Závislosť na sociálnych sieťach a internete

anjelik napísal:
Len taká otázočka : ) Napr ja niektoré svoje napísané myšlienky pociťujem ako necelé, ak tam nedám aj smajlík. Ako keby bez emocií sa mi zdajú. A proste smajlíka tam musím dať, aby som vyjadrila aj to, ako som práve tú vetu myslela, akou emóciou pristupujem k danej veci, danému fórumákovi. Ty nemávaš také? Dáva to niečo ,,osobné,, z človeka si myslím

Ako viete, komunikáciu, lat. communicatio -onis, rozdeľujeme na dve hlavné časti, a to verbálnu a nonverbálnu. Verbálna ako základ komunikácie používa jazyk - slovo. To slovo môže byť hovorené alebo písané. Hovorené slovo obsahuje prirodzene aj emóciu, vyjadruje ju tón hlasu, intonácia, dôraz... Ale písomná komunikácia má podľa mňa výhodu v tom, že takúto emóciu neobsahuje. To písmo je strohé, holé, priame. Chápete? A prečo to meniť tým, že používame emotikony? Ja ich nepoužívam vôbec a tak sa mi to páči. Je však pravda, že tak môžu vznikať nedorozumenia, keďže každý si do jednoduchých myšlienok projektuje vlastné skúsenosti. Priraďuje im zväčša negatívnu alebo aj pozitívnu konotáciu, a pritom tam nie je. Je to iba obyčajný priamy význam. Preto nepoužívam ani metafory, alegórie, iróniu či synekdochu (to slovo sa mi veľmi páči). Myslím, že viete, čo tým chcem povedať.

Synekdoche je krásne slovo, aj mne sa páči. A hlavne veci, ktoré sa synekdochami vyjadrujú. No dobre, teraz som sa opäť zasnívala, predstavila som si zopár. Poetické. Ach, no dobre vrátim sa
Iacobus, vo všetkom ti dávam pravdu, čo si o smajlíkoch napísal. Preto si myslím, že smajlíky buď používame, alebo nie, podľa toho, či je nám tento druh upresnenia emitičnosti napísanej myšlienky blízke, alebo nie. Každý máme inú osobnosť, a smajlíky použivame buď radi, alebo nie, a to je tak v poriadku. 
U Netiho som sa len preto hneď ozvala so svojim názorom ako také dievčatko,lebo u neho sa mi ako moja prvá reakcia zdalo ako škoda, že smajlíky zo svojich textov chce úplne zanechať. Ja som sa proste nechala uniesť tým, že keď písal, že ich má rád, a vnímajúc to, do akej miery sa tu osobne v textoch otvára, pripadalo mi to ako škoda, že už ani jeden smajlík od neho neuvidím : ) Priznávam sa, preto, lebo zatiaľ ho vnímam ako človeka s veľmi dobrým srdcom, a bola som rada, že sa nám miestami otvára v takej miere, že svoje emócie dokončí ešte aj pridaním smajlíka. 
A k tomu ,,otvára sa,,: v mojom príspevku ti naďalej tykám, pretože chcem aspoň z mojej strany nechať otvorenú tú ,,bránku,, k môjmu Ja. A budem len rada, ak mi niekedy aj ty potykáš, ak sa na to budeš cítiť

.

.

.

.

Tak @neti musíme nad tým zapracovať. Môj problém je tiež podobný, až príliš často som na internete a nechce sa mi nič robiť. Doslova dní mi za tým počítačom utekajú. Včera som si spísal aktivity, ale mám ich málo a navyše väčšina sa nedá robiť každý deň. Tak fungujem dnes len na prechádzkach a dal som si menšiu cyklistiku. Aj keď musí poznamenať, že skoro celé doobedie som strávil s maminou na víkendových nákupoch od deviatej do pol dvanástej. Teraz pozerám futbal Africký pohár národov.

Osobne mi chýbajú nové nápady, neviem vôbec čo by som mohol robiť.

.

Ahojte! 
Ja sem takto vpadnem, už som naspäť z výletu s kamoškami. Vystrčila som nos z izby na víkend juhú .
Ja toto strašne závidím iným, že majú svoje záľuby, činnosti, ktoré ich dobíjajú psychicky. Ja som taký pocit nemala už veľa veľa rokov. Keď chcem niečo začať robit vo voľnom čase, niečo, z čoho by som sa mala ja cítiť lepšie,  mám taký čudný pocit, a hneď bloknem. Pri všetkom cítim duševnú bolesť, vlastne aj v práci, všade. Preto už ani radšej so známymi von nechodím, vždy si nejako všimnem alebo vytvorím podnety, ktoré ma potom pri činnostiach bolia. 
A čo je to najhoršie, už nedokážem byť v pohode sama. Nedokážem sa cítiť OK tak, aby ten pocit vychádzal zo mňa. Preto vždy, keď by som chcela niečo robiť, popri pravdaže OCD sprostostiach so zopakovaním, ,,zlým dopadom,, atď, je tam tá bolesť duševná, a pocit, že to aj tak nemá význam. Že nič nemá význam, čo by som robila pre seba. Tak potom už nič nerobím fakt. Môj najväčší strach, že nechcem ostať sama. Ak by tak bolo, tak nechcem byť. Ja by som tiež skákala od radosti, ak by som mala dobrý pocit z činností, keď som sama. Lebo takto...upiekla by som bábovku, a potom hodiny brečala na vankúši

.

"Môj problém nie je v tom, že sa mi nechce, ale že som rýchlo unavený, mám nižšiu koncentráciu a pozornosť (plus ďalšie negatívne prejavy)."

To je presne aj môj problém, ale tak snažím sa. U mňa je to tak, že aj začnem s niečím, ale dlho z tohto dôvodu nevydržím. Napr. dnes som si dal lekciu angličtiny a trvalo to len nejakých 40 minút, hoci dá sa povedať, že prvú lekciu som prešiel celú. Chcel by som z toho urobiť dobrého koníčka, ale či sa mi to podarí tak neviem. Angličtina sa mi môže hodiť niekedy.

Šachy sú skvelé, len nie som v nich až tak veľmi dobrý a tak nemôžem hrávať pravidelne. Do ligy ma nenominujú ani väčšinou. Na to aby som bol veľmi dobrým šachistom tak potrebujem aj prax. Vyriešil som to napokon korešpondenčnými šachmi. S tým, že ich skúsim a už som sa prihlásil aj do turnaja. Zrovna po vranovskom turnaji začne moja korešpondenčná kariéra.

.