Závislosť na sociálnych sieťach a internete

.

.

Neti,
Prepáč.... 
Ja zasa tak detinsky do toho...
Prečo chceš skoncovať aj so smajlíkmi? 
Len taká otázočka : ) Napr ja niektoré svoje napísané myšlienky pociťujem ako necelé, ak tam nedám aj smajlík. Ako keby bez emocií sa mi zdajú. A proste smajlíka tam musím dať, aby som vyjadrila aj to, ako som práve tú vetu myslela, akou emóciou pristupujem k danej veci, danému fórumákovi. Ty nemávaš také? Dáva to niečo ,,osobné,, z človeka si myslím

.

Aha, ano. To ,,s mierou,, je asi najlepšie. ,,Najlepšie,,- vidíš aj ja ten prefekcionizmus  
Alebo ako čítam,..aj ty mávaš také myšlienky, že ak nespravíš niečo dostatočne čisto, správne, tak to nesie zo sebou hrozbu, že sa stanú nejaké zlé veci (,,apokaliptické,, ako píšeš). Aj ja to mám. Od malička. Snažím sa tie myšlienky držať v úzadí, lebo odkedy som si pre psychologičku musela napísať všetky tie myšlienky za deň, za 2 hoďky mi prišlo tak zle zo seba, že som sa do noci triasla

Tak prajem úspešné zvládnutie tvojich predsavzatí. Aspoň na takú mieru, s ktorou sa budeš cítiť príjemne.

.

Ahoj

Si pamätám, keď sme ešte bývali na byte, sme si nechali nainštalovať optický internetový kábel. A diali sa veci.
Napr. som mal pocity, že sa na monitor pozerám s niekoľkou vrstvovou optikou, ako viaceríma šošovkami naraz. Tá optika bola viacvrstevná.
Prevládali u mna pocity prenasledovania a hackerstva. Tak som sa rozhodol, že sa idem pozret k routru, kdo tam je zapojený pevne a cez wifi.
To čom som uvidel, som usúdil, že poniektorí ľudia v našom baráku využívajú naše IP adresy, router ako bezdrotové pripojenie. V tom momente som zobral nožničky a vonku na chodbe som odstrihol optický kábel.
To ste mali vidieť tú úlavu. Viacvrstevná šošovka sa pretransformovala do jednej, veľmi tenkej. A v routri, pevne a bezdrotovo sme boli iba naša domácnosť.
Toľko z mojich psychóz za online PC.

Čo sa týka sociálnych sietí, tak pred pol rokom som z FB povyhadzoval všetok kontakt so svetom. Dôvod bol jednoduchý. Príliš mi drbalo na FB a bol som zavíslak. Laikoval som a prispeval koninami.
Dnes mi chodia ponuky o priateľstvo, ktoré odstraňujem, už keď som sa takto rozhodol, je sprosté odo mňa nanovo pýtať priateľstvá. Na FB chodím iba na zber informácií. Mám tam veľa pridaných skupín, ktoré ani nečítam. Len tak prelistujem 5-6 prispevkou a konec.

.

Neti,
Internet používam iba na stahovanie MMK a zdieľanie, poprípadne zber informácií.
Už to nieje také, aké to bolo počas iPsychózy.
Je zaujímavé, že keď niečo nefunguje, má to logické riešenie, žiadne pocity prenasledovania hackarov, a keď áno, každá chyba má logické riešenie, i keď pri tej náprave presediš za PC dlhšie.
Už som z takýchto hluposti povyrastol a internet užívam necelých 15. rokof

Čo sa týka teba, chce to len čas, pevné nervy a prepracovanú psychohygienu.
Ale, verím, že sám vieš najlepšie ako duševne sa rozvíjať.

Mno. Kopa vecí vyriešených v práci.
Neti, nemyslím si, že by si s tým OCD o sebe prezradil príliš veľa. Ja som si sem hodila aj fotku, no a čo   Aj Hulk mal kedysi...
A ešte som sa ti vlastne chcela poďakovať za to, čo si písal o tom, že svoje zvláštne veci máme prijať, nie proti nim bojovať. Ďakujem. Aj ja to tak cítim, že proste skoro odjakživa to ku mne patrí, inak už ani neviem rozmýšľať. Hlavná úloha ale bude, nepoddať sa tým všetkých obavám tak, ako doteraz. predtým, v detstve, OCD príznaky boli krásnou hrou. Zábavou. Potom už spojené s vážnymi obavami, strachom. Toto musíme prekonať. Naučiť sa zvládať situácie

.

Neti, 
vieš, možno mne v detstve opakovanie vecí, rátanie si v duchu nonstop ako riekanky, zoradovanie vecí kam patria pripadalo dobré. Ako hra. Vážne. Ale vieš možno preto, lebo ja som si ich rozvinula v ,,chránenom prostredí,,. Bola som milovaná, starká ma od 1. roku chránila u nich pred mamou. Tak všetky tie počiatočné príznaky som vnímala ako v poriadku veci. Ako normálne veci. Sebapoškodzovanie začalo v štyroch, ale tak dlho som si ani nevedela vysvetliť a nevenovala som pozornosť tomu čo si furt robím. To až na začiatku puberty. Začala som mať strach aby niekto neuvidel rany. Okrem starkých, čo vedeli čo robím. Potom už začala klasika, umývanie rúk, vracanie sa toľkokrát k miestu a veciam čo robím, čo je ,,dobré,,. To naše ,,dobré,,. Potom som si začala vyberať veci doma alebo v obchodoch podľa toho, ktoré namňa mali to ,,najlepšie vyžarovanie,,...takže tam už som zbadala, že to začína byť aj zlé, vážnejšie. Cez deň všetko som robila tak a toľkokrát, aby to malo dobrý dopad na budúcnosť. Čo mne logicky zmysel nedáva, ale v inej hladine hej

Vieš, si myslím, že možno sa ti tvoje príznaky zdali od začiatku čudné a kvôli tomu zlé preto, že sa vyvinuli v ,,nechránenom,, prostredí. Kde si necítil ochranu od milujúceho okolia .

No ale tak nie toto som chcela hlavne. Naše rozmýšľanie je iné, a áno, ničí naše životy. Pretože ho vnímame ako zlé, ako iné od normy. Ale opýtam sa ťa takto: myslíš si, že si horším človekom než ostatní? Alebo seba vnímaš ako veľmi dobrého? Asi to druhé však? : ) Spôsobuje to napätie, pretože od väčšiny si rozdielny. A vnímaš to že podľa normy väčšiny je to zlé. Ale keby sme sa naučili to ovládať, pretvoriť tak, aby sme aj sebe chceli robiť dobre...to by som chcela. Neničiť sa tým, že si napätie držím v sebe, a ubližujem si. Skúsiť tú energiu pretvoriť na dobrú? Hm... No jo toto zasa znie ako už dnes spomínané šialené úvahy  ale tak: no a čo : ) Toto my raz odpovedala jedna známa na moju otázku, že ako s tým mám prestat? S ubližovaním si. Že to je tak veľa energie, čo je použité na ,,zničenie,, seba samého. Že keď to začne, ihneď začat pretvoriť tú energiu na dobrú, na pozitívnu, a vypustiť. Skúsila som, ale prestala, lebo v zásade som nadutá a tvrdohlavá. Ale je to možno tá správna cesta k liečeniu seba samého. Pretože v dospelosti tie rany spôsobujú len a len strach z ostatných ľudí a smútok