Partnerské-ľúbostné vzťahy

Ahoj filipka, no to víš, on má zase depresiu. Môj prvý dojem z neho bol hrozný! A svojim priznaním som ho vlastne chcela odpalašiť. Nepodarilo sa A to ma donútilo zmeniť názor. Myslíš, že ja občas nie som sklamaná? Doteraz neviem zabudnúť na niektoré hrozné prešľapy, a asi ani nikdy nezabudem. Ale nemôžem očakávať dokonalého princa, keď sama nie som dokonalá. Je to o veľkých kompromisoch a neistote, či jedného dňa spolu neskočíme z mosta
Tiež mám nadváhu - zo Zyprexy som pribrala 30 kg. Niekedy vyzerám tak, že ma volá "Strašidielko", alebo "Trenda" A niekedy ho ide poraziť, keď sa ho snažím presvedčiť, že by bolo úplne najkrajšie na svete, keby sme žili úplne inak ako celý ostatný svet. Ako napríklad rodina Adamsovcov. Ale jak by to dopalo? Do roka by som bola zase v Záluží, a tento krát priamo za mrežami. Proste ma kroti, stráži mňa predomnou, myslím, že toto žiadna medicína nedokáže. Lieky vedia zbaviť nervozity, halucinácií, bludov, utlmia myšlienky, vyspíte sa a bez nich by sa určite tažké fázy prekonať nedali. Ale radosť mi nedokázali dať.
Hrozne sa bojím, ako to budeme zvládať ďalej. Stále mám dojem, že som príliš uplakaná, a nedotklivá, a frigidná a mením nálady a osobnosti.... A vidím, že ho to trápi. Musím sa proste ďalej snažiť, nejak ukončiť všetky zhony a nájsť nejakú rovnovážnu pohodu. Priala by som si, aby nikdy neľutoval, že sa takto rozhodol

Dokonalý princ neexistuje

áááááááno, presne tak!
Musíme si ho urobiť tým, že sa tak na niekoho budeme pozerať
Môže to síce dopadnúť kadejak, ale však týrať sa nenecháme a ostatné sa dá zvládnuť, no ne?

Ahojte, drahí priatelia!

Ja momentálne nespím. Užil som tabletku na spanie, ale len melatoním a to nie je nič silné. Nedarí sa mi zaspať. Totižto sa cítim dosť zle, i keď zároveň až neobyčajne dobre. Som taký napätý, vzrušený a rozrušený. V takom stave sa mi nikdy nedarí zaspať. Povedal som si pred pár dňami, že raz skúsim v takom prípade napísať príspevok na toto fórum. Aspoň sa teraz, pri tom, nenudím a možno sa mi aj trochu uľaví. Inak, asi pred 45-timi mimútami som užil Atarax, čo je anxiolitikum.

Obávam sa, že vám teraz nedokážem prezradiť všetko, čo cítim a čo prežívam. Alebo že by som to mal skúsiť? Mám taký blok, ale možno je to nezmyselný blok, možno neurobím nič strašné, keď to sem napíšem. Ale pravda je taká, že ja vám to veľmi chcem napísať. Hmmm... Keď to budem držať v sebe (a doma to určite za nič na svete nikomu nepoviem), asi bude stále len zle a zle. A možno vy mi niečo na to napíšete, váš pohľad na to, a ja sa v tom budem lepšie vedieť orientovať. Budem vedieť, na čom som. Keď sa zdôverujeme, tie problémy sa nám potom už nejavia také zdrvujúce...

No tak dobre, idem na to... Ono je to tak... Priatelia moji drahí, priatelia moji milí, ja... som sa asi... zaľúbil... Ste zvedaví, do koho? Nuž, do peknej, mladej a milej dievčiny, ktorá pracuje ako špeciálna pedagogička v tom dennom stacionári, do ktorého som nedávno začal chodiť... Je ku mne taká milá... Ach, má to vôbec význam??? Koľkokrát som tam zatiaľ bol? Tuším len 3-krát. A už stále myslím na ňu. Predstavujem si všetky tie situácie - čo sme robili, o čom sme sa rozprávali, kam sme išli a tak. A veľmi ma teraz baví umývanie riadu. Aj som včera s mamou varil zemiaky a k nim omáčku zo šalátu hlávkového a zakysanky. Už som tu písal, že ja by som nedopustil, aby sa moja žena každý deň unavovala v kuchyni. Tak ja si predstavujem, že, s tou dievčinou chodím, alebo rovno že sme sa už vzali, a už teraz si zvykám na tie práce v kuchyni. Aj tie jahody každý deň zbieram a umývam, čo mi zaberá asi 2 hodiny. Tak aspoň sa nemám kedy nudiť. Inak, ja pri nej určite nebudem predbiehať udalosti, nebudem jej hneď hovoriť, ako si predstavujem vzťah s ňou. Ešte mám nejaký rozum na to, aby som sa správal správne.

Síce som ju videl zatiaľ len 3-krát, ale od nášho prvého stretnutia už prešlo trochu času, lebo prvýkrát som tam bol, tuším, na konci apríla. Ja si už robím veľké nádeje. Zase snívam, zase rojčím. Ešte dobre, že z toho neblúznim. Ja som taký romantik, veľmi túžim po láske. No napadlo ma, že by som sa mohol veľmi sklamať, lebo je celkom možné, že z toho nič nebude. Môže sa stať, že nikdy nezažijem lásku... Veď som chorý. F 25. je vážna choroba a ktoré dievča by chcelo mať takto chorého partnera?

Pred pár dňami som ju požiadal o priateľstvo na Facebooku a ona to prijala. A dnes som jej napísal odkaz, ale ako komentár k fotke. Avšak ona tú fotku asi prevzala odniekiaľ (sú to nejaké nápady, ručné práce asi). Tam bol taký náramok vyrobený zo zipsov. A ja som jej napísal, že jej donesiem ukázať svoj náramok. (Ja som kedysi vyrobil tiež taký hádam aj celkom originálny náramok). Ale ja FB využívam len minimálne, a tak sa v tých jeho funkciách nevyznám. Asi som to teda nenapísal jej, ale na tú stránku s tými nápadmi. Takže si to asi prečítajú tisíce ľudí - to, že ja tomu dievčaťu idem ukázať svoj náramok... Ani neviem, či sa na tom mám smiať, alebo mám plakať...

Pozn.: Bál som sa písať sem toto, váhal som, lebo chcem tomu dievčaťu niekedy povedať, že prispievam na toto fórum, že ma to veľmi baví. Ale mám takéto myšlienkové pochody: A čo, ak si ona odo mňa vypýta link sem? Čo ak ju bude zaujímať, čo som napísal a bude si to chcieť pozrieť? Ale možno sú to neopodstatnené obavy. Ale ja ich mám a veľmi silné

Tak som vypustil zo seba hádam všetky tie obavy a podobné myšlienky. Prosím, napíšte mi potom niečo k tomuto príspevku - ako vnímate to, čo som vyjadril a čo si o tom myslíte. Lebo ja som dosť zmätený a neviem, čo si mám o tom všetkom myslieť... Idem spať, lebo tabletka už dávnejšie začala zaberať. Ahojte.

historik

Hehe, ten náramok zo zipsov som likela aj ja

no čo ti teda poradiť, milý historik... Asi najskôr to, aby si si na lásku dával pozor a naozaj uprednostnil priateľstvo s tou dievčinou. Vieš, ako pedagogička má určite zakázané "bližšie vzťahy" s klientmi stacionára, a také odmietnutie by mohlo byť pre teba hrozné sklamanie. Vlastne by si prišiel by o stacionár a možnosť kontaktu s ľuďmi. Už by sa ti tam nechcelo chodiť, a to by bola naozaj veľká škoda... Preto ti radím urobiť si z nej dobrú kamošku, bez nejakých očakávaní. Možno za nejaký čas si nájde inú prácu a ak zostanete v kontakte, bude to fajn a možno sa potom aj posuniete dopredu.
Ale to je beh na dlhú trať

Ahoj, kwecko!
Ďakujem ti veľmi pekne za reakciu na môj príspevok. Tak v prvom momente, keď som prečítal to, čo citujem, som zosmutnel.

kwecko napísal:
no čo ti teda poradiť, milý historik... Asi najskôr to, aby si si na lásku dával pozor a naozaj uprednostnil priateľstvo s tou dievčinou.

Ale moja nálada po prečítaní celého Tvojho príspevku sa raz-dva zlepšila. Plne akceptujem to, čo si napísala a súhlasím s Tebou. Veľmi som sa potešil takej múdrej odpovedi. Uviedla si ma do reality a tá realita predsa pre mňa bude veľmi pekná, aj keď to budem brať tak, ako mi to radíš Ty. S láskou nemám nijaké skúsenosti, ale s priateľstvom áno. Takže v prípade priateľstva viem, do čoho idem. A našťastie sa cítim byť pri rozume, takže nebudem vyvádzať nijaké hlúposti.

Včera aj dnes som mal veľmi ťažké dni (hoci som apatii nedal šancu - venoval som sa zmysluplným činnosťam), stále som myslel na to, o čom som písal ten svioj príspevok a pociťoval som neznesiteľné napätie. Tak som to teda napísal, no potom som mal pochybnosti, či som urobil dobre, že som sa s tým zdôveril na tomto fóre. A aj z tých pochybnosti ma išlo roztrhnúť. A vďaka Tebe, milá kwecko, som sa viac-menej ukľudnil. Inak, skúsil som užiť este aj dnes ten Atarax, takže dúfam, že čoskoro zaspím. Dnes nadránom sa mi to takto podarilo hneď.

Takže to Ty si likela ten náramok na FB? Ty teda tú dievčinu tiež poznáš? Tak potom už viem Tvoje pravé meno. Alebo sa mýlim? Prosím, potvrď mi to, ak si to naozaj Ty. Vieš, teraz mám z toho v hlave všetko hore nohami. Vo Facebooku sa dobre nevyznám, i keď som tam zaregistrovaný už asi 2 či 3 roky. Ja ho však využívam len minimálne.

Takže ešte raz ĎAKUJEM!

Ahoj, no takto ma na FB nenájdeš, obrázky sa zdieľajú jedna radosť, ja som ho možno likela u niekoho úplne iného

no som rada, že sa ti moja rada páčila Som nad tým tak rozmýšľala pár rokov dozadu. Bolo mi hrozne smutno, lebo som bola sama. Tak som si dala inzerát a stretávala som sa s chalanmi. Chcela som ich hneď na začiatku upozorniť, že nie som v poriadku, aby som nemárnila čas. tak som im vždy povedala, že sa liečim. Nehovorila som, že mám F25, povedala som, že depresiu. Kopa z nich mi na druhý deň neodpovedala. Vtedy ma tak trklo – však aj ja by som reagovala rovnako! Keby mi niekto po 5 schôdzkach povedal: „Som psychopat, chceš so mnou chodiť?“ môžete to zabaliť do akýchkoľvek pekných slov, vždy by to bolo desivé. Psychické problémy sa u každého prejavujú inak, ľudia absolútne netušia, čo to vlastne znamená. Vtedy ma napadlo, že nebudem hľadať lásku, ale priateľstvo. Pretože priateľstvo pre nás chorých ponúka na začiatku oveľa viac príležitostí. Jednoducho ukázať, aký skutočne sme, ako sa naša choroba prejavuje, čo zvládame a čo nie... atď... A potom sa kamarát rozhodne, či bude navždy len kamarát, (čo je tiež fajn, lebo sa máte s kým stretávať a rozprávať a naberať praktické zručnosti v živote a stretávať sa aj s inými ľuďmi), alebo to s vami bude ťahať ako partner. Ale samozrejme pre zdravých je to veľmi ťažké rozhodnutie. Musia sa vzdať mnohých vecí, pohodlia, možnosti byť slávny alebo bohatí, báť sa mať rodinu kvôli DNA... Je ťažké len tak zahodiť zdravý život, venovať ho nám a vôbec netušiť, čo bude... Sme jednoducho stvorení pre výnimočných ľudí. Len naozaj výnimočný človek vás bude objímať a s láskou vás presviedčať, že tvár vám určite netŕpne kvôli tomu, že sa meníte na Martinka Klingáča (ech, to bola veľmi trapná kauza, keď si na to teraz spomínam ) No a tak... Myslím, že pre nás je vždy priateľstvo najlepší spôsob, ako začar vzťah

.

Ahoj, no 5 rokov je veľmi dlhá doba... To by už niečo bolo Do vzťahu nikoho nedonútiš, a keď to aj skúsiš, tak ho akurát tak stratíš. A nový vzťah už nebudeš mať chuť skúšať, lebo taká skúsenosť hrozne bolí
Neskúsiš dať šancu niekomu novému? S kým by si sa stretávala častejšie?

u mna je problem, ze som hrozny introvert a nikam nechodim zit aj kvoli chorobe a na ulici si ma nikto ani nevsimne.

a neskúsiš sa s niekým zoznámiť na nete, mesiac-dva s ním kecať a pak sa stretnúť?

myslim, ze to nie je nic pre mna. mna este takto nikto nikdy nezaujal.