Ako sa dnes máš? 14

Ahojte kamaráti, mám sa veľmi dobre dnes. Program nedodržiavam síce, ale venujem sa koníčkom svojím. Tieto dní sú hlavne o šachoch, ale mohol by som robiť aj niečo iné. Len by som mohol ich viacej hrať aj na internete. V súčasnosti nedarí sa mi vlastná hra.

Tiež sa teším na zvýšenie dôchodku. Pôjde tam o veľmi veľa peňazí. Nikdy by som nepovedal, že budem mať taký dôchodok, aký mám dnes. Vraj vysoké dôchodky nie sú na Slovensku. Tak neviem no, niekto má aj toľko, že je s tým spokojný.

Staroba je ďaleko, aby som sa tým trápil. Veď to je pomaly 30 rokov, ale verím tomu, že ani tam sa nestratím. Mám vás rád a opatrujte sa ľudkovia ako Tuto, Matej, Duško, Vladimir, Julka, Mischell, Catherin4, Katuska ako aj iný, na ktorých som zabudol. Cmuk vám letí. Teraz už vážne čau, čau.

Čo napísať?
Mala som tu dva a pol dňa dcéru s rodinou. Užili sme si vnúčat, viac som varila, bolo viac riadu na umývanie. Dobre som to však zvládla. Zajtra alebo pozajtra príde domov syn. Dcera by zostala aj dlhšie, vydržali by tu aj víkend aj cez sviatky, no na mňa by to bolo moc. Aj psychiatrička mi vravela, aby som si stanovovala hranice, lebo môžem vyhorieť. Nezvladam toľko, čo zdravé babky. Mrzí ma to, ale musím myslieť aj na seba.
A čo staroba? Tiež to vidím na nejaký domov dôchodcov v tom lepšom pripade (v horšom nejaký ústav). Hoci dcéra teraz stavia dom hneď vedľa nás, nerobím si ilúzie, ze by som po pripadnej manželovej smrti zvládala bývať v dome vedla nich sama. Bývať s dcérou alebo synom by som nechcela, to by nerobilo dobrotu. Ešte je tu tá možnosť, že ako väčšina užívateľov psychiatrickych liekov sa vysokého veku nedožijem a teda zomriem skôr než manžel a že ma teda on doopatruje.
Škoda však nad tým vopred rozmýšľať, treba žiť tu a teraz a preto sa teším radšej z prítomnosti - ta je momentálne celkom fajn. Deti, či už tie moje staršie alebo vnúčatá mi robia radosť, s mužom si celkom rozumiem ( aj keď tie jeho politické úvahy púšťam radsej jedným uchom dnu, druhým von) a aj ten moj zdravotný stav je prijateľný - mám byť za čo vďačná.

Ahojte,
tak konečne som sa dočkala a zajtra aj pondelok mám dovolenku. Zajtra mám aj kontrolu u Dr. a potom smer severne SVK. Ako som spomínala ideme na taký predĺžený víkend aj s mamčou, trocha zrelaxovať a užiť si ešte farby jesene v prírode. Teším sa, že si zajtra dlhšie pospím, schválne som si dala kontrolu až na 9,00. Čítam vás každý deň, aj keď neprispievam. Niekedy nestíham ani všetko čítať, ale je super že fórum "žije". Naozaj som aj ja veľmi vďačná, že sem môžem niekedy prispieť a podeliť sa s vami o svoje myšlienky, strasti a tak. Potom zas niekedy sa ozvem, možno pridám aj nejaké foto zábery jesene. Mám vás rada, držte sa

Ahoj Julka, prajem ti z celého , aby si to užila. Nabila správne tie svoje baterky predsa.Viem si ťa živo predstaviť ako brázdiš svahy. Peknú dovolenku prajem pani učiteľka s veľkým P.

Ahojte. Minule som spomínal, že si musím vymeniť OP. Nedalo mi to, oslovil som Richarda Sulíka a napísal som mu email. Neviem, či si ho aj prečítal a či som inicioval zmenu, ale cez víkend som sa dozvedel, že zákon bol novelizovaný a ja nebudem musieť platiť za niečo, čo som nezapríčinil ja. Veľmi ma to teší..

Postupne sa snažím zbavovať niektorých návykov, ktoré mi IMHO neprinášajú úžitok. Jedná sa o chodenie na facebook, na ktorom nie je nič zaujímavé. Buď očkovaní nadávajú na nás neočkovaných alebo neočkovaní nadávajú na očkovanie. A potom ešte konflikt na Ukrajine. Nič pre mňa..

Takže som tomu dal zbohom a dúfam, že odolám pokušeniu. Držte sa..

Tak cesky psychiater Jarolimek tvrdi, ze schizofrenici sa dozivaju v priemere 48 rokov. Ale to je hlavne preto, ze kazdy desiaty spacha samovrazdu. Druhy dovod je, ze niektore tazke pripady nechodia k lekarom na preventivky ani ked maju nejaky problem, proste to nezvladnu. A potom umieraju na kardiovaskularne choroby. Samotne lieky su v tom nevinne.
Inak ja dalej priberam co je tragedia, snazim sa stravovat vcelku zdravo. Neviem z ktoreho lieku, beriem aripiprazol a okrem toho antidepresiva Venloflaxin a Trazodon. Musim sa porozpravat s lekarom nech s tym nieco urobi, takto to ist nemoze.

Mous napísal:Trochu ma trápia tie vaše kecy o suicídiu, treba čosi so sebou robiť a nie sa zaoberať takým nezmyslom . Otázka by znela:"Čo vám hrabe?"

Zdá sa, že ťa to rozrušilo.. Počas temnoty som bol suicidálny cca 2-3x do roka. Nikdy som tieto pocity vedome neživil v hlave, pretože viem, že čomu venujem pozornosť, to rastie. Lenže psychologický diskomfort a bolesť sa naakumulovala a ja som sa modlil, aby "sa to zlomilo" (pud sebazáchovy). Vtedy sa mi rozpadala osobnosť, strácal som ilúzie - čo je veľmi bolestivý proces.

Vždy mi pomohli jednoduché myšlienkové triky:
1) Toto telo mi nepatrí, som len v podnájme a teda mám v zmluve s Creatorom uvedené, že sa k nemu musím správať slušne. Ak spácham samovraždu, tak mojim osudom v ďalšom živote bude polovica všetkého dobrého a dvojnásobok všetkého zlého. Vždy ma napadlo, že nech to rieši moje budúce ja. A trik spočíval, že som si v duchu odpovedal, že "presne to isté tvrdilo aj moje minulé ja a tu teraz sedím a nariekam, že ukrutne trpím"

2) Pomohlo mi, keď som sa z toho vyspal - ráno bolesť zmizla a mohol som fungovať ďalej..

3) Ďalším trikom, inšpirovaným z jedného filmu, bola otázka "na čo sa snažím, keď to chcem ukončiť". Prečo sa venujem hobby, prečo si kupujem potraviny do zásoby, prečo sa správam zodpovedne - veď človek, ktorý sa naozaj rozhodol, že to ukončí, by bol nezodpovedný, vykašlal by sa na všetko - pretože si je istý, že to ukončí. Nie je to náhodou dôkaz, že v skutočnosti to nechcem ukončiť? Len trpím, bolesť je tak neznesiteľná, že by som ju radšej "vypol"?

Držím (nám) palce..

Vtedy som nebral žiadne lieky.. Až neskôr. Btw. antipsychotika mi "ukradli" paranoju - po pár týždňoch mi nikto nechcel ublížiť, ani ma nikto nesledoval na ulici. Len tie neg. symptómy, džízs, nevedel som sedieť na zadku a sústediť sa na jednu činnosť. Ale na antidepresíva nedám dopustiť - som rád, že ich zobem.. Len na to trittico som si nejako navykol - občas bez neho neviem zaspať..

Suizidne myslienky mam niekedy aj ja, ale momentalne nie. U mna je to, ze mam socialnu fobiu, nemam moc priatelov, nemam ani chlapa, ani rodinu. Sa citim uplne zbytocna a nepotrebna. Ale ten venlaflaxin mi pomaha, aj proti depresii aj na socialne uzkosti. Som rada ze ho beriem, bez neho by som bola uz mrtva.

Ahojte, mám sa veľmi dobre. Som rád, že zle myšlienky sú za mnou a smerujem tam, kde by som sa mal pohybovať. Venujem sa hlavne šachu. Dnes som pozeral videá 5 hodín, chodil som na prechádzky. Chystám sa teraz akurát večer do mesta pozerať hokej s kamarátmi na zimnom štadióne. Dúfam, že náš obľúbený klub zvíťazí... To je všetko kamaráti. Majte sa pekne, je super, že sa ozývate...