Ako sa dnes máš? 2

Chcem veci zmenit k lepsiemu a pritom stale len ublizujem.

Ahoj Slnečnica,
to je perfektné, že si sa zbavila cigariet. Určite nech Ťa nepokúša zase začať. Ďakujem za radu, skúsim sa popýtať. Zároveň mám však dojem, že nového sa príliš veľa nedozviem. Teóriu ovládam v tejto veci pomerne slušne, avšak prax mi zlyháva.

...

Ahoj woJAczek,
neviem čo berieš, viacerí by Ti mohli v tomto poradiť (napíš nám do predstavenia sa, čo som Ti písal). Určite to však nerob v extrémnom zmysle, v podobe vysadenia všetkého čo máš. Rob to radšej veľmi opatrne tak, aby si to mohol mať stále pod kontrolou. Definitívne vyhodenie psychofarmák by skôr len zázrakom mohlo prospieť. Keď si vo vážnej kríze, neváhaj a v pondelok nabehni doktorke. Víkend sa pokús nejako "prežuť", a to bez vážnych strát.

...

Ahoj 4713N,
z toho čo si napísal, ako iste uznáš, sa nedá veľa vydedukovať. Čo chceš zmeniť k lepšiemu? Ako a prečo si vlastne ubližuješ? Skús byť obšírnejší a konkrétnejší. Možno Ti tu na fóre ktosi bude vedieť pomôcť a pordiť. Záleží však na Tebe aké informácie poskytneš.

...

...dajme si nejaký obráštek:

To je sranda.. Moji spoluziaci mi pridu sprosti a tu sa citim sprostym ja medzi vami. Necakal som, ze na to co napisem bude niekto reagovat. Celkom ma to potesilo. Vtedy ked som to napisal, som myslel konkretne veci vo vztahu s priatelkou. Rozoberat to by ale bolo naozaj velmi dlhe. Okrem toho zmeny k lepsiemu aj v sebe samom. Lenze, mam pocit ze ja mozno aj chcem byt chory. Sam som si tu cestu vybral. Na povrchu sice nechcem, chcem byt normalny, ale vnutri som si vsimol, ze byt chorym je akoby ist tou lahsou cestou. Asi nikdy nebudem taky, ako je vacsina ludi a preto chcem byt radsej chory. Pretoze byt tak precitliveny, uzatvoreny, atd., s tym vsetkym, s tym je zit tazsie, ako zit s tym, ze som chory. Kvoli tomu, ze inak by som sa musel snazit byt normalny, ale zaroven spracovavat ten velky naval veci, ktore su pre normalnych normalnymi a to je tazsie, ako byt chory. Byt chory je skor take vzdanie sa. Prosim, neberte to vazne nikto, kto toto bude citat, ja viem ze byt skutocne chory je nieco ine a ja pisem taketo sprostosti pravdepodobne preto, lebo neviem ake to je, ale takto je to u mna a nemusi byt u nikoho ineho. Nehovorim to vo vseobecnosti, to, ake je to byt chory a ake je to byt normalny. Myslim, ze ja nie som chory, co si vsimne asi kazdy uz len z toho, co pisem, ale napriek tomu mam poruchu. Ja som myslel, ze trpim len depresiami, co aj bolo ako prva diagnoza, lenze potom sa to zmenilo na schizoidnu, potom zmiesanu uzkostno-depresivnu a potom zrazu, po vysledkoch od psychologa na schizotypovu. Neviem preco. A cim viac nad tym, co mam v diag. napisane rozmyslam, tym viac zistujem, ze ma psychiater pravdu. Alebo sa mi tie "pravdy" vytvaraju dosledkom toho, ze nad tym stale rozmyslam? Ktovie, ci by som sa citil tak ako teraz, keby som k tomu psychiatrovi vobec nesiel. Uz sa pomaly fakt zacinam priklanat k tomu, ze trpim touto poruchou. A pritom tie depresie trvali uz roky, ale vzdy to boli depresie a nikdy som nemal pocit, ani som nad tym nerozmyslal, ze by som mohol mat nieco taketo. Predtym sa ziadne dovody na to, aby som si myslel ze takuto poruchu mam, nevyskytovali. Len obycajne depresie. Teda niekedy aj neobycajne.. Az prehnane. A teraz zrazu v spomienkach na tie casy, zacinam objavovat aj priznaky tejto schizotypovej poruchy. Zaujimave, ako si zrazu spominam aj na veci, ktore ani neboli..

V našej nemocnici je v podstate aj otvorené oddelenie zatvorené, tiež sa nesmie chodiť fajčiť hocikedy, lebo fajčiareň je zamknutá, otvorená len počas fajčiarských prestávok. Na zatvorenom cigarety len vypytujú a na otvorenom skôr ponúkia. Dokonca mnoho pacientov nefajčiarov sa naučilo fajčiť v nemocnici. Najhoršie je to s cigaretami na akútnom, pacienti ich musia mať odložené v ambulancii, a počas fajčiarských prestávok od 8 do 20 raz za dve hodiny dostane pacient len jednu cigaretu, ak niekoho načapajú, že má cigarety a fajčí na záchode, cigarety odložia a jednu fajčiarsku prestávku zostane bez cigarety.

vďaka Igor za radu. už je to o čosi lepšie

trpím bludom, ak si ho uvedomujem? alebo v takom prípade ide o pseudoblud - existuje taký pojem?

4713N napísal:... Lenze, mam pocit ze ja mozno aj chcem byt chory. ... byt chorym je akoby ist tou lahsou cestou. ... Byt chory je skor take vzdanie sa. ... Myslim, ze ja nie som chory, co si vsimne asi kazdy uz len z toho, co pisem, ale napriek tomu mam poruchu. ... schizotypovu. Neviem preco.

Zvláštny dojem vzbudzuje Tvoj príspevok. Osobne mi pripadá veľmi nezvyklé, že píšeš "chcem byť chorý". Zaujímalo by ma v čom vidíš to pozitívum, ktoré Ti choroba prináša. Každopádne súcitim s Tebou ohľadom prialeľky... Ja sám som nedávno rozvedený.

Čo píšeš, že byť chorý je priam vzdanie sa, s tým nesúhlasím. Za diagnózu nie je človek zodpovedný, pokiaľ si ju sám kvázi vedomo nespôsobí. Hamba to síce nie je, ale zároveň v spoločnosti, vyhľadom na predsudky, je dobré sa vyhnúť rozširovaniu svojho image v tomto smere.

Nie je podstatný názov diagnózy, ale to ako na ňu zaberá psychoterapia prípadne medikamenty. Medecínske označenie je hlavne na výpomoc odborníkovi, ktorý sa môže lepšie orientovať, prípadne zamerať sa Ti na pomoc.

woJAczek napísal:pseudoblud - existuje taký pojem?

Uvedomovanie si bludu je možné a nie nebežné. Na druhej strane v akútnom stave je to veľmi ťažké. Pojem pseudoblud v klinickej praxi neexistuje.

Uvedomenie si vlastného bludu je krôčik smerom k zlepšeniu psychického stavu. To, že pacient vie, o tomto nepríjemnom klinickom faktore je veľké pozitívum pre upravenie stavu. Rozhodne je pre Teba dobré, že o tom vieš. Teraz záleží na ďalšom Tvojom postupe.

4713N napísal: ... Lenze, mam pocit ze ja mozno aj chcem byt chory. Sam som si tu cestu vybral. Na povrchu sice nechcem, chcem byt normalny, ale vnutri som si vsimol, ze byt chorym je akoby ist tou lahsou cestou. Asi nikdy nebudem taky, ako je vacsina ludi a preto chcem byt radsej chory. Pretoze byt tak precitliveny, uzatvoreny, atd., s tym vsetkym, s tym je zit tazsie, ako zit s tym, ze som chory. Kvoli tomu, ze inak by som sa musel snazit byt normalny, ale zaroven spracovavat ten velky naval veci, ktore su pre normalnych normalnymi a to je tazsie, ako byt chory. Byt chory je skor take vzdanie sa.
(...)
Ja som myslel, ze trpim len depresiami, co aj bolo ako prva diagnoza, lenze potom sa to zmenilo na schizoidnu, potom zmiesanu uzkostno-depresivnu a potom zrazu, po vysledkoch od psychologa na schizotypovu. Neviem preco. A cim viac nad tym, co mam v diag. napisane rozmyslam, tym viac zistujem, ze ma psychiater pravdu. Alebo sa mi tie "pravdy" vytvaraju dosledkom toho, ze nad tym stale rozmyslam?
(...)
A teraz zrazu v spomienkach na tie casy, zacinam objavovat aj priznaky tejto schizotypovej poruchy. Zaujimave, ako si zrazu spominam aj na veci, ktore ani neboli..

Ahoj 4713N

Ani som Ťa nestihol privítať na našom fóre a hneď v Tvojom druhom príspevku som Ti musel dať sám za seba reputačný bodík resp. hlas. Lebo si v týchto náhľadoch moja akosi spriaznená duša, aspoň teda v tom zmysle, že máš na prvý pohľad až takmer identické pocity, aké som mal ja, keď mi môj bývalý psychiater oznámil, že sa mi v mojich symptómoch rysuje schizofrénia. Napokon sa priklonil k schizoafektívnej psychóze, ale ide o to, že "povýšil" (s prepáčením) moje depresie na niečo z "okruhu schizo". Veľmi dobre si pamätám ten deň. Veľmi dobre.

Keď som išiel potom od doktora domov električkou na železničnú stanicu, tak som bol úplne vzadu a sledoval som svet. Usmieval som sa. Nie preto, že by som bol nadšený, že zrejme spejem k schizofrenickej diagnóze (to už boli asi 3 mesiace liečby za mnou), ale preto, že "konečne sú moje problémy uznané za skutočne vážne problémy". Presne ako Ty hovoríš, bol som veľmi precitlivelý, nešťastný, rezonantný, nedokázal som uniesť ťarchu vysokej školy, ani nijakej povinnosti, dokonca bežné rozhovory sa mi stali ťarchou a zdrojom obmedzujúcej úzkosti. Ale vysvetľovať tieto ťažkosti v perspektíve "obyčajnej" depresie (silno zdôrazňujem tie úvodzovky), tak to bolo príliš veľa zodpovednosti na mňa a ja som bol obviňovaný vlastným svedomím, že by som predsa len mohol urobiť viac, keby som chcel, a že je chyba kdesi vo mne. A navyše keď ľudia tieto problémy nechceli akceptovať ako problémy, nerozumeli mojim dôvodom, ktoré boli takisto dosť iracionálne (mám na mysli hlavne fakt, že často nemali tie depresie vlastne skutočnú príčinu, teda aspoň nie takú, aby som mal depresiu tak priveľmi zásadnú a hlbokú)... tak keď toto pridám, tak vízia vážnej psychickej choroby z okruhu "schizo" sa mi javila ako útočisko, že "jo, teraz sa začne konečne niečo riešiť, konečne druhí uznajú závažnosť mojich symptómov". Je veruže ľahšie povedať, že tento človek má F20 alebo F25, a preto je v takej hroznej nálade, ako keď má "iba" depresiu.

Preto rozumiem, keď píšeš, že prijatie určitej vážnej diagnózy je do istej miery "vzdaním sa", lebo je lepšie a ľahšie žiť s tým, že som vlastne nenormálny, a preto mám také strašné nálady, depresie a jednoducho problémy, než byť chápaný sám sebou ako v podstate zdravý, ale do hĺbky v skutočnosti vlastne nepripravený žiť normálny život.

Sú to podobné myšlienky, aké som mal ja voľakedy v prvý rok po začatí liečby. Napíš, v akej fáze liečby si Ty. Viem, že potom neskôr a teraz už svoju chorobu nemám vôbec rád a bojujem proti nej. Tamto všetko, čo som popisoval, boli moje prvé pocity.

Prajem Ti, 4713N, všetko dobré, nech sa Ti darí. A mimochodom, vitaj teda na fóre!

ahoj 4713N

myslím, že tiež zažívam niečo podobné, dokonca by som povedal, že dosť odsúdenia hodné a kontroverzné - priznávam, že tiež mám pocit, že doslova chcem byť chorý. a prečo? lebo ma to fascinuje - vidieť súvislosti tam kde ich iní nevidia, poznať svet, do ktorého nikto predo mnou a po mne už nevstúpi, nechať sa prelínať reality a nájsť bod ich spojenia, rozširovať a zužovať vedomie, zažívať pocity blaženosti v mánii a hlboké úpadky v depresii. halucinovať scenérie a vytvárať umelecky hodnotné konštrukcie.

Lapaj napísal:Mais vrai j'ai trop pleuré! Les aubes sont navrantes. (Veľa som sa naplakal. Svitania sú smutné.)

ahoj Lapaj, kto je autorom výroku?