hlasom: "Nespať cez deň, na to je noc!"   S jednou sestričkou som sa veľa rozprával. Aj na ošetrovateľov a upratovačky mám dobré spomienky. A hoci v tomto "veľkom svete" nevyhľadávam kontakty s ľuďmi, v nemocnici som bol vždy komunikatívny. Mal som tam nemálo kamarátov spomedzi pacientov. A mnohí boli v niečom aj celkom výnimoční. Až je to pozoruhodné. Napr. jeden pacient, ktorý tam bol hospitalizovaný, má fenomenálnu pamäť. Kamarátil som sa aj s inžiniermi, jeden bol dokonca CSc. Ten mi porozprával všeličo zaujímavé. Tam boli muži spolu so ženami na jednom oddelení. Našiel som si aj kamarátky. Rozprával som sa aj so staršími, aj s mladými pacientmi a pacientkami. Ale, čo je pravda, veľa som chodil po chodbe z jedného konca na druhý. Keď som bol v nemocnici, často som sa cítil zle, veď som mal zhoršený stav. No to, že som sa nachádzal v spoločnosti, mi veľmi prospievalo.   

Ahojte..

tak ja som bola v nemocnici na PK 2x. Prvy krat to bolo v mojich 18.nastich na adolescentnom asi 3 tyzdne... Bola som aj pripútaná

Druhý krát to bolo teraz v januári, teraz mám 22... Bola som tam viac ako mesiac   ....... Bolo to zaujímavé, boli tam všelijaké prípady. Bola aj velká sranda niekedy... takze vela zážitkov ... tiež som tam bola po prijatí v klietke jeden den, teda bola som dosť mimobežná ... tak ma tam nafetovali, že som spala noc- den - noc- a potom som sa dajak dala do kopy, že som sa aj postavila a sla som sa najest... ešte chvilu som bola aj cez den uplne utlmena potom to prešlo...

Chceli ma dať na elektrošoky, bez môjho súhlasu ... No už ked som bola v tej miestnosti, som im povedala že som jedla nad ránom, takže ma nemohli uspať... Potom som prehovarala vsetkych psychiatrov ze to nechcem... Pride mi to ako staroveka praktika a dost hnus, no neviem... Možno mi to raz pomôže, ale zatial na to mám takýto názor...

No tak na psychatrii bolo dobre.. akurat ze som tam pribrala asi 13 kg.. teraz mam nadvahu tak 8 kg... Samozrejme sa tam uz nikdy nikdy nikdy nechcem vrátiť, no ale kto vie.....

A na psych. som sa dostala lebo som mala taku akoze akutnu psychozu, teda to mi povedali pri prvej hospitalizácii, a teraz sa mi to ztalo zas... Snažím sa nejak z toho spametať, lebo u mna sa tým vela veci zmenilo, ešte v tej ´akútnej fáze´ som sa rozhodla že sa prestanem vídať s nejakými ľudmi - kamarátmi.. Tak ma to držalo ešte dlhšie, a teraz ked sa na to pozriem ani neviem prečo som si vymazala tolko ludí zo života...... Ale nechcem obnovovať kontakty, nechce sa mi to riešiť....


Tak trošku som vám o sebe napísala, pretože som si trochu prečítala fórum, tak som Vám chcela aj ja niečo.......

Mám za sebou 2 hospitalizácie. Prvýkrát som bol na všetkých oddelenia akútne, uzavreté, otvorené. Bolo to so mnou veľmi zle, keďže chorobu som si neuvedomoval. Druhýkrát som sa ocitol v nemocnici z dôvodu zmeny liekov. Bol som normálny, išlo všetko ako malo. Kým mi na izbu dali problémového človeka, ktorý sa nechcel vôbec so mnou rozprávať aj šikanoval ma. Keď som mu pohrozil, že mňa šikanovať nebude, že idem rovno pre sestru tak si vymyslel, že som ho napadol. Smutnejšie je, že verili jemu, pričom vážne nemal ani škrabanec. To je moja skúsenosť, pokiaľ budem pri zdravom rozume tak tam nikdy viac, aby mi cudzí ľudia zhoršovali zdravotný stav. Inak hospitalizovaný som mal byť ďalšie 3 razy, ale s mamou sme dokázali vždy presvedčiť pána doktora, že lieky si nastavíme aj sami doma a pôjde to ešte lepšie ako v nemocnici. Myslím si, že takto je to či už pre nás, alebo aj doktorov na psychiatrii lepšie. Takže tak do nemocnice už určite nie.

Ja som bol na hospitalizácii raz. Bolo to v Rv. Primárka bola veľmi nemila. Vôbec sme si nesadli. Stále v našich pohladoch bolo vidieť boj. Stále ma považovala za agresívneho a zabludeneho v mojom vnútornom svete. Preto tak aj nasmerovala liečbu, aby ma dostatocne utlmila. Bol som tam mesiac. Na akutnom a potom na otvorenom. Spociatku som si tiez chorobu neuvedomoval, a tak som nechapal, čo tam robím. Potom som prišiel za svojim doktorom, ktorý skonštatoval, ze vôbec v mojich názoroch nevníma odklon od reality. A agresivitu tiež vyvrátil. Takže mi zmenil lieky, ktoré tak netlmia. Som s nimi spokojný. S doktorom ešte viac, je ľudský. Hlavne ma nechce poslať na hosp. Ani keď som vysadil lieky. Lebo vie, ze mi v nemocnici nie je dobre. Záverom skonštatujem, že do nemocnice sa nechcem vrátiť, ani teraz, keď je stav horší a bojím sa sledovatela.

Ally napísal:Su na otvorenom oddeleni povolene telefony a notebooky?

Neviem, ako je to inde, ale u nás na otvorenom môžeš mať notebook a telefón. Treba dávať veľký pozor, pretože sa väčšinou kradne...

EnaXnaY napísal:

kimi2028 napísal:Neviem, ako je to inde, ale u nás na otvorenom môžeš mať notebook a telefón. Treba dávať veľký pozor, pretože sa väčšinou kradne...

Aj v Bratislave na Miczkiewičovej tak bolo

Áno, na Miczkiewicovej sa kradne. Môžem to potvrdiť. Bol som tam minulý rok v auguste. Zmizol mi mobil. Potom so ho našiel na toalete, namočený vo vode a, samozrejme, nefunkčný. Navyše to tam nie je dobre organizované. Otvorené a uzavreté oddelenie je akoby spojené. Sú tam dvere, ktoré sú prevažnú cast dna otvorene. Takže tak.