Ako sa dnes máš? 15

Konečne mám ako-tak funkčný textový editor.. (Tolik práce a přitom taková blbost )

Ahojte, ja sa dobre nemam, nejak som zase spadla do tazkej depresie. Pride mi zatazko vobec sem pisat. Vcera to bolo o nieco lepsie, preto som suhlasila s navrhom psychiatra, ze zacnem postupne zase pracovat. Od buduceho tyzdna stredy mam zacat, najskor 3 hodiny, po tyzdni a pol 4 atd. Myslim, ze nic nerobit je zle na moju psychiku a ze zase zacat pracovat by mi prospelo. Ale na druhej strane dnes som spadla do takého stavu, ze nie som schopná nič. Ledva som nakrajala zemiaky na obed a to som mala pocit, ze mam tazke ruky a ze to ledva zvladam. Odkedy som mala psychozu, pred 3,5 mesiacmi lietala som z manie do depresie, obrovske vykyvy, menilo sa to priblizne raz za den. Teraz uz tie manie nemam len depresia zostala, niekedy lepsia, niekedy horsia. Ak sa to v priebehu par dni nezlepsi, pojdem k psychiatrovi nech s tym niečo robi. Zvysit antidepresiva, mozno sa zas necham zavret na kliniku. Suicidne myslienky ale nemam, skor take, ze musim sa toho zbavit aby som zacala normalne zit.

Catherin a máš aj nejakú podporu? Invaliditu?

Invaliditu nemam, ale mam nemocensku, nejak z toho vyzijem ked setrim

Ja práve idem do nemocnice zajtra . Doktorka mi povedala, že si myslí že mám schizofréniu veľmi sa bojím

Catherin4 napísal:Myslim, ze nic nerobit je zle na moju psychiku a ze zase zacat pracovat by mi prospelo.

Presne tak, Kate, inštinkt ti našepkáva správne. Akákoľvek činnosť, ktorá nie je optional ("vstanem, keď sa mi bude chcieť") a ktorá ťa vytiahne z komfortnej zóny, je pre teba prospešná.. Nemusí sa jednať o žiadne revolúcie typu full time. Stačí jeden deň v týždni, pár hodín.. Ale proste musíš vstať aj keby padali bomby; musíš sa stretnúť s ľuďmi, ktorí ťa štvú ap. Dôležitá je pravideľnosť.

Je to ako so svalmi: pokiaľ ich netrénuješ, tak atrofujú - v kontexte môjho príspevku sa jedná o úpadok dovedností (skills) akými je odolnosť voči stresu, schopnosť komunikácie, motivácia. Ja tiež robím čo môžem, inak by som "zomrel" t.j. väčšia depresia, pokles energie, apatia ap. A to je posledné, ćo chcem a čo potrebujem..

trigger warning:

Ahoj Catherin4, je to veľmi smutné. Ja mávam tiež také dní, ale beriem to normálne. Nemusím byť nejako výkonný. Napr. aj dnes neurobil som nič z toho, čo som si predsavzal a ani nevadí mi to. Uvedomujem si, že to naše ochorenie je také, že sú niekedy lepšie dní ako aj horšie. Bohužiaľ v poslednom čase je to u mňa len horšie po tejto stránke. Kedysi ma štvalo to, ale dnes sa nad tým len pousmejem. Prácu nemám, lebo by som ju nezvládol asi tam chodiť a tak. Nechce sa mi ani strápňovať, že by som po pár dňoch povedal, že tak tam chodiť nebudem... Je to tak, že telo potrebuje niekedy aj oddýchnuť od všetkého... Nedá sa len makať. No nič idem sa pustiť do tých šachov. Dnes som sa rozhodol spracovať si otvorenie dámsky gambit.... Pravdepodobne zaberie mi to pár týždňov, ale teším sa na výsledok...

Jaro aj mne to doktorka povedala, dalsia mi povedala nieco ine, oficialne mam stanovenu diagnozu tazka depresia s psychozou f33.3. Prestala som sa zaoberat tym, ako sa nazyva moja diagnoza, aj tak kazdy hovori nieco ine. Chcem len, aby mi bolo lepsie ale neviem ako to dosiahnut.

Psychologička tiež povedala niečo iné. Človek je už potom zmätený z toho. Bola si aj v nemocnici?

Bola som 2 mesiace v stacionari. Ponukali mi hospitalizaciu ale odmietla som. V kazdom pripade teraz nad nou rozmyslam.

A je to tam zlé? čo sa tam vlastne robí?

Zle to urcite nie je, praveze mne to pomohlo. Bola som tam s pacientami co maju podobne problemy ako ja, dobre sme si rozumeli. My sme mali sedenia, kazdy den nejaka skupina. O depresii, uzkosti, pozornosti. Potom sme mali cvicenia, autogenny trening. Mali sme aj ergoterapiu ale ta bola len 6x. Co je skoda, lebo ta ma najviac bavila.