Ako sa dnes máš? 10

Ahoj le plugie!
Včera to bola pekná spánková divočina, ďakujem Ti za podporu ohľadom spánku. Vždy ma poteší, keď si na mňa niekto takto spomenie.

Prirodzene Ti budem veľmi fandiť, aby Ti štátnice dopadli podľa Tvojich najlepších predstáv aj želaní.


Písala si ohľadne kofeínu a nikotínu pred spaním. Myslím, že by som si na tieto záležitosti mal pravdepodobne dať väčší pozor, lebo som práve v tomto k sebe až príliš benevolentný. Nielen v cigaretách a káve by som asi mal byť vôľovo silnejší.

...................

Ahojte!
Momentálne som v pohode, hoci... ...na extra chválenie to nie je. Spánok bol OK, ale na druhej strane, som vstal o niečo neskôr ako som plánoval. Pokúšam sa v tom o normalizáciu a pripodobniť režim spánku prípadnému zamestnaniu sa. Taktiež je u mňa snaha aj počas dňa vypĺňať čas užitočne a bez výraznejších medzier. Stále sa ma týka rýchlejšia unaviteľnosť a tendencia k pasivite. Snáď...

Pekný zvyšok dňa prajem! Tuto

Ďakujem Tuto, no veď to je normálne, od toho sme tu aby sme si pomáhali. A tak mi to napadlo, lebo aj ja som citlivá veľmi na spánok. Pijem poobede len bezkofeinovú kávu, nepijem pozbudivé čaje iba bylinky a to som sa nalievala kedysi matéčkom a neviem čím.

No budem rada, keď to zvládnem a odfajknem. Na známke mi nezáleží, len nech prejdem a môžem sa pustiť do ďalších úloh.

Ahojte, dnes mi je už o kus lepšie, horúčky ustúpili, hrdlo prestáva bolieť a ostal len zapchatý nos. Stále pijem veľa tekutín, včera som si dal na večer aj pivo . Dnes som bol u veterinárky inak som päty z domu nevytiahol. Štve ma moja hmotnosť, musím s ňou už niečo začať robiť. Zajtra si pôjdem do mesta vybrať zimné rukavice na bike ktoré som si objednal a poslať balík na poštu, tak aspom takto budem medzi svetom. Čo sa týka práce tak neviem na čom som, očakávam telefón od manažéra zajtra. Niekedy, keď sledujem sociálnu sieť mi vadia ľudia a chytá ma úzkosť, bude to chorobou...

Ahojte kamaráti.  

***

Ahoj Meret (@Meretseger). Hoci sa so smútkom pozerám, že zatiaľ pozastavuješ sedenia s terapeutkou, verím, že je to vskutku len zatiaľ, kým si takpovediac získaš odstup, prečistíš nové postupy a myšlienky. Osobne si trúfam odporúčať, aby v budúcnu ešte k nejakým sedeniam prišlo a opäť sa obnovili. Raz. Okrem tejto myšlienky by som Ti rád poradil, aby si nejaké drobné peniažky investovala do zopár kníh, nemyslím ani tak motivačné, ale skôr populárno-psychologické. Vydavateľstvo Portál a Grada máva celkom pekné tituly na tieto témy... naposledy ma zaujal titul "Nedostateční pocit vlastní hodnoty" (zväčša sú po česky) od Rohra, kde sa autor vyjadruje populárne aj k hraničnej poruche osobnosti. Myslím si, že tieto knihy sú písané laikom ako taká svojpomoc, imituje to trochu to know-how, ktorým človeka vedie a usmerňuje psychoterapeut, keď má ten človek nejaké poruchy alebo psychické choroby. Je to dosť pomáhajúce a je to na rôzne témy, ani by človek nepredpokladal, keď sa k tomu regálu v kníhkupectve postaví, že koľko rôznych tém alebo problémov sa ho vlastne týka a ktoré všetky by si rád prečítal v nádeji dozvedieť sa, že čo s nimi môže robiť. Môžeš to brať ako sebaterapiu v čase, keď si mimo Janky. Alebo alternatívu. Držím Ti palce. A želám príjemné večery, určitú spokojnosť po zmytí vlasov, potešenie z donášok od kuriérov a voči nim odolnú peňaženku. Drž sa.


Ahoj Tuto (@Tuto). Celkovo s tým pondelkom to bolo dosť zlé, mám pocit, všade. Aj Tebe sa ťažko spalo/nespalo, mal si kvázi-namrzelú náladu a tak. A veruže aj moje okolie a iní ľudia to tak mali. Ja som mal pondelok vyslovene zlý, ani som ráno nevstal na krv, celý prispatý. Cez deň sa mi nič nechcelo, prokrastinoval som, depresívnel som. Bujné potešenie mi robilo len žranie, vyslovene prežrávanie sa (asi 21 tisíc kJ). Možno bol divný tlak, alebo nejaká slnečná erupcia, divné postavenie Mesiaca, alebo bolo nestabilné geomagnetické pole. Celkovo sú chladné dni teraz, išlo to k horšiemu, no na zajtra v mojom regióne hlásia oteplenie. O týždeň sú Hromnice, ku ktorým sa viaže pranostika "Na Hromnice o hodinu více", lebo už oproti dňu zimného slnovratu o hodinu dlhšie sveti slnko. Takže dni sa predlžujú nezadržateľne a verím, že sa nám budú ruka v ruke s tým zlepšovať nálady, úzkostné tendencie. To Ti aj, priateľu Tuto, úprimne prajem. Aby si mával často dobré nálady, čulosť a sviežosť v mysli, čo aj mávaš, lebo kognitívne si na tom parádne, som o tom presvedčený jednak z Tvojho vyjadrovania, a jednak z charakteru Tvojej dlhoročnej systematickej práce na sebe metódou akožepovinností. A hlavne teda nech sa Ti dobre buvá, veľmi si to zaslúžiš. Ahoj, všetko dobré!

Ahoj Kimi (@kimi2028). Aj ja cítim podobne útlm, psychický aj fyzický. Niečo visí vo vzduchu a ako som vravel Tutovi, asi to súvisí s ochladením a počasím. Moje okolie ma o tom presvedčuje, u nich neexistuje argument "mám depresiu" alebo "mám mínusový stav". Oni rozumejú len vete "Je špatné počasie, takže sme unavení a nič sa nám nechce a máme sa nafigu." Usilujem sa tento ich postoj prebrať v snahe zapadnúť. Zisťujem, že je to často skutočne na úžitok si to takto vysvetľovať, hoci my forumáci máme navyše aj naše potvrdené diagnózy. Celkovo to prinajmenšom dodáva nádej, že s lepším počasím alebo s lepšou sezónou príde spontánne zlepšenie aj v psychike a aktivitách. Posielam Ti, Kimi, priateľské objatie a želám v tomto zmysle polepšenie stavu.

Ahoj Moncici (@Moncici). Pozývam Ťa k napísaniu aj ďalších riadkov o Tvojich aktualitách. Prajem zatiaľ hojne zdaru do Tvojich dní, maj sa pekne.

Ahoj Chinaman (@Chinaman). Spolubojovníku, dobre zvládaš svoj boj, aj ten s chrípkou. Želám, nech Ťa ten vírus opustí a vstaneš spod perín plný nových síl a obnoveného zdravia. Všetko dobré.

Ahoj le pluie (@le pluie). Strašne moc úplne Ti držím prstiská na tie štátnice! Nech Ti to vyjde. Veľmi ma zaujalo, ako absentuje u Teba taký ten perfecionizmus, si úplne slobodná od známky - dôležité je pre Teba prejsť. To veľmi obdivujem. Ver, že táto múdrosť, ktorú v sebe nosíš v rámci takéhoto vyspelého prístupu, nie je samozrejmá a skutočne je hodná nasledovania. Juj, čo by som ja teraz dal, keby som celé tie roky štúdia mal taký prístup a dovolil si samému sebe sa s ním stotožniť a nebránil sa mu! Bieda a hanba mi, tak mi treba. Ty si však iná, preto klobúk dole. Takže ešte raz, prajem úspešné štátnice a nech sa Ti darí. Pa.

***

Pozdravujem aj všetkých nespomenutých a želám strašne moc len všetko najsamlepšie, hlavne to zdravie.   Všetkým zostávam fandiť.  

Váš kamoš
Matej

Ahojte priatelia.

Dnes sa mám prijateľne. Známku by som dal asi 2. Trpím príznakmi prvých štádií syndrómu vyhorenia, ide o prvé náznaky - najmä ako pocity, že ma práca nebaví, nenapĺňa, že v nej nevidím zmysel, význam, demotivácia, podráždenosť, pocity, že ma to obťažuje, fyzická tiaha svalov, stuhnutosť krku, nesústredenie, robenie chýb, zabúdanie, silné prokrastinovanie (na zemi je 40 vratiek a ja som od štvrtka nevyvratkoval ani jednu, až dnes som začal, aj to ma išla k tomu ťahať šéfka tým, že prvú kôpku zobrala a začala riešiť sama, možno v snahe, že sa pridám...). Mám aj psychické problémy v súkromí - vracajúce sa depresívne a mínusové stavy, rozlišujem ich asi len smútkom, teda keď je súčasťou stavu smútok a plačlivosť, tak to chápem ako depresívnu rozladu, a keď je tá vyčerpanosť viac motivovaná prázdnotou a nezmyselnosťou, tak si poviem, že ide skôr o mínus. Ostatné príznaky tých stavov sa mi zdajú hádam aj rovnaké pri oboch stavoch... Nový fenomén na pracovisku je jednak to, že ma po 2 a pol roku práce práca prestáva baviť, a jednak to, že prokrastinujem a za povinnú osmičku spravím toho oveľa menej, než niekedy. Dosť času sa zašívam, tam polhodina na záchode, tam 3/4 hodiny obed, tam internetovanie zopár minút, inokedy zas chrúmanie maškŕt na pokračovanie, rozprávanie sa, vysedávanie, predstieranie, že niečo robím.

Snažil som sa s tým bojovať tradičnými zbraňami aj minulý týždeň (okrem piatka, kedy prišlo zlepšenie stavu), aj včera v pondelok, teda energeťákmi, cukrom, džúsom, mcdonaldom, jedlom, maškrtami, pečivom, benzoanom, no nič nepomohlo. Zdá sa, že sa u mňa potenciál energeťáku a benzoanu akoby vyčerpal a narazil som na psychický problém, ktorý sídli príliš hlboko, alebo ak nie, tak je príliš komplexný.

Včera som odchádzal už krátko po piatej (o piatej mám končiť). Dnes prvá polka dňa bola naďalej zlá, na obed prišlo zlepšenie a niektoré činnosti ma začali znovu baviť. Prišlo určité potešenie z činností a vecí, čiastočne som pocítil aj zmysel. Dnes som odišiel domov tiež krátko po piatej, ešte som bol potom v obchode. Večer trávim na počítači, prežrávajúc sa... počúvam rádio. Telefonoval som s mamou asi 26 minút. A inak dobre. Pomaly asi pôjdem aj spať. Nejako prvá svojpomoc, ktorá mi napadá, je chodiť domov riadne o piatej, kedy mi končí doba. Nie vždy sa mi to dá a veľmi ma na mňa tiež negatívny dopad vedomie, že sa musím ponáhľať, lebo už čoskoro bude päť a budem musieť ísť domov. Mám v sebe zaryté také hlúpe myslenie, že, keď veci nie sú hotové, a ja idem domov, tak mám pocit, že som zlyhal. Cítim tam širšiu zodpovednosť, než voči čomu sa šírka mojej zodpovednosti skutočne vzťahuje.

A to je asi všetko, čo mám na srdci. Kamaráti, majte sa dobre, nech vo Vašich srdciach prebýva láska a vo Vašich mozgovniach prebýva pokojná a vyrovnaná myseľ.

Ďakujem Vám za vypočutie. Ahojte.
Matej

Ďakujem Matej za reakciu aj podporu. Matej, ja som k tomuto prístupu "iba prejsť" dospela až teraz. Nakoľko neviem do akej miery stačí to čo sa učím, neviem odhadnúť čo mi ostane v hlave a po dlhej odmlke s učením, plus psychózou za sebou, nie je pre mňa dôležitá známka. Sama som bola perfekcionistka obrovská a nikdy ma to asi až tak nepriviedlo k šťastiu, len som sa oberala o bežné radosti života. Ale zas bol za tým aj určitý zápal pre vec...Určitý zdravý perfekcionizmus je vzácna vlastnosť. Ešte ale stále vo mne drieme to rozumieť veciam do každučkého detailu, takže to mám stále, len už možno nedokážem teraz spĺňať tie normy, ktoré by som chcela.

Ahojte
le pluie, držím palce na štátniciach, aby si to dala ako pani a zároveň obdivujem ťa, že do toho ideš. Snáď aj motyka vystrelí a sa ti zadarí.

K sebe môžem povedať len jedno, že úplná katastrofa. Nič sa mi nechce, neviem vôbec, že čo s tým. Už je streda a nič poriadne som neurobil, trvá to pomaly skoro 2 týždne. Vôbec tomu nerozumiem, či ja som tak slabý, že nedokážem sa k ničomu prinútiť, alebo je to chorobou. Aspoň vidím, že kým pôjdem do práce bude musieť ubehnúť ešte veľa rokov. Mám sa psychicky celkom dobre, keby niet tej pasivity tak až výborne.

Ahojte moji drahi spolubojovnici..tak uz som mesiac doma z velkeho zaluzia. Tych 6 tyzdnov bolo tazkych- velmi ale nejako som to zvladla. Spoznala som tam fajn ludi. Zial po psychickej stranke sa mi moc nepolepsilo. Stale u mna pretrvavaju pseudohalucinacie a pridruzili sa obrovske uzkosti. Ale snazim sa na sebe pracovat- chodim kazdy den doucovat.

Ďakujem Kimi, aj ja dúfam. Držím palce s tou aktivizáciou seba. Je to pre mňa aj tak obdivuhodné, že si viete tak vypĺňať deň podľa určitého plánu a sami nachádzať nejaké činnosti. Je to predsa ťažké, keď človek nemá tú hlavnú náplň či už školu alebo prácu, aby sa cítil plnohodnotne... Držím Vám všetkým palce, nech nájdete spokojnosť...Aj u mňa je to všetko otázne, nie je to samozrejmosť, že dokončím školu, nájdem prácu a vytrvám v nej. Pre zdravého človeka to je malina, ale my sa boríme s úplne inými problémami, sami so sebou...

Ahoj, Matej,
raz sa možno sedenia obnovia alebo pôjdem k niekomu inému, voči Jane som získala až odpor, hraničiaci s HPO nenávisťou, čo ale nebude až tak reálne, takže uvidím. Zjaviť sa tam mám 6.2., ktovie, ako sa to dovtedy utrasie.
Inak, ďakujem pekne za taký dlhý odsek pre mňa Od Rohra som čítala o HPO, Jana mi nakázala z nejakého dôvodu ešte od neho Zneužitie, či ako sa to volá, potom síce neviem, prečo vraví, že mi neverí, keď mi káže knihy na túto tému, no ale čo už... Bojím sa však zakúpiť si to, nechcem počúvať reči od mamy, ktorá mi to len tak mimochodom neverí tiež, navyše mala ďalšie kecy k tomu, na ktoré sa mi nechce spomínať... Možno by bolo lepšie nehrabať sa v tom, ale čo, keď to i po tých rokoch bolí a obmedzuje ma to, čo s tým narobím? A parchanti ostali načisto nepotrestaní, holt som si to musela celé vyžrať ja.
Čo už.
K inej téme - budem okrem Lary či Mileeny robiť aj cosplay Kate Walker zo série Syberia, už čakám iba na hračku-plyšáka mamutíka Potom by to chcelo niekoho z fotografov zlanáriť von a ide sa na to, tešíím sa :3
Po psychickej stránke to vcelku ujde, ani tie večery už tuším nebývajú všetky také beznádejné, po somatickej som síce prechladnutá a glyčky nemeriam, ale inak suppa

Le pluie, máš pravdu zaradiť sa do práce tak to bude iná makačka. Hlavne pre človeka, ktorý ma kognitívne funkcie (pamäť, sústredenie a všetky tie veci okolo toho) na veľmi primitívnej úrovni. K tomu keď sa priráta momentálne úplná nesamostatnosť a závislosť na iných ľuďoch tak... Momentálne so mnou by to nikoho nebavilo dlhší čas. V súčasnej dobe môžem robiť asi fakt len recepčného/či informátora, ako by si predstavovala to mamina. Len nájsť takú prácu v mojom okresnom meste bude veľmi ťažké, keďže takýchto firemných centier nie je veľmi veľa. Ísť preč neplánujem, mám tu vytvorené dobre zázemie a som obklopený správnymi ľuďmi. Inde by to bolo oveľa horšie. Kým mi priznajú invalidný dôchodok tak bude to trvať 4-5 mesiace, lebo sa bude treba aj raz odvolať pre neodrobené roky a až potom zaplatiť šek s niekoľko tisíc eurovou pálkou.

Ahoj Matej!
Ďakujem Ti za slová smerované na mňa a je perfektné, že si na všetkých, a teda aj mňa, zareagoval. Priznám sa, že primerane odpovedať všetkým pisateľom je niekedy pre mňa ťažká úloha, som rád, že to Ty tak bravúrne konáš.

Ťažko sa mi čítalo však to, čo si písal o práci, teda Tvojej momentálnej situácii práve tam. Rád by som Ti aj niečo funkčné poradil, ale sám mám so zamestnaním problémy, takže sa nepovažujem za kompetentného v tomto sa vyjadrovať. Len tak pod čiarou toľko, že či by si neskúsil masáž, alebo deň s telkou, NB a knižkou - jednoducho poriadny relax.

................

Ahojte!
V skratke asi to, že dnes som akosi na polovicu OK a na tú druhú "hmm". Znamená to toľko, že svoje chabé úlohy zvládam, ale tradične mi do toho zasahuje rýchla unaviteľnosť a tendencia k pasivite. Užil som si aj "hlasy" na balkóne pri spravení si fajčiarskej prestávky. Reálne nič prevratného sa u mňa dnes neudialo, samé drobnosti v zmysle povinností, akožepovinností a aj relaxu. Symptómy F25 sú, až na napísané, skôr v úzadí. Lieky užívam tak ako mám predpísané a zároveň viem, čo si pridať v prípade zásadnejšie zhoršenia. Takže je to asi na mne.

S pozdravom a prianím celkovej vitality, Tuto