psychické choroby a psychoterapia

Pomohla Vám niekomu zlepšiť stav psychoterapia? Potlačiť možno vedľajšie účinky liekov? Aké máte skúsenosti?

Na psychoterapiu chodím 7 rokov; keďže mám hraničnú poruchu osobnosti, je to pre mňa dosť nevyhnutnosť. Či pomáha, to je otázne, ale je super môcť sa vykecať niekomu, kto potom okamžite od hrôzy neskočí z okna Myslím, že "zatrhnutím" rezania mi psych. skôr uškodila, hoci mi je jasné, že to nebola dobrá vec - každopádne ak nenatrafíš práve na nejakého neschopného psychológa, tak to nikdy nemôže ničomu uškodiť.

Chodila som 2 roky do psychoanalyzy a pripadam si rozbitejsia ako kedykolvek predtym a budem sa spamatavat este dlho. Diagnostikoval mi tiez HPO az na to, ze ja ju asi nemam. Alebo mam tak male vedomie ze si to nedokazem uvedomit.

.

Podľa mna psychoterapia je o úlohach a otázkach.

Psychoterapeut by ti mal dávať otázky a úlohy na zamyslenie. Vyriešiť ich s ním alebo o samote. Mal by ťa problémom viesť k jeho vyriešeniu.

Neti, chodila som k psychologicke. Poslala ma k nej psychiatricka na moju ziadosť. Išla som tam s tým, že by som po nejakom čase sa chcela zamestnať. Chodila som tam takmer 3 roky, rozpravali sme sa o všetkom, prevažne o tom, čo som za uplynule obdobie zazila. Väcsinou mi odporúcala citat nejaké knihy, venovat sa cviceniu, pocuvat hudbu. Najviac mi pomohla ked sme chystali dcere svadbu, vtedy mi poradila, aby som sa do všetkeho netlacila, ale vzala si na starosť trebars jednu väčšiu vec. V pohode som to zvladla. Robila mi aj rozne testy a to nielen na zaciatku ale aj na konci terapie. Terapiu sme sice skoncili s tým, že mi neodporuca zamestnat sa, ale to obdobie ked som k nej chodila bolo pre mna prinosom. Skoncili sme s tým, ze ked budem citit potrebu, viem, kde ju najdem.

No, ja neviem. Nie som zastancom psychoterapie. Študujem farmaciu a jedine, co viem vysvetliť, ze naozaj funguje na molekulovej úrovni, je farmakoterapia.
Možno nie je korektné, ze psychoterapiu odmietam, keď o nej v podstate nič neviem. Ale jedno sedenie s psychlogickou mi skôr ublizilo, povedal by som. Aby som to vysvetlil, pol roka som bol presvedčený, ze pokus o samovraždu a nasledne vydieranie jednej osoby vlastne nebola moja vina, keďže som bol v psychoze. Psychologicka mi dosť necitlivo hodila do tváre, ze to bola moja vina a danej osobe som ublížil, co ma celkom dorazilo. Dlho som to nevedel spracovať. Dnes si myslím, ze to predsa nebola moja vina.