Elektrošoky

tak v prvom rade, by som mu určite nedal ECT. všetko sa vyvíja a už určite existujú metódy, o ktorých nevieme, a ktoré dokážu farmakorezistentnú depresiu, či čokoľvek iné liečiť oveľa ľudskejším a normálnejším spôsobom.

aha...som zvedavy, co prelomove najblizsie mesiace prinesu

a ešte jedna vec

depresívní ľudia nepáchajú samovraždy preto, že sú depresivný, ale preto, že depresia z nich robí ľudí, ktorých záchrana je závislá od iných, čo v nich vzbudzuje pocit sebanenávisti, hnevu, anxiety a šialená túžba po slobode žiť inak v nich vyvolá paradox šialenej túžby prekonať hranice nezmyselnej existencie, ktorú im naordinovali psychiatri, farári, ľudia, ktorých cieľom je každý zachránený život zotročiť v mechanickom obehu týrania a znižovania hodnoty života samovrahov. depresia začína práve z dôvodu, ktorým sa nakoniec končí.

Somarina

argumentuj

Toto je nelogické úplne: (X nekoná Y práve preto, že X , ale pretože je X)

=W= napísal:
...depresívní ľudia nepáchajú samovraždy preto, že sú depresivný, ale preto, že depresia z nich robí ľudí, ktorých....

Toto som nepochopil, prosím vysvetli:

=W= napísal:
...depresia začína práve z dôvodu, ktorým sa nakoniec končí...

zle som to sformuloval

pre Tuta: veta pokračuje: "Depresia začína práve z dôvodu, ktorým sa nakoniec končí život"

súhlasim s Lapajom : "pane na nebesiach. co by ste urobili s clovekom v tazkej depresii, ktoremu nezaberaju ziadne lieky "
prvýkrát ked som bola hospitelizovaná dali mi elektrošoky po tom, čo mi lieky vôbec nezaberali. Utápala som sa vo svojich bludoch a halucináciach, kaslala na hygienu, bola vztahovacná... Mama, ked ma po nejakom čase liečby liekmi videla, tak si myslela, že sa uz domov nevrátim, ze skoncim niekde v ústave. Dali mi elektrošoky a akoby ma zobudili, po neviem kolkom šoku som sa prebrala do reality a zacala vnímat, co so mnou robia a ze sa po šokoch o mna starajú. Dlho po hospitalizácii som este bola v depresii, ale bludy a halucinácie som už nemala, vrátil sa mi hlavne zdravý rozum.

Je pravda, že som si povedala:"Už nikdy viac!", no po piatich rokoch som tam bola zas a zas ma liečili elektrošokmi. Aj ďaší a ďalší raz... Teraz som stabilizovaná a myslím, že jediné čo mi to mohlo poškodiť je pamäť, no i to mi rodina vyvracia, že aj im sa stáva, že si film, ktorý už videli veľmi nepamätajú.

Toľko moja skusenosť, musím povedať, že pozitívna.

A ešte si myslím, že je lepsie dať človeku elektrošoky ako ho najsť zasamovraždeného...

ahoj regina

tvoj prípad je iný. ja som však zažil niečo, čo úplne ovplyvnilo môj názor. videl som ako elektrošokovú liečbu praktizujú na pacientoch, ktorí nemali diagnózu, ani prejavy vážneho psychotického ochorenia. napríklad podávali šoky obsedantno-kompulzívnym pacientom a to som nechápal. mne ich nútili, pričom moja diagnóza nebola vôbec taká vážna, aby som bral dvojkombináciu najhorších AT, ktoré kedy farmaceutický priemysel dokázal vyrobiť (haloperidol, zyprexa) naraz s AD, alprazolamom, nejakým juhoafrickým liekom (?) na uvoľnenie svalstva + nominácia ECT (!) táto hospitalizácia mi zabila 2 roky normálneho fungovania, zničila mi život, čím väčšie dávky, tým viac sa to stupňovalo... lieky, ktoré mali zabrániť, podľa slov MuDr-ov rozvoju vážnej duševnej poruchy, či schizofrénie mali presne opačný efekt - z tých liekov mi nezabral ani jeden, mal som stále extrapyramídový syndróm, spal som 20 hodín denne, bol som úplne mimo... haloperidol a zyprexa nikdy nevyliečili moju psychózu... a tak som s tým prekliatym stavom išiel do liečebne, kde mi od základu vymenili AT, AD, dali mi nízke dávky, žiadne dvojkombinácie, jedna tabletka ráno, jedna naobed, jedna večer... kým sa to vstrebalo bolo mi veľmi zle... ale potom som postupne vyskúšal ďalšie veci ambulantne a teraz som stabil... keby som vtedy dostal ECT, po prvej sérii, čo by ma prepustili z nemocnice by som vyskočil z okna zo siedmeho... rybičku

Ahojte,

dobre som pochopila =W=, liečili ta liekmi, nie elektrošokmi a vzali ti dva roky života. Tvrdíš, že tvoja diagnoza nebola taká vážna ako moja. Chceli ti naordinovať elektrošoky, no ty si nesúhlasil.

Všetko závisí od prístupu lekárov a ich voľby liečby. Tebe liečba liekmi vzala 2 roky Mne 1 rok vzala licba v kombinácii s elektrošokmi, po roku som bola stabilizovaná. Pripúšťaš, že v takých prípadoch ako som ja, môžu elektrošoky pomôcť. Prečo ich potom zatracovať? Lebo sa zdá byť táto metóda nehumánna? Viem, človek po ECT nevyzerá dobre, často mu musia pomôcť, aby sa umyl, najedol ci trafil do izby..., ale to po pár dňoch prejde.

Pripúšťam, že elektrošoky môžu aj uškodiť. Mám známu, ktorá je na tom veľmi zle a jej manžel tvrdí, že je to dôsledok velkeho poctu elektrošokov. Pripúšťam, že zlou farmakoterapiou človeku tiež možno uškodiť. Proste je to na odbornosti lekárov a jednotlivých prípadoch. Niekomu pomôže to, inému iné a tá istá liečba niekomu prospieva, niekomu škodí. Vezmi si len diskusie o jednotlivých liekoch. Ten istý liek inak pôsobí na jednotlivé prípady. U niekoho sa prejavia vedlajsie úcinky výraznejsie , u niektorých takmer vôbec. A tak je to podla mna aj s elektrosokmi - len táto metóda je zretelne zjavne NA POHĽAD nehumánnejsia. Ale uškodiť ti môžu aj veľkými dávkami zlých kombinácií liekov.

Preto ja elektrošoky nezatracujem. Viac ako dôsledky elektrošokov (dlhodobo ovplyvnili len moju pamäť), mi vadí nadváha, ktorú som nabrala po Zyprexe, silná chut do jedla a moja neschopnost nieco s tým spravit.

ach, elektrosoky, ako mi chybaju. ich aplikacia sa stala uz mojim hobby. venoval som sa tomuto konicku, ale len dvakrat v zivote vzdy par tyzdnov. boli to krasne casy. vzdy ked mi sestricka nezne pichala inekciu s anesteziou...ach, zlate casy...kdeze su?

hehe, mily W, pasujem Ta za humoristu. ak tomu rozumiem tak doktori ti elektrosokmi znicili zivot prave tym, ze ti ich nedali