Ako sa dnes máš? 4

Ahojte, milí priatelia!  

Skúsil som sa z toho pesimizmu dostať tým, že som začal niečo robiť. A podarilo sa to! Hurá!  Začal som umývať riad, v televízii som si pozrel jeden dokument a vydržal som až do konca. Bol som so psom vonku aj s mamou v obchode. Potom som si k tarhoni a saláme pripravil šalát z uhorky, paradajky, cibule a smotany. A najedol som sa. Nahral som si na video ešte jeden dokument o histórii, takže teraz si ho idem pozrieť. Aj včera som pozeral niečo o kráľovi Artušovi.  

V knihe o strese sa píše, že k apatii dochádza vtedy, keď máme pesimistické myšlienky. V takom stave sa nám nič nechce robiť, len sedieť alebo ležať a rozmýšľať nad tými problémami. U mňa to funguje tak, že sa to pesimistické zmýšľanie najako začne, niečo ho vyvolá, a potom sa to už ťahá. Dospeje to k tomu, že mám depresiu z toho, že mám depresiu. Myslím si: "Aký som nešťastný, lebo mám apatiu!" V tom stave sa naozaj nič nechce robiť. Bývam tým veľmi sklamaný. A to ma udržiava v tej apatii. Je to bludný kruh myšlienok: "Som chorý - mám depresiu - mám pesimistické myšlienky- to vedie k apatii - nič sa mi nechce robiť - ja nič nezvládnem - ja sa z tej apatie nedostanem - som chorý -..."  

V tej knihe je uvedené riešenie takéhoto problému, ku ktorému dochádza, keď onálepkujeme sami seba, že niečo nezvládneme a pod. To je napríklad nálepka "som neschopný!" My sami seba presviedčame a skalopevne sa utvrdujeme v tom, že to tak naozaj je. V knihe je napísané riešenie, ako prelomiť tento bludný, začarovaný kruh. Treba sa pokúsiť urobiť to, o čom si myslíme, že to nezvládneme. Mne sa to dnes podarilo! Vyzerá to takto: "Som chorý - mám depresiu - mám pesimistické myšlienky- to vedie k apatii - nič sa mi nechce robiť - ja nič nezvládnem - POKÚSIM SA NIEČO UROBIŤ - vyšlo to, zvládol som to! - prekonal som apatiu - skúsim ešte niečo - zase som to zvládol - zase som prekonal apatiu - už mám optimistickejšie myšlienky - prekonal som tú depresiu - mne sa odteraz bude dariť! - ..."

Takže asi tak...

historik

Ahojte, milí priatelia!  

Konečne som pripravil príspevky do ďalšej literárnej súťaže. Sú to tri básničky pre deti. Nejako sa mi nechcelo pripravovať ich. Bolo treba vyplniť prihlášku a tak. Ale už som to zvládol. V utorok ich dám vytlačiť a pošlem ich na poslednú chvíľu. Vlani sa mi v tej súťaži podarilo získať čestné uznanie, tak dúfam, že z toho niečo bude aj teraz.   

A som rád, že dnes som si pozrel dokumentárny film o histórii. Bolo to o tom, ako osmanskí Turci útočili na Európu. Celkom som si to užil.  

Ahoj  

Historik, určite nie si troska. Nesmieš si tak hovoriť, lebo Tvoje myšlienky Ti subjektívne vytvárajú realitu. Jednoducho je to kontraproduktívne a bojuješ proti sebe samému, ak si pripúšťaš negatívne myšlienky o sebe samom alebo o niečom inom. Aké sú Tvoje myšlienky, taká bude vôkol Teba Tvoja skutočnosť. Lebo aké okuliare si nasadíš, tak bude pre Teba vyzerať svet. Nehovor si teda troska, ani si nenadávaj, lebo potom máš pravdu, a Ty si sám svojimi myšlienkami premeníš vlastný dojem na realitu a troskou budeš. Samozrejme nie objektívne, ale čo tam po objektivite, keď pre Teba subjektívne to pravda bude a budeš sa cítiť mizerne. Takže si pripúšťaj len pozitívne myšlienky. Sústreď sa len na to lepšie, prípadne si to lepšie sám v sebe generuj. Jednoducho sa maj rád a nekomplikuj si kontraproduktívnymi myšlienkami svoju existenciu, ktorá je tak či tak objektívne celá skomplikovaná. Lebo platí princíp: že keď už nedokážeme zmeniť objektívne realitu, tak aspoň môžeme zmeniť vlastný prístup, vlastný náhľad a vlastné myšlienky, ktorými si v rámci vlastného vnútorného rozhovoru so sebou samým komentujeme svoje žitie. Ani si tiež nehovor, že to nedokážeš, lebo potom to naozaj nedokážeš. Jednoducho Tvoje myšlienky majú fakt veľkú moc v subjektívnej rovine. Na čo myslíš, to sa Ti sprítomňuje, toho Ti v živote pribúda. A keď to budú myšlienky o troske, bude Ti toho pribúdať a budeš sa cítiť mizernejšie a mizernejšie už len preto, že sa cítiš mizerne. Ako si spomínal ten kruh. Je vidno, že to máš dobre uvedomené tieto princípy, si veľmi aj v tomto šikulka. Len teda ešte pridaj kus rozhodnutia mať sa trošku viac rád a držať si negatívne myšlienky ako svojho úhlavného nepriateľa od tela a mysle preč. Naše ochorenia ich bežne produkujú a porcírujú na tanieri v mysli každý deň a v každú minútu. Je to v náplni našej choroby generovať a zahlcovať nás negativizmom. O to pevnejšie musí byť naše rozhodnutie vziať myseľ do vlastných "rúk" a v rámci zdravej sebaúcty a sebaobrany odstrihnúť všetky chápadlá negativizmu a systematicky si posilňovať v rámci zdravej sebalásky len pozitívne idey v mysli tak, aby aj ony naozaj začali v našom živote pribúdať a stávať sa žitou skutočnosťou.

Čo sa týka toho mobilu. Chápem to vlastne veľmi dobre, lebo sám som mal problém telefonovať, resp. dodnes je mi zaťažko zdvíhať hovory. Možno by si si ho mal predsa len zadovážiť ako taký krok vpred, pričom by si nikomu nedal číslo, iba mamine, a využíval ho len a len na SMS pre mamu. Čisto ako projekt napredovania v oblasti sprítomnenia virtuálneho kontaktu so svojou maminou počas cestovania do destinácií susedných k Vašej dedine. Bol by to, myslím, krok dopredu a výrazný. Iste, nemusíš sa s tým ponáhľať, je to iba nápad, ktorý mi napadá, keď to porovnám so sebou samým. Držím Ti palce, historik, a ďakujem, že aktívne prispievaš. Vo veľa Tvojich príspevkoch sa sám vidím a dobre sa mi Tvoje slová čítajú. Vďaka. Dávam Ti pravidelne reputačné bodíky a myslím, že ich budeš mať za chvíľu takýmto tempom neúrekom, chi.  Maj sa krásne a píš básne (doslova, lebo Ti to ide). Ahoj.   

Matej
 

PS: Regina, geniálne myšlienky! Aj Tebe putuje reputačný bodík. Držím mocne pršteky.

Ahoj  

Po predchádzajúcom príspevku trošku o tom, ako sa mám. Nie je to vlastne zlé, v podstate mi je, zdá sa, fajn. Vytváram si v sebe sugesciu, že sa musím porovnávať s tými, ktorí sú na tom horšie než ja, plus sa usilovať, aby som si aj napriek tomu zachoval snahu o napredovanie, ktorá sa obvykle pri tomto type porovnávania vytráca. Takže v konečnom dôsledku sa cítim pomerne normálne.  

V práci nič nové, nová pracovná pozícia, o ktorej som sa zmieňoval, sa ešte len prerokúva na vyšších miestach, takže nie je nič isté. Nič sa s tým zatiaľ nepohlo. Inak posledné dve smeny boli v podstate v pohode.  

So školou je to tak, že už 16. júla mám zápis, takže dovtedy musím všeličo vybaviť a zaplatiť. Snáď to bude v poriadku, najväčšie obavy mám o vstup medzi nových spolužiakov, ktorí už budú ako kolektív po 3 bakalárskych rokoch zabehnutí a ja budem takpovediac nováčik. Snáď ma medzi seba prijmú.  

Psychicky je to teda ustálené. Spánok sa zdá normálny, lieky beriem ako obvykle. Na včeličku kvôli štátnemu sviatku idem až v pondelok. Fyzicky - duje ma a bolieva ma naďalej brucho. Používam zajačicu. S výrastkom na pravom malíčku som ešte u lekárky nebol, chcel som ísť dnes, ale nejak som lenivý. Pôjdem v utorok. Chudnutie stojí, lebo stále nedodržujem limit. Nejem ani priveľa, takže mi váha nestúpa, ale proste stojí stále na 82,5 kg až 83,5 kg. Akoby sa mi už nechcelo ďalej chudnúť...  

Dnes ešte plánujem ísť do banky, lebo potrebujeme v prevádzke mince do pokladne. A možno vybavím niečo v súvislosti so školou, ale neviem či hej, lebo je mi zaťažko vôbec vytiahnuť päty z domu. Najradšej by som preleňošil celý deň. Včera som napríklad celé poobedie drichmal v obývačke na gauči. No bieda to so mnou. Začal som síce viac čítať, ale i tak keď na mňa prídu mrákoty spánku, tak neviem odolať. A na energeťáky som si behom 2-3 rokov tak zvykol, že mi už vlastne zaberajú naozaj máličko.  

Držím každému palce a prajem Vám pekný deň.
Všetko dobré praje
Matej
  

Ahojte, drahí priatelia!  

Matej a regina, veľmi pekne ste napísali tie povzbudivé slová pre mňa. Beriem si ich k srdcu. :DPred chvíľou som si na papier zeleným perom napísal optimistické myšlienky.  

Včera som písal príspevok sem, ale asi v dôsledku búrky počas toho došlo k výpadku prúdu a všetko sa zmazalo.  

Ja mám v ostatnom čase také dni, že nemám veľkú chuť niečo robiť. Chce sa mi zaľahnúť do postele, prikryť sa dekou a ležať.  Aj tak občas robím. Ale napriek tomu sa snažím aj byť trochu aktívny, aby som nemal negatívne myšlienky z toho, že nič nerobím.

To učenie sa písať všetkými desiatimi ide dopredu. Nerobím to síce každý deň, ale aj tak sa posúvam ďalej. Našiel som si na internete stránku s takou výučbou a tam si to precvičujem. Keď sa naučím písať všetky písmená, čo mi ešte asi nejakú chvíľu potrvá, začnem písať všetkými desiatimi aj napr. príspevky sem, na fórum. Myslím si, že to nie je od veci, mať takúto zručnosť.

Lekár mi nedávno zvýšil dávku antipsychotika z pôvodných 12mg na súčasných 16mg denne. Je to Serdolect a od neho sa veľmi priberá. Túto vyššiu dávku už beriem vyše týždňa a nepribral som ani kilo!  Dávam si pozor na to, čo jem. Vždy myslím na ten Matejov príspevok o chudnutí, o tom, ako sa treba stravovať. Snažím sa jesť čo najviac ovocia a zeleniny. A viete, aký veľký pozitívny vplyv to má na mňa? Už tri dni som nebral preháňadlo. Nepotrebujem ho, lebo zrejme od tej konzumácie ovocia a zeleniny v takom zvýšenom množstve už nemám zápchu! Síce je pravda, že stále pociťujem hlad, aj keď sa najem. Lebo ono to chce vysokokalorické jedlá. Ale radšej budem trpieť hladom, než by som mal byť nespokojný s tým, že som tučný.

Pred pár dňami som na Facebooku, tuším na stránke Motivuj.sk, natrafil na zaujímavý výrok, ktorým sa chcem riadiť. Doslovne som si ho nezapamätal, ale znie asi takto:

Ak sa netrápiš cvičením, trápiš sa ľútosťou.

Tak to je pre mňa motivácia, aby som cvičil. Nadváhu nemám, ale aj tak moja postava zďaleka nie je ideálna. Ale mnohé cviky robiť, žiaľ, nemôžem, lebo si liečim to zápästie.  Napríklad patria sem aj kliky.

Povedal som si, že zase budem sledovať dokumenty o histórii. Už som si pozrel TV program na internete a vypísal som si na papier, kedy čo budú dávať. Veľmi som sa potešil, že už zajtra bude na STV2 film Pavla Dvoráka. Jeho filmy milujem.  Je pravda, že tento, čo má byť zajtra, som už videl, ale to nevadí. Pozriem si ho ešte raz.

Pred pár dňami som napísal takú dlhú báseň na povzbudenie. Idem ju poslať do súťaže. Možno z toho niečo bude.

Tak zatiaľ toľko. Majte sa pekne, priatelia, a vždy si pre seba nájdite niečo príjemné.  

S pozdravom,
historik

 

Matej, blahoželám Ti k prijatiu na magisterské štúdium!  Dúfam, že sa Ti bude dobre dariť.  

Ahojte, milí priatelia!  

Aby som nemal depresiu a apatiu, povedal som si, že sa budem vážne venovať tomu vareniu.  Treba niečo robiť, kvôli tomu, aby sme sa nenudili. A to varenie je predsa veľmi potrebná činnosť. Dnes som si pripravil celý tanier zeleninového šalátu a všetko som zjedol. Veľmi mi to chutilo. Mňam!

Historik, veľmi mi je sympatické, ako sa usiluješ verne bojovať s celým tým bremenom ochorenia. Pekne píšeš a páčia sa mi Tvoje činnosti a snahy. Vrelo to podporujem a vedz, že Ti každým dňom držím pevne prsty. Takisto držím všetkým forumákom palce, nechže sa nám všetkým dobre vodí a zvládame naše boje lepšie a lepšie.   

Dnes mám aj ja nejaký ten úspech vo svojich bojoch na konte. Ešte včera to bola katastrofa, lebo som strávil celý deň nad surfovaním a hlúposťami na počítači, ktoré mi nedali nijaký odpočinok, ani relax. Proste premárnený deň. Ale dnes som sa bol komplet pripraviť na zápis, ktorý je v budúci utorok. Takže som bol v banke, vhodil na účet peniažky, elektronicky doma zaplatil príslušné poplatky, v meste som sa dal odfotiť, poslal elektronickú foto na patričnú adresu a odložil dve riadne fotografie na doklady bokom. Podpísal všetky papiere a vyplnil. Bol som tiež v solárku a u holičky, takže som konečne vystrihaný. Na začiatku tejto cesty som sa donútil umyť vlasy a oholiť sa. Ešte ma čoskoro čaká sprcha. Joj, ako veľmi sa mi nič nechcelo ísť vybavovať, ale teraz som taký prešťastný, že som to spravil, a všetko je prichystané. Teraz už len vegetím, plánujem sa venovať čítaniu, učeniu knižných katalógov a všeobecne odpočinku. Aj sa na zajtra teším do práce, hoci sa mi kapánek isteže nechce. Ale nemalo by to byť také strašné, si myslím. Celé som si to prešiel, čo ma tam konkrétne čaká počas tejto trojdňovky, a zdá sa, že keď si to rozoberiem na kúsky, tak sa to emočne a psychicky dobre dá stráviť. A nakoniec to nevyzerá tak problematicky.  

Včera jedinou zmysluplnou činnosťou, ktorú som urobil, bolo navštívenie doktora a včelička. Ale žiaľ, keď už spomínam lekárov, nebol som ani včera, ani dnes za obvodnou ohľadom toho nádoríku na pravom malíčku. Ach. Teraz to vyzerá až na budúcu stredu.  

Psychicky sa mám teda ustálene, neurotické príznaky sú mierne zhoršené. Nálada momentálne výraznejšie nekolíše, resp. ak zakolíše, tak vyslovene z určitého konkrétneho identifikovateľného exogénneho dôvodu.  Fyzicky je to ustálené, resp. vlastne po starom, nič sa nezlepšilo, ani nezhoršilo. Chudnutie - dva dni som sa prežieral, mám pocit, že včera som zjedol pol plechu koláčov, plus rezeň, odhadujem to aj na 12 tisíc kJ. Ani som sa radšej dnes ráno nevážil. Dnes si dávam pozor. Obvykle ma schytí prežieracia nálada, keď mi niekto povie, že už nemusím chudnúť. Včera mi to povedala sestrička na psychiatrii a aj doma tatino. Tak som si okamžite začal dopriavať jedlo a prehnal som to. Asi som taký typ, ktorý sa furt musí mať na pozore.  

Želám všetkým krásny čas. Držte sa.
S úctou
matej

Ahojte, drahí priatelia!  

Matej, som rád, že sa Ti podarilo všetko povybavovať.  Aj ja želám Tebe, ako i všetkým ostatným členom fóra, vrátane seba, aby sa nám darilo všetko potrebné zvládať.  

Ja som dnes zase nepotreboval preháňadlo. Nečudo, keď jem tak veľa zeleniny a ovocia. Nechcem v dôsledku užívania vyššej dávky antipsychotika pribrať, preto som sa začal takto zdravšie stravovať. A k tomu ešte cvičím. Jeden taký ťažký cvik zameraný na brušné svaly robím 100-krát denne (2 razy po 50-krát). A okrem toho robím aj iné cviky.  

Už som bol vonku so psom. Trochu som sledoval TV. Na internete som si pozrel program na najbližšie dni a zapísal som si, kedy budú dávať dokumenty o histórii. Video už je nastavené - pre istotu mi ich nahrá.  

Potom som sa pustil do varenia. To bola teda zábava! Najmä krájanie zeleniny ma nesmierne bavilo. Už sa teším na zajtrajšok! Zase niečo uvarím.

Teraz idem do záhrady. A flákať sa tam nebudem! Pustím sa do nejakej roboty, ako včera.

PS: Celý tento príspevok som napísal VŠETKÝMI DESIATIMI!  

  

Ahojte, milí priatelia!  

Ja dnes mám celkom fajn dník.  Nenudím sa, ani nesmútim. Nálada je v pohode a všeličo ma baví robiť. Poriadne som si zacvičil, svoju dennú normu už mám za sebou. Aj som si so psom zabehal za obcou.  Síce jeho to behanie už veľmi nebaví, brzdí ma. Možno je to preto, že už nie je mladý. Veď v auguste bude mať 12 rokov. A asi mu je teraz aj horúco, keďže má kožúšok. Je lepšie, keď behám sám, bez psa.

Čo sa týka varenia, dnes som vyprážal rybie filety. To je dobrota!  Poviem vám, že ma teraz veľmi baví jesť. Mám radosť z prípravy zeleninových šalátov. Hovorí sa, že keď sa niekto snaží schudnúť resp. nepribrať, mal by sa stravovať tak, že polovicu porcie každého jedla musí tvoriť zelenina. Mne sa toto darí dodržiavať. Jem ozaj veľa najmä uhoriek a paradajok, ale pridávam k nim aj papriku a cibuľu. A okrem toho si každý deň dávam jablká, sem-tam ríbezle, trochu lesných jahôd a malín. Teší ma, že sa takto zdravo stravujem a že nepriberám.  A už ani nepotrebujem preháňadlo.

Teraz idem do záhrady a leniť sa tam veruže nemienim.

Video mi nahralo dokument Pavla Dvořáka o histórii. Keď sa vrátim domov, pozriem si ho. Už sa teším!  

A zajtra pôjdem do stacionára. Super!    

zmazany prispevok

Ahojte, priatelia!  

Milá liam, veľmi som sa potešil, keď som zbadal, že tu je príspevok od Teba.  Ďakujem za to prianie, keďže sa to týka aj mňa. Aj ja Tebe prajem to isté. Uži si krásne tento víkend.  A som rád, že dnes sa Ti darilo byť aktívnou.  

Máš pravdu, je dôležité, aby sme držali spolu a navzájom sa podporovali. Toto fórum je vynikajúce a má veľký význam. Mňa napríklad motivuje k tomu, aby som niečo robil. Nechem sem predsa písať, že som premárnil deň.  A keď sa nelením, potom sa dobre cítim, lebo ma hreje vynikajúci pocit zo zmysluplne využitého času.  A môžem sa tu pochváliť dobrou náladou. Myslím si, že optimisticky ladené príspevky pozitívne vplývajú na ostatných členov fóra. Človek má potom pocit, že realita nie je až taká zlá, lebo i s našimi diagnózami sa dá nejako fungovať.  

Dnes som bol v stacionári. Ale žiaľ, ešte stále sa tam necítim uvoľnene. Málo tam rozprávam a v tej spoločnosti prežívam stres. Asi potrebujem viac času na to, aby som si zvykol. Verím, že sa to zlepší a že mi to potom pôjde dobre.  

Keď som prišiel domov, pozrel som so dva dokumenty o histórii. Ešte jeden mám nahratý na videu. Ten si môžem pozrieť zajtra. Som nesmierne rád, že ma tá história a archeológia zase začala baviť.  

liam, a Ty si neskúšala navštevovať nejaký denný stacionár resp. rehabilitačné stredisko alebo zúčastňovať sa stretnutí podporných skupín pre pacientov a ich príbuzných? Nie je niečo také u vás v okolí? Keď Ti je tak smutno, že si sama, možno by Ti to pomohlo. Síce na začiatku si treba zvykať, čo môže nejaký čas potrvať, ale snáď by si si tam našla dobrých kamarátov.  

S pozdravom,
historik