Ako sa dnes máš? 15

Ja sa uz zase citim, nechcem povedat ze dobre, ale normalne. To je ta moja afektivna porucha, zase sa to prejavilo. Velmi rychlo sa u mna menia stavy. Na obed som nebola takmer schopna prekrojit zemiak a teraz mam chut malovat. Rozhodla som sa, ze pojdem za psychiatrom a poradim sa s nim. Obavam sa, ze nie som schopna este pracovat. Ak toto na mna dojde v praci, tak sa obavam, ci vobec zajdem domov. Som tak rada, ze si tu s vami o tom mozem pisat a ze mi rozumiete. Je tu este niekto kto ma afektivne stavy?

Ahoj Catherin.. emočne nestabilná porucha ťa aktuálne zdraví nehybná z gauča, ale potom presne ani neviem na aký podnet vstanem a chcem a zvládnem všetko a hneď. Výborné sú stavy keď sa z ničoho nič (teda niečo za tým je) rozplačem, úplne nekontrolovateľne a najlepšie na pošte alebo v banke keď mi pani vysvetľuje niečo o super výhodách a potom len vyjavene pozerá, čo sa ani nedivým. Aktuálne som aj ja bez práve, ale mám z toho zlý pocit. Keď sa musim prekonávať tak akoby som mala prevahu ja, keď som len v stave prežívania tak to ovláda mňa. A čím je to dlhšie tým je to horšie, lebo už si neverím a to nezvládnem a je to len horšie a horšie. Ale zase niekde makať ako pred tým, to by som asi nedala, tým že idem vždy za hranice svojich možnosti, len aby všetko bolo na 120 percent si vždy “zlomím väz” a dávam sa dokopy. Prepáč asi je to chaotické, len som ti chcela napísať že ťa chápem a vykadriť ti podporu

Catherin4 napísal:Je tu este niekto kto ma afektivne stavy?

Mne oscilujú emócie hore dole ako na EKG. Myslel som si, že som po mame "zdedil" hraničnú poruchu, ale psychologička si to nemyslí.

Sú tam dva výrazne ukazovatele. Ako spomínaš tie prudké zmeny emócii a potom prežívanie. Neviem ako cítia “normálny” ľudia, ale môj svet sú každodenne drámy, hanbím sa že som ako nejaká hysterka
No a potom tu máme sklon k sebapoškodzovaniu, tendenciu k závislosti, z mojej skúsenosti skôr zneužívania akýchkoľvek psychotropných látok drogy, lieky, alkohol, problémy s príjmom potravy, skreslené vnímanie samého seba, nestále a intenzívne vzťahy, čo tiež napr. pri mne neplatí.
Každopádne, dúfam, že si nepobral toto milé dedičstvo

Hraničiarka tiez to nemas jednoduche, kazdy z nas si nesie to svoje bremeno. Tazko budes niekde pracovat ked sa z nicoho nic rozplaces, to by druhi nechapali. Mozno v nejakej malej firme, kde by to vedeli a akceptovali. Ja este neviem svoju diagnozu, myslim si, ze tu depresiu s psychozou nemam. To by mi tak nelietali nalady. Schizoafektivna porucha sa tiez vylucuje, kedze tam by som musela mat 2 tyzdne psychozu aj bez vykyvov nalad a to som nemala. U mna mozno bipolarna porucha, niektory z jej mnohych podtypov.

Ahoj Catherin, ono na diagnóze až tak nezáleží. Záleží na liekoch a tie berieš snáď správne. Ja mám napr. schizofréniu najťažší typ (paranoidný s perzekučnými bludmi). Beriem lieky, tak je to celkom fajn. Rodičia sú tiež veľmi fajn, aj keď by mohli byť niekedy aj menej ohľaduplný. Stále vidím na nich, že dávajú na mňa veľký pozor. Hádky nie sú žiadne. Všetko mi trpia a nejdem dopredu. Zastal som v čase. Najväčší TOP je sestra, ktorá je neskutočné delo, keď príde. Tá sa správa ako by som nebol chorý a rodičia vždy ju krotia ako by krotili šelmy a ja neviem prečo. Veď už nie som z cukru a na to zabúdajú. Teším sa o dva až tri týždne na návštevu sestry. Príde s malým a bude veselo...

Dnes vyliezlo Slnko a hneď je krásny deň. Mám rád toto počasie. Mám rád jeseň.

Jeseň je sen

Bola som teraz u psychiatra, nehovoril, zeby som mala novu diagnozu, aj liecbu ponechal. Do prace zatial nejdem. Dnes som si uvedomila, ze este nie som v remisii, ked ma napadla myslienka, ked som nenasla v penazenke 30 euro co som tam mala, ze mi to ukradol sused v noci keď som spala. Ze mi dosiel do bytu neviem jak a ukradol z kabelky peniaze. Ale vnucovala som si, ze je to blbost a snazila sa spomenut, kde som to minula. A aj si spomenula. Nieco som citala a myslim, ze mam bipolarnu poruchu 1. typu. Vraj kazdy druhy chory sa pokusi o samovrazdu a 20% sa to podari. Dost depresivne.

Dnes Som si zašiel do lekárne a nehal Som tam 17€. Kupil ibalgin, paralen a céčko + kardio lieky.

Od predvcera soplim, mám nábeh nakasel, ale za to horúčky žiadne.

U nás máme nové priestory pre šachový klub. A predsedníctvo sa snaží udržať správu klubu ako sa dá. Finančne šetria, nakoľko nemáme sponzora. V sobotu Som bol na zápase a zopár krát Som dostal zimnicu, triasol Som sa od zimi. Ale však v takýchto podmienkach sa nemôže predsa hrať!?

No a vstredu Som ochorel. To je im nie je korektné aspoň na dve tri hodky v sobotu, či nedeľu počas zápasov zakúriť?

Nech sa nehambia. Nech idú do riti.

Pre Catherin.. keď budeš cítiť, že je zle obráť sa na niekoho, samota je v tomto zlá. Neviem či s niekým žiješ, hlavne s niekým hovor. Izolácia je to najhoršie. Ale úprimne ti želám aby sa ti táto temnota vyhla

Ahojte ľudkovia,
tak ja sa mám tak ako skoro každý piatok tzn. unavene......ale už cítim, že to zo mňa opadlo to napätie a stres, mno a teším sa že konečne piatok a zajtra môžem spať viac menej dokedy moje telo a myseľ bude potrebovať. Počasie je fajnové dnes, ráno síce hmla jak vyšitá ale teraz je fajn....aj to ma vie ohriať na duši, hoci je tá únava. Ale dala som si konečne kafé po práci. Inak keď sa tak nad tým zamyslím, ja by som tiež nevedela mať 8 hodín pevnú prac. dobu a fachčiť. Tu síce niekedy som aj 8 hod v práci, ale je to také že niekedy mám aj nejaké okná v rozvrhu. Ale piatky sú zabijácke niekedy, 6 hod vkuse po sebe. Čudujem sa sama sebe ako som dokázala dávnejšie fungovať s 8mimi hodinami po sebe, bez okna. Bolo to síce len na kratšiu dobu našťastie, tak som to dala, už si spomínam.
Týždeň hodnotím tak na 2- asi z terajšieho pohľadu, neviem prečo, taký osobný pocit. Ale boli aj fajn chvíle ale aj tie menej príjemné. Len som si "narobila" roboty na víkend v podobe opravovania písomiek a pod. vecí. Ale šak treba nejaké známky.
Inak ja ich skúšam aj ústne, a skoro vždy im dávam aj takú spätnú väzbu v podobe nejakého komentu /slovného hodnotenia, kde majú zabrať a tak. Bože, píšem len o práci, prepáčte.

Tak ale čo sa týka môjho osobného života tam je to dosť bieda. S ľuďmi som v podstate v kontakte len v robote. Bývam teraz sama tak, nemám veľmi s kým pokecať. Sem tam cez sociálne siete( s kamoškou/kamošom), alebo telefonicky s mamou väčšinou. Inak nikam nechodím. Raz za čas na návštevu ku kamoške. A ešte možno taký sociálny kontakt, keď mám doučovanie. Ako som písala už "mám na cigy"

Čítam vaše osudy, trápenia a zážitky skoro každý deň. A súcitím so všetkými. Každý z nás niečo má, ale verím že si nájdeme cestičku ako ísť ďalej. Mne sa tiež niekedy striedajú nálady, ale zas to nie je nejaký extrém. A Kimi, sme na jednej lodi s diagnózou tiež F.20....., ale neviem som s tým aj stotožnená aj som si zvykla, alebo do istej miery na to ani nejak nemyslím. Ja to už beriem tak, že ako niekto berie tabletky na tlak a pod. ,ja musím brať lieky ľudovo povedané "na hlavu" . Isto, niekedy si tak fantazírujem kúsok, že či by sa nedalo fungovať aj bez nich, ale radšej by som to neriskovala, je záver.

Tak vám všetkým prajem pekné pohodové dni....