Bipolárna porucha

Starý názov je mánio-depresívna psychóza, ale rozhodne sa neľakajte. V rámci všetkých psychotických ochorení má najvyššiu bilanciu v dlhodobej normalizácii liečeného jednotlivca. Znamená to toľko, že po možnej turbulencii na počiatku ochorenia, pri dodržiavaní liečby danej psychiatrom je pomerne bežné, že pacient sa bezproblémovo môže zaradiť do života pracovného, vzťahového, rodinného...

Toto ochorenie bolo až do zavedenia Lithia bolo pomerne problémové a chorý sa pohyboval v rámci tria mánia-normál-depresia. Po zavedení pravidelného užívania lithia jednotlivé fázy čoraz viac približujú normálu až fázovosť zmizne úplne. Aj keď lieky nie je možné jednoducho vysadiť, pacient môže fungovať bez príznakov tejto psychózy prakticky neustále.

Najväčším problémom bipolárnej poruchy je, že pacient máva otáznik v užívaní medikamentov. Najdôležitejšími sa tu stávajú slová dlhodobo a nepretržite. Vysadenie liekov má za následok návrat fázovania. Pomerne častým javom v prvých rokoch liečby je práve nezodpovednosť voči užívaniu.

....Čítal som aj o iných medikamentoch, rád budem, keď ma niekto doplní. Lithium je však klasika.

Osobne poznám dvoch ľudí práve s touto diagnózou a obaja sú voči poruche veľmi zodpovední. Dodám, že obaja majú plnohodnotné rodiny, prácu na úrovni, sú veľmi dobre vnímaný v rámci okolia. V oboch prípadoch bol nástup ochorenia dramatický a výrazný (mánia). V jednom prípade s týchto sa objaví ľahšia fáza do depresie.

Ja poznám bipolárku len z vlastnej kože v rámci schizoafektívnej poruchy zmiešaného typu. Pamätám si, že už v lete 2003 som mal výrazné hypomanické stavy (hodnotím ich ako hypomanické preto, lebo neboli vyslovene bujaré, nezvládané, ani spánok nebol zvlášť narušený). Boli však výrazné, takže som bol vtedy veľmi tvorivý, napísal som kopu literárnych prvotín, chatoval som aktívne celé dni a noci, tešil som sa zo života, a ovládali ma akési návaly šťastia, kedy som priam odpadával. Boli to zvláštne pocity, kedy som cítil šťastie ako nejakú drogu, ako nejaký hormón, ktorý sa mi prudko vyplavoval do mozgu a ja som bol jak nadopovaný. Bolo to super, ale o to horší bol pád do depresie v čase zimy 2003/2004. Fázovanie som mal spočiatku teda veľmi dlhodobé. Hypománia trvala aj viac ako mesiac, depresia trvala aj tri mesiace. To až neskôr, keď som sa začal v r. 2005 liečiť, až vtedy som mal fázy krátke, hypománia nejaké 2-3 dni, a depresia týždeň.

Ľudí s bipolárkou vedome nepoznám osobne. Myslím, že sa môžu okrem lítia používať aj Timonil Retard a Orfiril Long, čo je valproát sodný. Ja som vyskúšal aj lítium, aj Timonil, ale najviac mi pomáha Orfiril Long, ktorý užívam dlhodobo 500 mg ráno a 1000 mg večer. Sú to také malé guličky, ktoré sa z obalu nasypú na jazyk a človek zapije. Sú nechutné, ak sa rozkusnú. Orfiril mi zatiaľ najlepšie pomáha na fázovanie, ba v súčasnosti ani nemám nejaké badateľné fázovanie, iba pozostatok toho všetkého je moja nestabilita v postojoch a názoroch.

Počul som, že schizoafekťáci to majú ťažšie nielen kvôli aktívnej psychóze schizofrénneho okruhu, ale aj kvôli tým všetkým mínusovým príznakom schizofrénie, plus tendencia k prudšiemu a rýchlejšiemu fázovaniu.

Tiež som počul, že lítium zaberá hlavne tým, ktorí zažili prudké mánie, zatiaľ čo tí, čo majú dominantné depresie a do protipólu zájdu maximálne na hypomanickú úroveň, tak tým zaberá valproát. Takže preto sa mne osobne hodí najmä ten valproát, teda Orfiril Long.

Ahoj Matej,
ďakujem za doplnenie.

Aby som dodal, ja tiež nepoznám podobne chorých vedomo, alebo ak chceš cielene. Z "nášho" okruhu poznám s mnohých hospitalizácii, stacionára, prevzatých kontaktov od ex. V tých dvoch prípadoch, nechcem špecifikovať nič, čo by jednoznačne ku komukoľvek viedlo, išlo o ľudí v mojom okruhu v rámci dajme tomu okresu. Nástup ich choroby bol spojený s výraznými prejavmi, ktoré boli aj v širšom okolí neprehliadnuteľné a to dokonca aj s odstupom času.

V prvom prípade išlo o pomerne starú záležitosť t.j. v čase ČSSR. Dotyčný pár dní nekomformne verbále a písomne útočil na miestnu odnož KSČ. Nakoniec pri masovejšej udalosti vtrhol motorkou na tribúnu a neotrlo z nej vyhnal každého, kto tam bol. Incident vyriešili príslušníci VB.

V druhom prípade dotyčný v bare vo veľkom trhal všetky bankovky. O pár dní nato bol úspešne nahý chytaný príslušníkmi polície po poliach v okolí.

Aby som doplnil napísané a znova zopakoval, že v súčasnosti sú obaja vážení občania, so zamestnaniami, ktoré sú zodpovedné a dobre platené. V okolí sa o ich ochorení síce vie, ale vždy vzbudzovalo skôr obdiv za zvládnutie choroby.

Spomenuté incidenty boli myslím, skutočne neprehliadnuteľné. Podstatné však je, že je to s nimi dlhodobo úplne OK.

.......................................

Matej.
U schizoafektívnej poruche je to bohužiaľ inak.

Zdravím,
mne bola najprv diagnostikovaná bipolárna porucha. Liečený som bol Zyprexou a Depakine (neskôr zmenený za generikum Valproát). Časom bola Zyprexa vysadená úplne a tiež aj Valproát. Takmer hneď po vysadení nastali komplikácie a zas sa vrátila výrazná mánia. Nakoniec sanitka v doprovode polície ma odviezla do liečebne. Tam mi bola zmenená diagnóza na F25.0. Depakine viac nezaberal, zmenili to na Líthium. Takže je možné, že pre viac mánické stavy účinkuje lepšie Líthium.

ja od kedy beriem lithium nemám žiadne nálady

Ahojte,chcela by som sa vas opytat,ako sa prejavuje ta schizoafektyvna porucha,ma to daleko od biplarky?

lola23 napísal:Ahojte,chcela by som sa vas opytat,ako sa prejavuje ta schizoafektyvna porucha,ma to daleko od biplarky?

Všetky potrebné informácie nájdeš na webovej prezentácii "http://schizoafektivna-porucha.webnode.sk".

Ale predbežne môžem povedať, že ako u ktorého pacienta. Napríklad náš moderátor Tuto a jeho schizoafektívna sa dosť podobá na bipolárku, sám má taký pocit, že je to hlavne o bipolárnej afektivite. Ja zas vnímam veľa schizofrenických symptómov, teda resp. v minulosti som ich vnímal, takže to celé evidujem ako určitú formu schizofrénie. Teda platí, ako u koho, či to má ďaleko od bipolárky. No pri zmiešanom type schizoaf. poruchy je základom ochorenia určite aj striedanie nálad, takže preto pacient užíva stabilizátory. Ja Orfiril Long, Tuto neviem čo, myslím že lítium.

Takže Ťa zaiste mnohí pochopia, hoci pravdepodobne nepociťuješ schizofrénne symptómy. Problémy s náladami a afektivitou tu majú mnohí-premnohí, takže "vitaj v klube".

Všetko dobré!
Matej

Matejko dakujem za odpoved a privitanie ja tiez beriem orfiril long a k tomu este kventiax a rano oxazepam a magrilan

Ahojte vsetci, Matej, klobuk dole pred tym, ze si zalozil toto forum, kde by som zacal, moje prve priznaky sa objavili na jesen v roku 2005, klasifikoval som ich ako stredne tazku depresiu, este som zvladal chodit do skoly a stretavat sa s kamaratmi, no uz vtedy som mal silne uzkosti a nad ranom som sa budil, bolelo ma pri srdci, bol som slaby, utiahnuty. Ku doktorke som sa dostal asi po mesiaci mojich tazkosti a boli mi nasadene antidepresiva. Depresia trvala asi 3 mesiace. zaciatkom roka som sa zacal citit velmi dobre, zrazu som bol stastny, vsetko som videl ruzovo, zacal som vela a hlasno hovorit, pocitoval som euforiu, ktorej by sa nevyrovnala ziadna droga, bol som cely zrychleny, ked mi doma rodina odporovala, vedel som sa velmi rozculit, libido bolo vystupnovane, myslim, ze na prvy pohlad bolo na mne vidiet, ze nie som v poriadku. Pri vrchole manie som mal silne presvedcenie o tom, ze som vynimocny clovek, ze dokazem cokolvek. okrem toho ze som si narobil hanbu, doma to so mnou uz nemohli vydrzat a pri jedne hadke som rozbil okno. Tento stav trval 5 mesiacov, potom nastala silna depresia. dostavili sa zachvaty placu a zufalstva a nekonecnych vycitiek svedomia- trapilo ma vsetko, co som povyvadzal. Za kratky cas som isel do nemocnice, zacal som uzivat lieky. neznesitelna uzkost mi nedovolovala prestat mysliet na samovrazdu, o ktoru som sa neskor pokusil- pojedol som vsetky tabletky, co boli doma, nasledovala dalsia hospitalizacia, ani po tej sa vsak nepolepsilo, neskor este jedna a potom som bol ako tak stabilizovany. Pred rokom sa zacala nalada dvihat a ani som nevedel ako a bol som zas v manii asi 4 mesiace, no uz nebola tak silna ako ta prva, no opat som si narobil hanbu a minul kopec penazi. Teraz som v stredne tazkej depresii, mavam silnu uzkost a su dni, ked robim len to najnevyhnutnejsie, inak len cele dni prelezim. Je jasne, ze som bipolarny pacient, no o to je to horsie, ze sa u mna vyskytuju vsetky negativne priznaky shichofrenie, vratane defektu osobnosti, nechcem byt pesimisticky, no mam pocit, ze som strateny pripad, podla toho, co som sa dozvedel z literatury, pri takej dlzke a zavaznosti priznakov mam mizivu sancu na trvalu stabilizaciu. Ked pride mania je to akokeby vykupenie z pekla, vymiznu negativne priznaky, clovek je schopny fungovat, no spolu s nimi prichadzaju rusive elementy- staca sa nadhlad nad chorobou a prichadza odbrzenie spravania ako dan za euforiu, je to jeden zacarovany kruh... A uz teraz sa bojim dalsej manie aj ked viem, ze si to znovu uzijem, no zakon je taky, ze kto vysoko leti, nizko pada. Formou tohto fora som sa chcel podelit o moje problemy s niekym spriaznenym, budem rad, ak sa mi niekto ozvete

Ahoj Michalko

Vitaj na fóre! Už tri dni rozmýšľam, čo Ti sem napísať. Aj preto to tu asi zostáva bez reakcie odo mňa, lebo neviem, ako zareagovať, aby Ťa to povzbudilo. Prečítal som si Tvoj príbeh. Je veľmi blízky aj Tutovi, najmä tými výraznými bipolárnymi črtami. Rozhodne si však nemyslím, že by si bol stratený prípad. Je možné, že iba proste fázuješ hore-dole, a treba okrem liekov aj kvalitnú psychohygienu (okrem iného snaž sa o sebaúctu, vytváraj si motivujúce idey, ktoré Ťa usmerňujú uvedomiť si, kým si, kam patríš a kam kráčaš, resp. kam túžiš kráčať), oslobodenie od stresov (dostatok odpočinku), dobré a kvalitné stravovanie (vyhýbaj sa lososu, hovädziemu mäsu a plnotučnému mlieku, ktoré obsahujú látky, čo potlačujú vplyv tryptofánu v Tvojom mozgu, takže si Tvoj mozog nevie pomocou tejto aminokyseliny vytvárať dostatok sérotonínu, ktorý je tak veľmi potrebný práve pri boji s depresiou, ďalej skúšaj tabletkové alebo prírodné Omega-3-mastné kyseliny a vitamín B12). Tiež veľmi často odporúčam ja motivačnú literatúru - aj dnes som študoval neurolingvistické programovanie a učím sa modelovať pomocou jednej dobrej knihy svoju náladu tak, aby som sa cítil lepšie. Je zbytočné sa riadiť svojou vierou v to, že pri endogénnych depresiách to nezaberá, lebo potom človek tomu bude aj naozaj veriť, bude o tom presvedčený a o nič sa nepokúsi. Keď sa naopak človek presvedčí, že je schopný sa cítiť lepšie, ak chce, tak to pôjde. To však platí skôr na pesimistické a negatívne myslenia, zatiaľ čo na rôzne úzkosti a psychosomatické prejavy je to komplikovanejšie uplatniť. No čítať takú literatúru sa aj tak oplatí.

Ako sa prejavuje ten defekt osobnosti? Lebo aj ja sa bojím, že ho mám, no nemám ho nikým potvrdený.

Nie si stratený prípad, najmä ak berieš lítium, tak to dlhšie trvá, kým sa všetko stabilizuje. Dosť záleží aj od spánku, že ak máš s ním výrazné problémy, tak je ťažšie stabilizovať vec aj s lítiom. Ja beriem na fázovanie Orfiril Long, pretože mám sklon viac k depresívnej fáze a manické fázy sa u mňa nevyskytli. Lítium je skôr dobre uplatniteľný pri tých manických epizódach. Nezabudni na rôzne autoterapie = napr. muzikoterapiu (ak hráš, môžeš sa vyžívať v hudbe, speve, alebo len tak pasívne počúvať rôzne muziky), biblioterapiu (čítaj knihy, študuj si jazyky), alebo ak pri depresii dokážeš robiť len to najnevyhnutnejšie, tak skús si zadať len pár činností na deň a pokús sa ich splniť, pričom si do denníčka napísať, napr. číselne ako si sa cítil pri ich plnení a na koľko percent si ich splnil. Možno aj psychoterapia u psychológa zaberá, ale toto fázovanie je do značnej miery chemická záležitosť, u ktorej sa ťažšie hľadá súvislosť s vonkajšou psychologickou príčinou. Avšak môže Ti psychológ aspoň pomôcť s rôznymi autoterapiami alebo psychohygienou.

Budem rád, ak budeš aj naďalej prispievať. Môžeme to tu rozobrať a pozverovať sa aj bližšie o celej veci. Verím, že tu nájdeš hneď viacero spriaznených duší. Pokúsim sa medzi ne patriť aj ja.

Držím Ti palce, Michalko.
Ahoj.

Matej

Ahoj Michalko,
hoci prognóza našich chorôb je celkom priaznivá. Vždy je aj percento tých, ktorí s ňou majú výrazné dlhodobé problémy. Čo sa týka bipolarity je cítiť aj po rokoch, že sa fázuje. Najväčšie výkyvy sú v prvých rokoch liečby a pacient sa postupne učí ako zvládať fázy. Treba hlavne brať lieky ako treba a spolupracovať s psychiatrom. U bipolárky je šanca na začlenenie vysoká a taktiež je braná choroba ako "upraviteľnejšia diagnóza" z dôvodu, že sa dá medikamentami dobre ovládať.

Michalko, neboj sa v chorobe nie si sám s bipolárkou spolu s liekami sa postupne žiť dá, len to chce čas. Možno v budúcnosti miernejšie fázovať budeš, ale zároveň budeš mať tieto záležitosti viac pod kontrolou. Lepšie ak sa v depresii zameriaš na to, čo reálne dokážeš a v aktívnej fáze sa zasa pridržiavaš normality.

Želám Ti veľa síl v zvládaní ochorenia Tuto

Ahoj, ten defekt osobnosti- na internete sa o tomto presnom termine moc nedocitas, no myslim je to nieco nenapravitelne, vystupujuce do popredia, mozno az nieco do istej miery hraniciace s poruchou osobnosti, neviem, domnievam sa ze je to nieco podobne. Co sa tyka mojej liecby, lithium neuzivam- ked som sa doktorky pytal, ci by mi ho neskusila nasadit, povedala mi, ze dnes uz v psychiatrii nema taky velky vyznam. Ja uzivam depakine ako stabilizator nalady, no ten je len na prevenciu a liecbu manie, no nie depresie, navyse doktorka mi moc nechcela predpisovat ani antidepresiva. Ked som chcel aby mi pridala lamotrigin- stabilizator nalady urceny na liecbu depresie, alebo to lithium, nechcela vobec menit lieky. Alebo nech idem do nemocnice, no to sa mi nechce po dvoch kratko po sebe nasledujucich dvoch hospitalizaciach za posledny rok. S tymi liekmi je to tazko, ked navyse beries tri antipsychotika, v nemocnici mi chceli dokonca stabilizator vyhodit uplne, nerozumiem tomu...
Akokeby si to vytusil, ze mam problemy so spankom, niekedy spim aj 14 hodin. Niekedy mam aj dobre dni, vtedy bud citam, alebo sa aspon divam na telku. Kedysi som hraval na gitate kazdy den, teraz si zahram raz za 2 mesiace, ani na prechadzku so psom nejdem ako kedysi. Co sa tyka autovsugescie, alebo podobnym aktivitam, ktorych ucelom je naladit sa, alebo pozitivne mysliet, to mi moc nejde, ku psychologicke som chodil, no myslim, ze mi to moc nedalo. To uz je raz tak, ked mi je dobre tak je dobre, a ked mi je zle tak nepomoze nic, skratka nemam silu premahat sa, je vo mne silny blok. Nastastie su aj dni, ked je dobre- dost mi nalada kolise, no tych je ovela menej, vtedy ani nepotrebujem tolko spat a uzkosti vymiznu.
Skratka akosi to nemam pod kontrolou, no aspon som sa ako- tak naucil zit so svojou chorobou vo viere, ze raz bude lepsie, co sa vzdy vyplni. Zmieril som sa s tym, ze mam antisocialne spravanie, ze nechodim von, nemam zamestnanie a mam sotva dvoch kamaratov, ktory su tiez chory