Kauza René

Caute vsetci citim ze je ten spravny cas napisat kauzu o sebe ! Takze narodil som sa 17.5.1996 ako jedinacik. Porod bol bezproblemovy, ako maly som sa hraval v skolke s ostatnymi detickami. Ked som mal 4 roky sa moji rodicia rozviedli a ostal som byvat s mamou u babky. V skolke som nakreslil vesmir a ta kresba vyhrala okresne kolo co stale nechapem lebo doteraz neviem kreslit:D
Na zakladnej islo vsetko bezproblemov ucil som sa vzdy na same 1. Na vyssom stupni som bol sikanovany a vydierany jednym spoluziakom :/ ale mama si to vsimla a zakrocila porozpravala sa s jeho rodicmi.
Strednu skolu som si vybral gymnazium kde som bol prijaty bez prijimacieho pohovoru ci skusok.1. rocnik som sa zacal aktivne venovat kulturistike. Ucil som sa stale vyborne skola mi isla.
2.rocnik ked som mal 16 alebo 17 rokov na zimu ked bola tma skoro cely den som chytil uzkosti. Prestal sa zhovarat s kamaratmi zacal sa uzatvarat do seba pricom vzdy som bol ten hlavny humorista a vtipalek.CHcel som spachat samovrazdu isiel som vecer ku kolajam ale nebol som schopny to spravit. Prvy krat som siel potom k psychiatrovi co mi predpisal fevarin no moc mi nepomahal. Tazke uzkosti a depresie neprestali. Presli az casom ked som ho neuzival a ked vonku nastala jar.
v 2.rocniku som prisiel o panenstvo na letnej chatke kde som uzival aj marihuanu (ktory mnohi lekari tvrdia ze toto bol spustacom mojej choroby )
Mal som 63kg vyrysovane brucho jedol som len tuniaky a cottage cheese + tvarohy, sem tam proteiny ..
3.rocnik dostal som od otca mercedes benz 180 cdi ktory mi vydrzal pol roka akonahle napadadol prvy sneh som sa vysmykol a bolo po nom. chodil som nim do skoly bol najvacsi frajer zzoznamil som sa s mojou osudovou laskou ktoru som samozrejme pokazil lebo som za jej chrbtom povedal ze je kurva a to lutujem az dodnes ta baba je nadherna blondika s modrymi ocami mala asi 150/160 cm s krasnou ritkou Ked som mal auto tak som sa aj vyjebal na toho klamarskeho kamosa lebo som snim travil cas preto lebo mal auto on ma nosil z posilky domov a pamatam si prvy den ked som dostal auto tak som nim pohrdal ze ho uz nepotrebujem3rocnik.bol uz so znamkami horsie gympel ma skazil chodievali sme na akcie byty ,diskoteky a znamkysa zhorsili. V 3 rocniku som spoznal jedneho chlapca co bol najhorsie co sa mi v zivote stalo. Zoznamili sme sa tak ze on cakal s peknym bmw na parkovisku uz ma mal asi vycihane ked som o,2dchadzal z posilky sa ma spytak ci nepotrebujem odviest ja som najprv nechcel no potom ma presvedcil. Tento chlapec je najvacsim vydieracom a profesionalnym klamarom a neskor sa vyskytlo ze je gay. Natrepal mi picoviny same ze ma dom vo francuzku a ze je profesionalny kuchar ktory mi bude varit jedla a pripravovat ma na sutaz a teiz ze ma profesionalneho 2,27 cm meriaceho kamarata vo francuzsku. ptm ze ma byt vo viedny moderne a ze ma na ucte 800tisic eur ze od 11rokov robil pre velku utajenu firmu a ze ho sikanovali na skole vsetko preto aby som ho lutoval a tak ja naivka sprosta som mu vsetko zhltol a uveril. knemu sa vratim este.
v 4.rocniku som mal uz okolo 90kg presiel som do objemu. Zmaturoval som na 1,2,2,3 znamky cize nie najlepsie ani najhorsie toto bolo v roku 2015.
Medzitym mama sa vydala s mojim nevlastnym otcom ktoreho nenavidim lebo je strasny kkt prisny. Narodil sa mi aj brat nevlastny z maminej strany a z otcovej strany tiez jedna sestra a brat.po maturite ma posielal otcim robit ze nebudem doma vylihovat tak som sa nasral zobral vsetky peniaze z domu vedel som kde mam vkladnu knizku odlozenu vsetky alimenty od detstva som si previedol na svoj ucet pobalil sa a odisiel z domu na 3 mesiace. isiel som byvat na hotel ktory bol blizko kde ma mama nasla a vyhlasila ma policajtovi za nezvestneho. no ja som to siel zrusit. nenavidel som moju mamu otca biologickeho som mal rad lebo on mi rozumel ze som zdrhol a ze mi tam nebolo dobre u mamy byvat.
po 2 tyzdnoch som sa premiestnil do Nitry kde ma nenasli tu som bol cele leto cize 2mesiace.Mal som v plane ist na vysoku kde ma aj zobrali do ba geologiu vo vyuzivani krajiny. Cele leto som len minal peniaze lebo mal som ich fakt ze dost len som cvicil chodil do kina jedol a jedol hral sa na novo kupenom drahom ntbku hry. pozeral filmy. takto som sa sa m odizoloval od vsetkych na zaciatku to bolo dobre no ku koncu uz nie.V posilovni som si lamal rekordy na bench som vytlacil 130kg na drep 180 aj na mrtvy tah. raz som isiel aj kukamosovi na oslavu a to bolo asi tak vsetko ked sa pytali kde byvam povedal som ze u rodiny v nitre. ku koncu leta ten moj gay kamarat ma furt prosil ze zle dopadnem ked nebudem snim tak som ho posledny tyzden prijal na hotel kde byval so mnou. a zacalo to prestal som cvicit neviem ci mi dal daku drogu to doteraz neviem. Viem ze mi bolo strasne zle po saune a bazene a chcel som byt znova dietatom. tak som si kupil aj kojenecku flasu . Potom som vo vsetkom hladal spojenectva ze moje oblubene cislo je 6 aj na 6ke som bol ubytovany.Ptm jednu noc som zacal vsetko upratovat myslel som ze 2.septembra 2015 pojdeme s tym kamosom do Francuzska zit novy zivot s novou narodnostou novym menom. Zacalo mi jebat nevedel som spavat. Ptm asi 2.septembra som mu poslal na ucet vsetky moje peniaze lebo som si myslel ze budu unho v bezpeci. Posledny den na hotely v NItre sme sa rozlucili s personalom a chceli ist do dalsieho mesta co bola Banska Bystrica.Moja psychoza sa presne prejavila ako som mal ist na VS. (mama si myslela ze som sa zlakol VS) Predtym sme sa zastavili na urade v mojom rodnom meste vybavit si nezamestnanost.vtedy som bol dost mimo hladny a smadny som ho hladal ze kde je vsetky moje drahe veci okuliare hodinky som hodil do smetaku a rozplakal sa chcel som aby mi mama odpustila . Vo vlaku do banske jbystrici sme sedeli v kupecku kde boli iny ludia. jedna mlada baba co som si myslel ze mi pripomina frajerku potom starsi dedo co som si myslel ze cely vlak moj kamarat objednal som si myslel ze je velmi znama osobonost a chce mi to teraz prvy krat prejavit.Ked sme dosli do banskej isli sme sa najest a nasledne ubytovat. Ked sme jedli som si myslel ze sme vo filme a ze ludia su len herci a ze je pesia uzavreta kvoli mojmu kamaratovi. Na izbe som nevedel spat a teraz to zacalo. Zacinal som sa bat ist na vece lebo som si myslel ze uvidim demona. zacal som bezhlavo rozdelovat ponozky videl som ako sa trasie vesiak zacal som kricat meno mojho kamarata. Druhu noc este horsie zbadal som tien demona na stene celu noc som si myslel ze sa musim vratit medzi mrtvych a vytiahnut mojho kamosa . pocul som aj hrmenie a myslel som ze musim ist okamzite na spoved.celu noc som nespal drzal silno kamosa nech neide prec bezomna a tak. Potom sme sa vracali do mojho rodneho mesta vlakom ja som si myslel ze ideme do rakuska hladal som spojenectva. on mal moj mobil aj penazenku on vystupil a nechal mna bez vsetkeho ist dalej. ja som vystupil az v bratislave kde som mal vidiny ze ho vidim.Asi z toho ze som bol velmi hladny unaveny a nemal som prisebe nic. tak som vysiel z hlavne stanici a uzrel Slavin. Myslel som ze to je moj ciel tam sa dostat hore . Tak som rychlo kracal hore na Slavin. Ked som tam dorazil myslel som si ze ho musim otvorit a ze zmenim historiu. myslel som ze v Slavine su hriechy nieco ako pandorina skrinka.Zacal som rozkopavat vence do kriza . Myslel som si ze som Jezis. potom som si donich lahol. POcul som majaky myslel som ze Arnold mi dosiel zagratulovat. No boli to policajti prehladali ma ci nemam zbran boli mili nastastie som vedel cislo mamy naspamat tak som imho nadiktoval a brali ma na stanicu. dali ma do cely kde som sa postal musel som to utret a vzdy som si myslel ze ti policajti su napodobneniny mojho kamosa. PO case prisiel moj otec na stanicu a po skonstatovani mojho stavu sa dohodli ze najlepsie bude ak pojdem na psychiatriu. Tak mi dali puta a viezli v sanitke na Mickewicovu. Stale som si myslel ze idem podla nejakeho planu do francuzska. Na mickewicovej som povedal prijimacej lekarke ze som uzil konsky hormon potom ma dali do klietky a zviazali remenmi. predtym mi dali paralyzerom ranu lebo som odporoval potom mi dali injekciu co som si myslel ze su steroidy.Myslel som si ze sa musim dostat z remenou a dokazem to co nikto a budem Jezis a budem vyspovedavat ludi. Rano som vstal odviazali ma dostal som od niekoho mikinu bol som na uzavretom oddeleni. Mal som zavrete oci uplne zly stav doktorka mi chcela dat elektrosoky mama suhlasila otec nie a to ma zachranilo moj stav sa zacal zlepsovat.Chcel som utiect z oddelenia rozbil som okno.Davali mi kopu liekov aj haloperidol a nejake kvapky invegu atd.. Tu som bol mesiac a pol a ten kamarat mi vzdy hovoril ze on ma odtial dostane kazdy jeden den chodil za mnou za moje peniaze. no bol som na neho tak zaviazany ze to mi bolo vtedy prospesne . Po mesiaci a pol ma previezli do Pezinku kde som stravil dalsi mesiac. Tyzden som bol na akutnom no to bolo horzne stare postele izby rozbite sami vozickar smrad. zatvarali nam izby jeden maly gauc telka balkon a chodba nic ine sa tam nedalo robit. tu som spoznal mojho kamarata Borisa ktory bbol tak stary ako ja liecil sa na depresie snim som si rozumel no je strateny doteraz neodpisuje neda sa ho kontaktovat. V pezinku bol pekny les a prostredie a tot vse. strava bola hrozna studena a bez chuti. Po prepusteni dosiel premna otec na aute 21.11.2015 ma pustili domv so zaverom Nediferencovana Schizofrenia.co som bol doma otec vyhlasil mame ze stratila svojha syna bol som ako mrtvy bez emocii... furt ma hnali do roboty ja som bol na pnke a v Marci 2016 som zas odisiel z domu s mojikm kamaratom vydieracom do Rakuska do Aschachu. Kde mal ist robit ale nesiel dal som mu ntbku oblecenie co bolo na mna maĺe prostredie bolo nadherne stravili sme tam 3 tyzdne a potom sa vratili domov. Nasledne ako sme sa vratili som ho vyzval nech mi da telefon aj ntbk. Co on samozrejme nespravil tak som ho zbil a udal na policii. Ptm sme s policajtmi sli prenho a bol nuteny mi vratit ntbk a mobil ostatne oblecenie a peniaze nevraatil.ked som sa vratil domov isiel som byvat k babke a k dedkovi. Tu mi bolo najlepsie nebral som lieky pomahal som dedkovi zateplovali sme dom opravili plot proste som na behol na rezim vstat robit mat volno a ist spat. Zacal som znovu posilovat nadbehol som na starych kamosov co mi aj pisali vsetci si mysleli ze som nezvestny .Boli sme na dni obci kde sme sa len smiali tancovali bolo super. od marca 2016 do septembra som bol u babky dalej ma ani tam uz nechceli a mal som poslednu sancu si najst robotu. Tak som zacal od septembra robit v miestnej pizzerii odkial ma vyhodili lebo som bol pre kamarata na aute som robil rozvozcu. no nastastei som si nasiel aj druhu robotu ako manipulant vo stavebnej firme . hned druhy den to zacalo! PSychoza sa po pol roku vratila zacal som sa bat tienov a nespavost sa dostavila. tak som si zavolal aj zdravotnu sluzbu ktora mi dala injekciu. Potom som povedal psychiatrovi ze som neuzival dlho lieky predpisal mi invegu depakine rispen a sanval na spanie. Prvy mesiac som robil na 3 zmeny ale nocna ma zabijala bola to robota pri pase ale vela volna bolo a kolektiv bol tiez super takze som bol spokojny. Potom som doniesol list od psychiatra ze nemozem robit nocne tak me preradili a robil som len ranne od 6 do 2 zarabal som okolo 600€ cize spokojnost. V decembri ma prepustili den pred skusobnou dobou ze cez zimu prepustaju tak som aj plakal a ostal sklamany . Nasiel som si robotu v dhl kde za pasom som musel balit mobily. plno srbov a vydrzal som tam 3 hodiny a musel som odtial utiect.velky tlak na psychiku. Pootom som este predaval pyrotechniku co sa dalo 12ky som robil ale to som viac len sedel a hral sa na mobile. Silvestra 2016 sme travili s kamosmi na chate v Spisskej novej Vsi samorzejm marihuana a alkohol boli no uzival som aj lieky. potom co sme sa vratili z chaty som uplne stratil kontakt s kamosmi zacal byt uzavrety. A 20.januara 2017som siel na liecenie do Velkeho zaluzia kde som bol 3 mesiace. Spoznal som tam frajerku jednu z Martina z ktorou uz nechodim bol to iba taky nemocnicny vztah ale obcas si napiseme na fb. Zaluzie bolo ovela lepsie ako predchadzajuce psychiatreie. Personal ovela prijemnejsi krajsie domackejsie izby. strava vyborna. okolie parada moznosti vychadzok do dediny co na mickewiczovej ma ani nepustili do areala. Zacal som dostavat depotne injekcie Zypadhera 350mg. 21.aprila ma prepustili. potom som bol chvilku nezamestnany a od 10.maja robim tesara so strykom co ma prijal do partie a tuto robotu robim az doteraz. Niekedy ma bavi inokedynie asi preto ked uzivam lieky antidepresiva ucinok sa dostavi tak ma zacne robota bavit .Kontakt som stratil uplne so vsetkymi kamosmi mozno aj preto lebo ma jeden kamos bol pozriet v zaluzi a kukaju na mna inac. aj otec mi hovori ze by som si mal vyhladat ludi s podobnou chorobou ako mam ja citili by som sa lepsie. a dnes 1.12.2017 sedim doma zavrety spolocensky izolovany nic ma nebavi do nicoho sa neviem donutit neviem co so mnou bude Dakujem za precitanie a tesim sa na kazdy Vas koment René

Ahoj René. Ďakujem Ti, že som mal možnosť prečítať si Tvoj príbeh. Držím Ti palce, aby sa už Tebou spomínané zdravotné problémy už neopakovali. Život s hociktorou psychózou nie je jednoduchý a tak naďalej bojuj. Tuto

Ahoj René,
vidno, že ani ty si to nemal najjednoduchšie. Na tebe si konkrétne vážim tvoju chuť pracovať a že napriek chorobe pracuješ a snažíš sa, aby ti bolo čo najlepšie. Potom po čase si môžeš urobiť aj kauzu druhú, kde budú zaznamenané tvoje pokroky. Stavim sa, že by mohlo to byť opäť zaujímavé čítanie.

ahojte ludkovia dakujem za precitanie a za vase prispevky drzme sa Vas Rene

Aj ja sa pridávam k oceneniu Tvojho príbehu, René, prečítal som to a je to veľmi silné. Klobúk dole pred tým, čím si si prešiel. Zároveň Ti veľmi držím palce, aby sa Ti už len polepšovalo. Áno, otec má pravdu, že Ti môže pomáhať komunita ľudí s podobnou chorobou, preto určite pokračuj v aktivite na schizofóre, čo je jedna z takýchto možností. Tiež, prosím, pozor na to piko a iné látky, neber to, nedávaj si to. Kašli na to, tieto veci skutočne psychózy vracajú. Skôr hľadaj možnosti, ako sa psychicky držať a polepšovať si, nie ako riskovať zničenie tej stability, ktorú si už dosiahol. A dosiahol si už mnoho veru, kráčajúc po dlhej ceste, preto naozaj si to neznič takými vecami. Inak teda prajem mnoho sily do ďalších dní, nech sa postupne pridávajú k Tvojmu príbehu už len ďalšie a ďalšie úspechy, ako spomenul aj Kimi.

Všetko dobré, kamoš.

Matej

ahoj @rene007

ako citam si si presiel zivotom bujne,sam by som asi to cestovanie nezvladal pocas psychozy,

drogy neber len si pokazis lieky a je tu moznost sa znova dostat na liecenie,

maj sa

Ahoj René, mne bola diagnostikovaná toxická psychóza. Tiež som bola hospitalizovaná vo VZ pred dvomi rokmi. Spúšťačom bolo piko v kombinácii s marihuanou. Prežívala som dosť ťažké psychické obdobie a vtedy to prišlo.. Tiež som mala "spasitelský syndróm", pripada som si ako vo filme, že všetko čo sa vo svete deje má so mnou nejakú spojitosť. Dokonca som si myslela že som čierny pápež, nebola som si istá či patrím k iluminátom alebo som proti nim... Plynule som rozprávala nejakou rečou pripominanucou latinčinu.. Toto všetko je len malá časť toho v čom som bola. Tabletky nejem, lebo viem, že sa mi to spustí len po užití marihuany. Ktorú mám inak stále rada a "bojujem" za jej legalizáciu pre jej pozitívne stránky, ktoré by mohla priniesť v rôznych oblastiach... No viem, že fajčiť ju uz nemôžem lebo sa mi to stále vracia aj ked v slabšej forme ako vtedy... Mala som kvôli tomu aj odobratý vodičák, ktorý mi našťastie tento piatok vrátili. Najhoršie je spamätať sa z toho všetkého a uvedomiť si, že to bola len moja realita v ktorej som žila aj keď mi bolo miestami neopísateľne skvele. Minula som kopec peňazí keď som bola v tom, ze onedlho budem mať peňazí aj tak kopec hoci som ku nim nemala nejaký extra vzťah.. V mojom prípade je pritazujuce už len to že aj predtým som sa zaujimala o spiritualne veci, odkial pochádzam sa stále kolujú rôzne reči o bosorkach, zaujíma ma astrológia, numerologia a keď sa mi psychóza spustila všetko mi to davalo zmysel a pripadalo mi to, že to mám v sebe zakódované od mala. Čisté prepinaky. Aj teraz ne pre mňa ťažké žiť v tejto realite.. Toto je môj prvý deň na tomto fóre, aj môj prvý príspevok... Stále sa dostávam von z môjho sveta fantázie a toto fórum mi snáď k tomu pomôže. Ešte k tomuod detstva trpím spankovou paralyzou, ktorú už vobec nevnímam ako niečo zlé. Je toho veľa, som z toho zmätená a asi celý život budem hľadať na všetko odpovede... No jedno viem, piko už nechcem nikdy a na život bez weedu som už tiež pripravená.

Ahoj Laplaya!
Vítam Ťa na fóre, podobne ako si spomínala, dúfam, že Ti bude fórum v Tvoj prospech naklonné. Tiež ďakujem, že si hneď aj napíala kauzu. Drž a!

Caute dnes to uz nevydrzim byvat u mamy a u nevlastenho otca. mama ma psychicky znicila aj nici potrebujem vypadnut a idem sa nastahovat k jednej kamoske mozno neskor frajerke. Mama spolu s nevlastnym otcom je ta pricina preco som skoncil na psychiatrii.Bol som natom tak zle ze som uzil piko kvoli ktoremu uz 2 dni som nespal. Neviem ci to bola spravna cesta ale nevidel som ine vyychodisko ako smrt, aPreto musim zosilniet zacat bojovat pre svoj dobry zivot. ZAvidim vam uprimne tym co maju skvelych rodicov ktori miluju a staraju sa o svoje deti. Aj moj otec preto nechal mamu lebo ho znicila a uz chapem preco. Kym ta droga sa zo mna vyplavi uvidim aky to ma priebeh kedze som ju prvykrat uzil ci mi to prosperuje laebo nie ale uprimne nechcem si navyknut nato. Lieky budem bravat tak ako mam a dufam ze tieto uzkosti mam z drogy ktore pominu inak sa budem musiet stotoznit s psychiatrom nech mi pomoze nebranim sa ani liecebne ale uz ked odchadzam z domu tak by som skor nechcel ist Drzte mi palce potrebujem to dakujem Vas René

Volám sa Ema Mam 33 rokov. Som na plnom invalidnom dôchodku( disable retired). Trpím na paranoidnú schizorféniu a depresiu, ja si myslim že aj únavový syndróm. V nemocnici som bola už 7 krát. Od mojich 24 rokov do teraz. 3 krát v Martine, 2 krát v Košiciach, raz v Kromněříži. A raz v Záluží na doliečení. Môj život delím na obdobie pred chorobou a obdobie s chorobou.
V období pred chorobou som bola veselé, milé dievča, čo malo rado ľudí, hrávalo závodne volejbal, dobre sa učila v škole- strednej (8 ročné gymnázium) aj vysokej . (Univerzita Palackého lekárska fakulta).Bola som obľúbená medzi kamarátmi aj učiteľmi. V rodine som nemala, žiadne významnejšie problémy.
Moja choroba sa začala v mladom dospelom veku - 24 rokov, keď som študovala v Olomouci medicínu. Bola som čoraz unavenejšia, aj keď školu som stále ako tak zvládala, od 4 ročníku sme chodili na prax na rôzne oddelenia. Tam som bola konfrontovaná s realitou života. Vždy ma viac bavili teoretické predmety, aj keď som bola zaujatá aj na očnom, ORL, kožnom, interne pediatrii ...len ma to veľmi vyčerpávalo.
Na vysokej skole som si našla super kamarátky, všetko Slovenky, ktoré študovali na medicíne. Boli sme fajn partria. Dokonca som bola s 2 s nich aj na dovolenke v Chorvátstku. Janka O., Katka G.. Katka K. a ďaľší.
Prečo som si vybrala medicínu? Chcela som pomáhať ľudom, aby boli takí šťastní, ako ja. Áno, vtedy som bola šťastná naozaj. Nič mi nechýbalo a život bol krásny. Ani vo sne by ma nenapadlo, ako rýchlo sa to všetko zmení.
Teraz som doma, každý deň bojujem o to, aby som si zachovala aspoň zvyšky zdravého rozumu. Veľmi mi pomáha rodina a priatelia…..najčastejšie, sú to ľudia, ktorí si prešli podobným ochorením ako ja. Tak sa vieme aj viac pochopiť. Zdravému človeku sa tažko vysvetľuje, čo je to duševná choroba a často, sa ešte aj teraz, v 21,storočí, stretávam s predsudkami na miestach, kde by som ich vôbec nečakala, medzi lekármi.
Vystriedala som viacero psychriatrov, zväčša na doporučenie niekoho blizkeho, že ten alebo tá, sú dobrý/á odborníčka. No viac menej len neviem, čo im mám rozprávať, predpíšu lieky. Aj liekov som už vystriedala dosť veľa. Teraz nie som moc spokojná, mam pocit že mi nesedia, ale nemám silu to riešiť. Najviac sa bojím hospitalizácie. A to najmä kvoli ECT, ktorú som už absolvovala na dvoch pracoviskách. Bojím sa jej, aj keď musím povedať, že raz mi zachránila život, keď mi bolo veľmi zle.

ahoj Ema! ja som na tom rovnako tiez delim zivot na pred chorobou a od choroby. tiez som bol oblubeny v kolektive mal som zaluby posilovnu sporty rad som sa ucil a v 19 prisla choroba i ked nieco ako depresie som mal uz v 17. dufam ze raz sa vyliecime a budeme plnohodnotne stastne zit !

Ahoj, emuška. Bohužiaľ takýmto obdobím si každý u nás prešiel. Zažila si toho skutočne veľa za tých pomaly 10 rokov a máš môj obdiv. Snáď len dúfať, že raz to bude v lepšom stave. Držím ti palce, aby si napredovala a každý deň napriek ochoreniu prežila naplno. Je to ťažké, ale treba bojovať za lepšie začiatky. Tiež mám záľubu vo športe, momentálne hrávam raz do týždňa futbal s kamarátmi a snažím sa praktizovať šachy. Hoci v súčasnej dobe je ten šach len v podobe sledovania videi, aj keď idem skúsiť si zahrať nejaké turnaje.