Průvodce vysazovaním léků

Také poškodenie by si mal mať zrejme napríklad u takej katatonej schizofrénie . To máš vlastne pocit neustáleho zdesenia , vyvolaný vlastnými halucináciami , až človek začne sám potláčať svoj vlastný rozum , aby sa vyhol utrpeniu , ale pravda je taká že si podľa všetkého asi ešte väčšie utrpenie tým privoláva . Alebo inokedy si aspoň riadne ten rozum snaží preprogramovať , až mu s neho zostane riadna sračka .

...

Katatoniu ? Myslel som stavy keď je človek v extrémnej nečinnosti a iba halucinuje , to môže byť kadečo , ale môže byť aj tá katatónia , teoreticky . Určite v akútnej fáze človek môže mať niekedy aj pohybové vady .

V minulosti som sa snazil vysadiť antipsychotikum, a robil som to naozaj velmi pomali, asi rok som po desatinkach znizoval davku, jednu desatinu kazdy mesiac, a fungoval som aj na tej najnizsej davke tj. jedna desatina aj menej, problem u mna nastal ked som ju prestal uplne obrat- prestal som reagovat na okolie, nic som nehovoril, akoby zo mna nic neostalo, museli ma hospitalizovat. Zaujimave je ze to nerozpravanie je podobne ako to o com rozpravala Mischell a zaujimave je aj ze moj psychiater mi hovoril ze este jeden jeho pacient bol hospitalizovany s velmi podobnymi priznakmi, lebo prestal brat antipsychotika a po urcitej dobe skoncil ako ja pred nim, no on to nevnimal ako dosledok a efekt zmien co sposobili lieky telu a co sa stalo ked telo bolo bez liekov, on to bral ako ze je to moja choroba.

No zo svojej velmi kratkej skusenosti mozem povedat ze vysadzovanie antidepresiv je vacsia nocna mora ako vysadzovanie antipsychotik. Mne nasadili antidepresiva bez toho aby som mal depresiu, ked som ich skusil znizit o stvrtinu ako sa oficialne v medicinskych kruhoch odporuca tak som bol podrazdeny mal som nocne mory, depresiu, beznadej, u antipsychotik to je len take napätie, a senzorická precitlevolosť a to uplne na všetko.

Zalezi aj na tom aky typ osoby je clovek , niektory ktory si nevytvoria ziadnu psychicku zavislost alebo naviazanosť, niekedy vysadia antidepresiva uplne naraz a citia sa len trocha divne inym bzuci v hlave, maju zvlastne pocity v hlave, podrazdenost, nespavost, bezdovodny hnev na uplnych prkotinach ...- to som sa docital zo zahranicnych diskusii, kde z mojho pozorovanie nikto neodchadza neposkodeny z uzivania psychofarmak ak ich teda nepokracuje uzivat, aspon u mna je to tak.

Ahoj John,
vďaka za príspevok. Čítal som ho už dávnejšie z mobilu a potom mi nejak zapadol, tak sa vyjadrujem až teraz. To reagovanie na okolie je zaujímavé. Úplne som však nepochopil, ako si myslel "byť nepoškodený braním psychofarmak". Chápem to správne, že to nereagovanie berieš ako následok užívania dlhodobého a potom prestania? Je zvláštne, že takto po desatinkách a aj tak sa to stalo. A ako dopadla hospitalizácia ak sa smiem opýtať? Zas psychofarmakokoktejl? A pomohlo to? Ako si na tom teraz? V tej príručke som čítal, že ak vysádza po desatinkách a dôjde sa to polovice, tak treba to zas rozdesatinkovať, a potom zas... ale neviem si veľmi predstaviť ako takto desatinkovať nejaké Líthium a podobne... fakt asi si vyžiadať tekutú podobu, ak to ide...

Ahojte,

cítim sa dlhodobo dobre, a tak aj po zhliadnutí tu zverejnených videí som sa rozhodla pomaly znižovať antipsychotiká. Chorá som 14 rokov. 5x som bola hospitalizovaná a zakaždým to boli elektrošoky co ma z toho dostali. Vzdy nasledovala medikamentozna liecba. Prvých 6 rokov bez antipsychotík, pretoze som ich zle znášala. Po dalsích relapsoch 8 rokov beriem antipsychotiká bez prestávky. Akurát sa mi menili, no uz 5 rokov uzívam Abilify. Brala som teda Abilify 15 mg a znízila som o tretinu na 10mg. Najprv som asi 2 týzdne brala kazdý druhý den nizsiu dávku a kazdý druhý den povodnú dávku. Teraz beriem denne uz len 10 mg dávku. Vsetko zatial prebehlo bez nejakých problémov. Nepocitila som ziadnu zmenu, ziadne abstinencné príznaky.
Sama som zvedavá, čo to prinesie (10mg dávka Abilify je pre dospievajucich a ja som uz po 40tke). Pevne dufam, že nie relaps. Verím tomu, že pomaly sa mi podarí antipsychotiká vysadiť a ze budem fungovat aj bez nich. V každom prípade dám vedieť.
Antidepresíva som na jar znízila zo 150mg Mollome na 75 mg. Tiez to preslo tentoraz bez problémov. Písem tento raz pretože uz som sa o to raz pokusila, no neuspesne. Prisla silná depresia a ja som sa musela vrátit na povodnu dávku.

Regina

Ahoj,
pozerám, že máš bohaté skúsenosti s našinskou "liečbou". Veľmi ma mrzí, že tu sme tak nejak samy na vysadzovanie a veci s tým súvisiace. Aj moja doktorka vravela, zatiaľ som to s ňou teda nejak extra podrobne nepreberal, ale proste že prognóza je hooodne dlhodobé branie... Príde mi to nebezpečné, aj sa toho tak trochu bojím a poslušne zatiaľ beriem dávky (neskôr som zistil, že to je fakt viac ako maximálna doporučená dávka toho quetiapinu čo beriem). 17.9. idem zas za doktorkou, s novými poznatkami, novými diskusiami s ľuďmi čo sa tomu venujú, tak sa potom pochválim ako ja som pochodil.

Ináč, Regina, neviem či si videla dokumenty od Daniela Macklera, ak nie, tu je odkaz na 4 jeho titulkované filmy:

http://wildtruth.net/dvdsub/cz/

konkrétne Otevřený dialog je pre mňa niečo ako ideál... Možno si to len maľujem a má to aj stinné stránky, ale mám už od Jaakka aj knihu a vyzerá to veľmi dobre. Je tam potom dokument o vysadzovaní, ten som zatiaľ nevidel, ale tiež ti možno bude nápomocný.

Držím palce!

Ahoj xkrchnav,

mozem sa opytat kolko toho quetiapinu denne beries? lebo ja som na 600mg plus jeden denne pri zvysenej nervozite

Ráno 400 mg a večer 400 mg.

Ešte doplním, že to mám ten s postupným uvoľňovaním - Retard, či Prolong v originál verzii.

Ahojte,
Xkrchnav,

vďaka za link. Uz predtým som si pozrela Otvorený dialog a Let na zlámaných krídlech. Práve to ma presvedcilo, dalo mi nádej, ze sa dá dostať z toho von, i ked u nás nemá clovek pri tom takú podporu. Moja psychiatricka mi antipsychotká znízila az na tretiu moju prosbu s tým, ze som pri sebe mala i manzela, ktorý ma podporil. Tiez len vdaka tomu ze som mu dala link na tie videá. Verí tiež, že by som sa z toho mohla dostať. Predtým som tú potrebu ani velmi nemala, mám uz dlhsie stabilizovaný stav takze som mala dojem ze mi lieky pomáhajú, no mala som i pocit ze akosi strácam samu seba - citovo som oploštenejsia, casto utiahnutá sama do seba, zanechala som takmer vsetky záluby. Stotožnila som sa s tým že som chorá a ubíja ma to vnútorne. Napr. takmer vôbec neplačem, nemám potrebu plakať, čo sa mi tiež zdá byť nenormálne. Som akási moc upokojená, tie moje nálady sú v jednej rovine, jediný pocit ktorý obcas mám je pocit únavy. Dospela som k tomu, že je to zrejme vdaka liekom, ze strácam akosi samu seba.
Psychologicka mi velmi pomohla co sa týka náhladu na zivot, na vzťahy, hoci tiez tvrdila, ze bez liekov to nepojde, ale myslím, že práve ona mi moze pomocť zvládat vysadzovanie. Bola po 13stich rokoch prvá, ktorá si vypocula ako to vsetko u mna zacalo, co spustilo prvú epizodu... Psychoterapiu mám vsak práve prerusenú, no dufam, že ked sa psychologicke znova ozvem, dohodneme si sedenie.
Ked som minule mala strach z toho, čo to vysadzovanie prinesie, práve rodina ma zas podporila, ze ked som sa uz na to dala, nech vytrvám, ked mi to zatial nerobí ziadne problémy. Oni mi poukázali na to, že sú to len moje obavy, strach z neznámeho...
Este raz vdaka za tie linky, za toto forum a tuto tému, vdaka za nádej. Pocúvat že je to na celý život a strácať pri tom samú seba je ubíjajúce.
Dnes som prisla na to, že predsa len cítim obcas nejaký ten diskomfort, niekedy pocitujem nepokoj, necítim sa dobre tam kde práve som, niekedy proste neobsedím, mám potrebu aspon vstať a hýbat sa. Potom to prejde. To je zatial jediné negatívum, no velkým plusom pre mna je skutocnosť, vedomosť, že viacerí sa z bludného kruhu psychiatrických liekov úspešne dostali. Chcem sa zase smiat a plakať, chcem späť svoje emocie.

Regina

Ahoj regina,
úplne chápem ten stav, proste nejak neriešiť brať a hotovo, sám som to tak prežíval. K tomu vysadzovaniu, neviem, či už si videla video alebo príručku od Willa Halla, ktorý mám pocit, tak nejak rozprúdil všeliaké podobné aktivity. Alebo sa to deje paralelne nezávisle na sebe. Prečo o tom ale píšem, totižto Will Hall bude v Prahe začiatkom októbra. Neviem ako veľmi by si si to vedela zariadiť taký výlet a či vôbec máš záujem, keby áno, preposielam adresu, kde som sa o tej akcii dozvedel:

http://www.vidacr.cz/bazar-2/akce/

bohužiaľ tam nie je presný termín ani miesto (okrem toho že to je v Prahe).

A keby si mala ešte chuť pátrať ďalej, urobil som stránku, kde sa snažím dať dokopy všetky zdroje či už videá, weby, občianske združenia, ktoré sa nejakým spôsobom týkajú duševného zdravia.

http://krizovatkaduse.je-dnesek.cz/

pridal som tam medzi inými sekciu Udalosti, kde sa snažím zoskupovať všetky udalosti čo dejú - prednášky, stretnutia, zbierky.

Bol by som rád, keby ti to nejak pomohlo. Maj sa pekne a držím päste! Keď tak na výlet do Prahy by sme sa mohli dohodnúť cez Brno .

Ešte som chcel dodať. Neviem ako je to s tými emóciami. Už beriem lieky dosť dlho na to, aby som zabudol, či som bol "emočnejší" ako doteraz. Čo sa mi ale snáď ešte nestalo, že som mal silný doslova záchvat plaču. Podnet možno aj bol, ale určite neodpovedal mojej reakcii. A to som bol na liekoch... Či si emočné telo našlo skulinku, ako aspoň chvíľku medzi liekmi sa uvoľniť a prejaviť... Neviem. Ale tiež by som povedal, že som taký plochší čo sa týka emócií.

Majte sa pekne a veľa zdaru!