Kauza Dušan

Izba, cela bola podobná tej v justičnom paláci až na to, že bola svetlejšia, mala dve mrežove drevené okná a toaleta bola zamurovaná ako na byte v jadre.

Na obidvoch stranách za páskou medzi podlahou a stenou boli vydrápane diery, kde si izby navzajom preposielali kadečo. Pamätám, ako starý pánko bol z toho vystresovaný, nuž musel sa o to starať. Chodiť do okna a klonovat to šňůrou sousedovi pod nami.

Ja som o túto činnosť nejavil zájem a mal tak povediac to na háku.

Dvere sa otvorili a dozorný hovorí starému pankovi, amnestia pane. Vtedy bol pri moci štátu Mečiar.

Do izby mi dovliekli ďalšieho vezňa. Bol silný, nervózny, impulzívny a drzý. Povedal som si, že s nim nechcem mať nič spoločné. Vyriešil som to pri podávaní stravy. Ja som mal stravu niečo ako D2. a drzaň D1.

Samozrejme pri okienku bol drzaň vždy prvý a vyberal si takú stravu aká mu bola po chuti. Mne sa ušla tá druhá.

Pamätám sa, že mi kontroloval i poštu dozornému s mojima požiadavkami. Raz mi listok roztrhal a porozhadzoval po izbe. Zachoval som chladnú hlavu a nehal to tak.
Cieľom bolo ho donútiť aby sa mojima nereakciami dostal do stavu kľudu a pokoja, čo sa mi neskorej aj podarilo.

Drzaň išiel na vychádzku a po chvili sa aj vrátil s monoklom na oku a sádrou na ruke.
Ja som vychádzky odmietal a chcel som sa čo najskorej z Leopoldova dostat na láger alebo domov.

V priebehu mesiaca som požiadal o eskortu na láger do Hrnčiarovce nad Parnou.
Ale medzi tým sa blížil Vyšší vojenský Súd v Trenčíne, či Topoľčanoch, uz nepamätám, nakoľko to bolo pred 300. rokmi.

https://dusanfajnor.blogspot.com/2020/04/kauza-dusan-vezenie-v-leopoldove.html

Pamätám ako hneď po prebudení ráno a večer sme museli stáť v pozore pred dyklom.

Raz sa otvorili dvere a pán agresívny dozorca mi povedal, že nemám v poriadku postel. Ja mu na oplátku hovorim, že je uprataná. V tom momente vybuchol a z nervami povedal, alebo vytiahnutím z pod opasku obušek naznačil, že mu nemám odporovať. A tak som skočil k postele a to vyčnievajúce ucho od plachty som zalomil pod matrac.

Blížila sa eskorta na Vyšší Súd a ja som stále nemal pripravenú obhajobu. Proste som nevedel vysvetliť, čo sa to so mnou stalo a deje. To, že mi doktori na Zohore prepadli hlavu, to, že som vyhral vojnu nad Bohmi a ich názorovým systémom, vyhral nad myšlienkovými parazitmi, čiernymi čarodejnýkmi, že som zrušil staré dohody, vytváral tak nové, to, že sa so mňa stal tichý pozorovateľ, biely čaarodejník, bývalý bojovník, víťaz s titulom majster a to, že som sa prebudil zo sna prvej pozornosti a to posolstva obete a otroctva v pekle a podsvetí, to, že na bydle som viedol duchovný boj v očistci, kde som mal na výber: sen prvej pozornosti (posolstvo otroctva a obete v pekle a podsvetí), sen druhej pozornosti (posolstvo duchovného bojovníka v očistci), alebo sen tretej pozornosti (posolstvo pravdy, sna, nebo a raj na zemi)...atď....

Držal som sa pri zemi utešujuc sa, že Ja som Ja a nikdo iný. Túto frazičku som pochytil od nebohého môjho otca. Tati ďakujem!!!

A tak sme sa ocitli na Vyššom vojenskom súde v Trenčíne, či v Topoľčanoch. Súdu som opätovne tvrdil to isté čo v Bratislave. Nevedel som vysvetliť ani to, že na vojenčine v Piešťanoch som takmer hladoval, jeden mesiac som nedostal žolt.
Prečo som utekal na svobky, keď som mal službu.
Prečo moja predĺžená dovolenka bola označená za dezerciu.
A ďalšie veci týkajúce sa peňazí, cigariet, a celkovo prenasledovanie mojej osoby podostojnikom a živorenia v kasárňach

A tak súd po porade z ostatnima rozhodol tak, ako rozhodol v Bratislave.
30. mesiacov bezpodmienečne v Hrnčiarovciach nad parnou.

Strážny mi nasadili medveda a naštvano ma priam odviekli zo súdu rýchlo-krokom. Na chodbe som stretol Mamu so sestrou ktorá už bola viditelne v nejakom štádiu toho tehotenstva, hovoriac, neodvolal som sa!


https://dusanfajnor.blogspot.com/2020/04/kauza-dusan-vyssi-vojensky-sud.html

Po súde ma odvliekli naspäť na izbu.

Večer sa dvere otvorili a bolo mi nakazané aby som sa zbalil.
Prehodili ma oproti do cele. Táto cela bola o mnoho väčšia, boli v nej 7 dvojposteli, teda so mnou 14. väzňov.

Hneď ako som vstúpil do izby, jeden z väzňou mi pobozkal penis.
Uložil som sa aj s vecami na kraj horného bydla. Tí čo boli poblíž sa snažili so mnou nadviazať kontakt a to tým či si nedám kávu. Hovorím máte tu nebodaj konvicu?
Pousmiali sa a ukazali na radiátor. Vonku panovalo zimné obdobie.
Tak mi ponukli kávu z teplej vody od radiátora. To bol hnus!

Ako dni plynuli som sedel za stolom a ku mne sa prihral postarší pánko. Navrhol, či si nezahráme kocky. A tak sme ich hádzali niekoľko dní.

Cela sa rozdelila na 3.skupinky väzňov, kde navzájom sme konverzovali....
V rádiu na jednej z frekvencií neustále hlasili Mečiarové amnestie. Čoho som si všimol i u nás v cele. Boli tam dvaja postarší páni a predsa sa neskorej dostali von. Závidel som im.


https://dusanfajnor.blogspot.com/2020/04/kauza-dusan-amnestia.html


Raz som potichu cez deň odpočíval na bydle a začul som nekalé slová na moju adresu z pod poschodia podo mňou z kríža. Tak ma to vytočilo, nasralo, že som vytvoril takú imaginaciu, že lesný duch s motorovou pílou sa k tomuto väznovi prikradol, obesil ho na stenu a ukrižoval. Začul som výkriky a pocity strachu. Tak som pokračoval. Postupne som mu poodrezal všetky údy a hlavu tak, že na kríži ostali len údy. Väzeň stíchol a zmyzli preč aj negácie na moju adresu.

Dohrali sme kocky a spokojný som išiel na bydlo.

Na druhý deň ráno som sa balil, odovzdal veci, prezliekol do civilu a nastúpil do autobusu spolu s ostatními. Pri sčítavaní sa autobus pohol smerom do Hrnčiarovce nad Parnou.

Eskortny autobus ako vo filme, všade mreže, strážnici a psy, na sebe medveda s putami.

Keď sme dorazili na miesto, som dúfal, že budú čítať aj moje meno. Keď som ho začul sa mi uľavilo a ja som vystupil z autobusu.

Predomnou väznica v tvare kocky, o niečo menšia ako Leopoldov, bola celá omurovana s ostnatima drotma a strážnikmi so psami.

Odviekli nás na devätarnu, kde sa robil zápis a osobná kontrola. Potom sme prešli do skladovacích priestorov, kde sme vyfasovali väzenské šatstvo.
Pomaličky si nás začali triediť do skupín a mna odvliekli na druhé poschodnie na jedno z oddelení.

Na poschodí bolo tuším 4x2 oddelenia.
Na oddelení  10 otvorených izieb po päť postelí.
Jedna spoločenská miestnosť.
Jedna kuchynka.
Jedna spoločná sprcha.
Kancelária pre pedagóga.
Kancelária pre referentov.

V budove:
Práčovňa
Jedáleň s kuchyňou
Väzenské dielne
Sklady
Zdravotné stredisko
Športové atredisko
Knižnica
a ďalšie miestnosti a kancelarie.

Zoradili si nás v kuchynke na rozdelenie do izieb.
Na počudovanie som tam stretol Ľáda (Laco), vzdialeného kamarata spred vojenčiny.
Spolu sme jeden čas trávili a stretávali sa ako mnohopočetná skupinka na oceáne (detské ihrisko s lavičkami). Od tialto sme vyrážali do večných lovišť.

Na oddelení boli po zväčša väzni v mojom veku a mladší až na zopár 30-tnikov.

Jeden riadil oddelenie v spojitosti s pedagógom a mal funkciu brigadira.

Mna si vybral Andel, t.j. jeho pravé meno, mal okolo 30. rokov, silný veľký chlap. Neskorej som sa dozvedzel, že bol šoférom kamióna. Bol šéfom izby a staral sa. Väčšina väzňov mala pred ním rešpekt. Košele sme mali čisto novučičké a na obedoch sme dostávali pridano. Jedlo bolo o niečo lepšie ako v Leopoldove.

Druhý väzeň na izbe sa volal Andrej, bol trošku zvláštny. Keď sme sa zoznamovali, tak so smiechom sa priznal k vražde svojich rodičov, čo bol klam. Považoval som ho za psychopata.

Tretí väzeň sa volal Tono, okolo 35-40. rokov, bol niečo ako lesník, horár. Bol to Čech a prijemno sa snim dalo o všeličom.

Izba a celkovo basa bola postavená pre ženy, neskorej sa používala ako vojenská basa.
Izba mala samostatný záchod s umývadlom. Päť postelí. Tri dvojskrine o veľkosti nábytku. Rozmery izby asi 8m x 8m. V strede izby stôl so stoličkami. A zamrežované okná smerom na láger, niečo ako vnútro budovy v pezinku kde vstrede kocky bola len zeleň s par lavičkami. Tu na rozdiel od pezinka, sa vychádzky konali, a bolo tu asfaltové ihrisko a aj zeleň s lavičkami. V pezinku prechadzky sa mohli konať aj v okolí budov, a aj v arealy celého komplexu.

Panovala tu akásy nirvána, sen tretej pozornosti, sen o planete, sen o nebi a raji na zemi. Bydlo v justičáku, či leopoldove ako aj v hrnčiarovciach nad parnou nebolo už o duchovnom boji ale o tomto sne prvej pozornosti. Uvedomoval som si seba, i ako spred vojenčiny a tu som úplne podľahoľ nevedome bielemu čarodejníkovi, víťazovi s titulom majster. Používal som biele slovo vo svoj prospech, Rušil som staré dohody a vytváral tak nové.


https://dusanfajnor.blogspot.com/2020/04/kauza-dusan-hotel-artemis.html

Ľádo došiel za mnou, že ma chce predstaviť brigadirovi. Nuž nemal som z toho dobrý pocit, nakoľko to bol silný veľký muž. Dali sme da do reči, do reči a ani neviem o čom bola debata a či vlastne so mňa vyšlo nejaké slovo.

Pamätám len, že po ujasneni pravidiel komunity, vždy keď bol v sobotu HD (vojenský výraz, hospodársky deň) sa upratovalo. A kto iný riadil HD? Predsa Ľádo. A tak som bol nevedomky oslobodený od vynášania komunitných odpadkov, umývaní podlah a okien...

Medzi tím starý brigadir bol prepustený a nový brigadir Lubo sa vrelo a nadšeno ujal novej funkcie. Lubo bol chlap okolo 30. rokov, nižšieho zrastu, vychudnutý a postupom času bolo na ňom vydieť aj povahovú zmenu. Totiž táto funkcia, rola brigadira mu prirastla cez mozog.

V našej izbe sa prestriedala jedna postel dvakrát.
Nasťahoval sa k nám jeden postarší, slabý pánko. Po zvyšok dňa, celé dni trávil u pedagogičky. Čo Andelovi nedalo, a postupom času ho začal okrádať, obťažovať, znepríjemňovať mu život. V noci mal ťažké chrápanie, což som raz po ňom hodil podušku aby stíchol.

Na oddeleni sa kšeftovalo zo všeličím i Slovenskými korunami. Po zväčša väzni konovali veci konom (špagát s vreckom) medzi odeleniami pri okne.

Dokonca tí čo mali peniaze, si od kuchárov kupovali mäso... a varili na rychlovarnej platni. K dispozícii bola aj rýchlovarná konvica, či varnica na mäso a polievky.

Jelikož som mal zakázané chodiť pracovať von, tak sa mi ušla práca vo vnutri väznice, vyrábali sme dlažbu. Na túto prácu som niekedy nerád chodil, nakoľko tam pracovali väzni, ktorí boli označený za nebezpečných, a tak mali zakázané vykonávať prácu vonku.
Pamätám ako som tam neustále riešil Imra. Imro bol odmňa starší oklo 30.rokov a ako jak z neho tak aj ostatných vyžarovala nepríjemná sila. Imro bol brigadir a riadil chod prác. Tak či onak, bol som s prácou medzi tímato väzňami uzmiernení. A po zväčša prác som mal od každého pokoj. Robil som si svoju pridelenú prácu poctivo.

Moje motto znie "keď niečo robím, tak poriadne!!!"

Ďalej tu boli i obuvnické práce, na ktoré chodil Tono a ďalšie.
Takto si každý väzeň privirabal na ubytovanie a stravu. Z platu mal nárok necelých 10%-15% pre vlastné požitie, väčšinou peniaze do bufetu.

Po pár mesiacov som sa dal presťahoval do brigadirskej izby, z jediného dôvodu a to, že izba bola nasmerovaná do prirody, a v takýchto izbách panoval pokoj, kľud, mier a najmä ticho.
Andel nebol nadšený z mojho rozhodnutia, ale akceptoval to.

Neskorej Andela prestahovali do iného oddelenia, z toho, čo som sa dopočul, nejakému úbožiakovi ukradol hotovost.

V novom svojom pôsobisku bol okrem Luba a Ľáda aj väzeň Čonka a druhý nemenovaný.

Postupom času ako som obýval brigadirsku izbu, plynuli z toho aj výhody.
Napr. som mohol na večierku byť v spoločenskej miestnosti pri TV do polnoci.
Rajóny sa ma netýkali.
Neskorej keď referent pri sčítavaní väzňov na chodbe, oznámil pred všetkými, že pre väznicu už niesom nebezpečným väzňom, a tak môžem chodiť pracovať von, mimo väznice. Som si pomyslel svoje.
Ďalšia výhoda brigadirskej izby bola, že som načas bol uvedený do funkcie pracovného brigadíra. Teda riadil som práce mimo väznicu.


https://dusanfajnor.blogspot.com/2020/04/kauza-dusan-brigadirska-izba.html

Svoju úlohu pracovného brigadíra som vykonával na konkrétnu prácu, a to v starej továrne, ktorá sa rozoberala do šrobika. Všade bolo železo, čiže to bola strojárska továreň. Rozoberali sa sústruhy, frézy a ďalšie stroje, všetko sme nakladali na auto. Vypratavali sme haly.

Pamätám ako som tam riešil jedného postaršího väzňa. Vrhol sa do roboty bez toho, aby som nadiktované inštrukcie porozdeloval medzi väzňov.

Skrikol som a nadával naňho, že ako si to predstavuje. Totiž som bol v roly brigadíra a uvedomujúc si svoju funkciu som pred ostatnima musel obhájiť.

Dedo sa však citelne posral a uchýlil sa dakde do zadu.
Všimol som si aj referanta, ktorí na nás dohliadal, tiež bol miestami mimo, ako keby nevedel čo robiť. Väčšinou chodili s nami min. dvaja strážnici. No tu tento bol jeden.

Spomínam ako v jedálni vo väznici sa postavil posraný smerom k prepazke, kde sa vydával obed, či večera, a keď som bol na rade, začal cez celú jedáleň vykrikovať "moje meno" Big Boss!!!
Prešiel som okolo neho, nereagujúc a nevsimajúc si ho. Ten dedo nosil so sebou veľké psychologické bremeno, neviemm koľko dní. Pritom prítomnosť, keď som ho urazil, či ponížil, trvala len pár sekúnd. Ale ako som sa mal zachovať? Nachvíľu ma ovladlo eGo a hneď bola z toho pohroma!

V ďalších dňoch dedo chodil po robote, po oddeleni viditelne narobený a zhrbený. Ale po jedalni mu už bolo psychicky viditelne fajn. Už neriešil moju funkciu.

Túto strojarenu sme vypratavali cca. mesiac. Boli sme zoskladaný z viacerých oddelení.
Po čase som pozvacša pracoval na vynohradoch pri zbere a v Leopoldove v miestnej liehovarni na páse.

Po nejakej dobe mi brigadir oddelenia oznámil, že sa musím presunúť na druhú izbu.
Vraj jeden väzeň má nejaké zdravotné problémy. Tak som súhlasil a nasťahoval som sa do pekla.

Prečo pekla? Totiž tam tej izbe šéfoval jeden nepríjemný väzeň, ktorí si svoju silu a eGo chcel vybíjať aj na mne, ale ja som sa nedal. Síce bol o dosť odomna malý, zato svaly mal jak Schwarzenegger. Pripominal mi svojim zrastom otca.

Cieľ pobytu v hotely Artemis bol jednoznačný. Chovať sa a správať tak, aby som dosiahol podmienečného prepustenia, čo sa mi o pár mesiacov aj podarilo.

Čiže to znamenalo, nereagovať na drzé chovanie Schwarzeneggera, neriešit a ignorovat to všetko. I keď mi sem tam čapol po hlave, keď som hral šachy.

Na izbe bol aj jeden väzeň Kemo (afganistanec), s ktorím som začal intezivne hrávať šachy. O šachoch som vtedy vedel, veľké prd, dokonca ani otvorenie mi nič nehovorilo.
Enormné množstvo partii, skoro každý deň asi tak päť hier. S Kemom sa dalo, čo aj do reči, nakolko sa jazyku rychlo prisposoboval.

Zrazu do izby vletel Schwarzenegger a skríkol, že bombardujú USA. Konkrétne dvojičky v New Yorku. Doslovne ma to uchvátilo a niekoľko dní, týždňov som to sledoval.

https://dusanfajnor.blogspot.com/2020/04/kauza-dusan-vezenske-prace.html

Ak mám nejako zosumarizovať svoj psychický stav a nové schopnosti, začnem

na Zohore.

To čo sa tam stalo, bolo niečo ako prebudenie.
Jednak som na zemi sa cítil plno uvedomelo, stal sa so mňa tichý pozorovateľ, biely čarodejník, víťaz s titulom majster. Zato na bydle som riešil psychologický čas, teda svoju minulosť a budúcnosť. Bol som duchovný bojovník v očistci, ktorí mal na výber, posolstvo otroka a obte v pekle a podsvetí, posolstvo bojovníka v očistci, alebo posolstvo paravdy neba a raja na zemi.

Pamätám, ako som sa snažil v kolektive, napr. v triede zachovať v hlave pokoj a čistú myseľ. Robil som to tak, že som nerobil nič. Nemyslel som. Len som pozoroval a načúval. Keď som bol o samote, napr. keď som z károu plnou várnic z obedom, sa presúval z tylu na bojovku ma na sekundu ovládla, bezmocnosť, nevedomosť, ľútosť. Vždy som sa zamýšľal nad bydlom, nechapajúc, prečo riešim seba. Na sekundu sa mi vyronili slzy.

Celkovo na Zohore medzi vojakmi som bol Ja. Ja jenom Ja a nikdo iný. Ja z pred vojenčiny, uvedomujúc si, že druhý ma považujú za niekoho, o ktorom som nemal ani šajnu. Kládol som si otázky prečo Ja a byť kto? Kick box? toto bola prvá nálepka na moju adresu.

Snažil som sa byť všade pokojný, v tichu a bez myšlienok, psychologického času.
Vo mne kolovala ohromná energia, príjemná sila.

V Piešťanoch

pre zmenu boli dve nálepky a to Big Boss a Čarodejník. Kde vizuálne čarodejník sedel pred televizorom a Big Boss sa nachádzal niekde v meste.
V rádiu to boli pre zmenu nádherné bytosti po zväčša nahé.

V tom čase som podľahol túžbam okolia a začal sa chovať a správať tak ako druhý pískali. Faloš hltala, žrala všetko, čo eGo obohacovalo, dopĺňalo. Negatívne emócie neexistovali, len pozitívne pocity. Pocity sily, nadriadenosti, slávy.

Pri pozeraní televizii som využíval svoj vnútorný hlas a myšlienky. Televízia a život v nej boli nesmierne nádherné. Hral som sa na čarodejníka.

V justičnom paláci a neskorej v Leopoldove

Som prezmenu bol uchvátený životom v rádiu a v časopisoch ako kovbojky, či i psychologické časopisy.

Tu už psychologický čas nejestvoval, panoval priam Prítomný Okamih. Keď som odpočíval, spal som ako kocúr. Uši nastriehnute zo zrakom do izby alebo mimo nej.
Kebyže si mám predstaviť psychotronické, či psychoterapeutické kyvadlá, tak kmitali do nekonečna. Alebo sekundovka na hodinách v neustálom, nekonečnom pohybe.

V hotely Artemis

Panovala kombinácia mysle a vedomia samotného. Teda niečo ako prejavené ako eGo a neprejavené ako Bytie. Tam som bol už priam posadnutý jak svojou nevedomou mysľou "kontakt s TV a radiom" Ja eGo, ale som docela plnil aj funkciu tichého pozorovateľa.

https://dusanfajnor.blogspot.com/2020/04/kauza-dusan-nalepky-skatulky.html

Presťahoval som sa do posledného pôsobiska v Hotely Artemis. Izba mala jedno okno a preto som ju nazýval temnou.

Izbu ohrievali Tono, starý cigán a jeden mladý. Vtejto izbe nebol šéf a každý mal ako takú slobodu na izbe.

Raz došiel starý cigán do izby s myšlienkou "duch" a ľahol do postele. Všetci ako sme odpočívali, zrazu sa mi/nám vyjavil ten "lesný duch s motorovou pílou" ktorí ma na pozadí duchovna sprevádzal. Bol niečo ako služobnik a pomáhal mi v ťažkých chvíľach.

Bola to postava cela v bielom, podobná moderatorovi v rádiu. Alebo podoba Noeho z biblie. Keď som ho chcel identifikovať, kto to konkrétne je, tak sa to nepodarilo. Nakoľko sa priam jeho hlava na nikoho nepodobala. Bol v priemernej vyšportovanej postave.

A začali sa diať veci.
Duch po zväčša stál poblíž mojej posteli, opretý o stenu a vedome dýchal. Ako virtuálna postavička v menu.
Na jeho tričku sa niesol nápis Veľkého Šéfa - Big Bossa.
Jeho ochrancovia Big mani stáli pri každých dveroch oddelenia, kde otvárali dvere. Tiež mali na tričku svoj nápis "Big man"

Big Boss mal vlastný dom, podnik a auto. To isté mali i jeho bodyguardy. Narozdiel od Velkého Šéfa boli Big mani vyšportované hovädá s obrovskýma svalami jak na rukách a nohách, tak aj po zvyšku tela. V duchu sa niesol čierno-biely stealth kamuflage s príslušnou vybavou materiálu. Kdež to v rádiu farebný stealth kamuflage s príslušnou vybavou materiálu.

Táto imaginácia trvala niekoľko dní, potom nahodila "optic kamuflage", teda, stali sa neviditeľnymi bytosťami, niečo ako čarodejník a aladinová lampa.

Po nejakom čase išiel Veľký Šéf na kontrolu a poprechadzal sa po oddelení a dokonca sa poprechadzal i v mojom trvalom pôsobisku na chodbe bytu.

S Tonom som hral šachy a popri tom sme aj debatovali. Tono sa mi začal zdvoverovať a začal mi vyprávať svoj príbeh. Jelikož som si ho chcel predstaviť, tak jeho pribeh sa maľoval na stenu. Tono bol horár a lesník, a bol falošne obvinený z prenasledovania nahej ženy v horách. Jelikož som nereagoval, tak som len počúval.

Pozvali ma na hovor pred komisiu, ktorá riešila podmienečné prepustenia.

https://dusanfajnor.blogspot.com/2020/04/kauza-dusan-aladinova-lampa.html

Deň pred komisiou som chcel "zhrešiť" a vymyslel som si plán, že z liehovaru odnesiem fľašu vodky Putin.

Upevnil som si ju šnurov o kotnik a keď sme boli na devätarni, teda na kontrole, tak mi ju nenašli. Došiel som do izby a položil ju na stôl.
Starý cigán hneď zareagoval, odrhol nálepku, a schoval fľašu na hajzel za ventilátor.
Jej osud bol podľa mňa, švédske stoly na pár dni, ale ja som sa ich, uz nezúčastnil.

Prebiehal hovor na komisii, ktorého som bol súčasťou, a nakoniec mi podmienečné prepustenie o polovičke trestu, schválili. Bol som celý bez seba a išiel som sa baliť.

Pri balení mi asistoval pár väznov, ktorím som odovzdával svoj materiál (rádio, tabak, šuštáky...)

Pri skladoch som sa prezliekol do civilu a požiadal som skladníka o nejaký opasok. Totiž galoty o niekoľko čísiel veľké a padali mi. V kancelariach som dostal obálku s inštrukciami a 13 000SK, ktoré mi väznica nasporila. V tej dobe podpriemerný mesačný plat.

Dvere väznice sa otvorili a traja oslobodený sme sa ocitli na slobode. Vonku panovalo jesenno-zimné počasie. Bola dosť zima, a keď som pozrel na jedného z oslobodených ma zatriaslo. Bol výletný, sandále, Bermudy, a tričko.

Vytratil som sa v uličkách a namieril som si to do rodičovského bytu.

Doma sme sa zvítali a s radostnima úsmevmi si popriali.

V tom čase u nás býval švagor s mojou sestrou a malím batoľaťom.

Prebehlo niekoľko dní a ja som sa scivilizoval.

Po vianocach sa sestra s rodinou odstahovali do bytu rodičov švagra.
Tím pádom sa mi znovu ujala moja izba. Doteraz som spával v obývačke.



Ako čas plynul, som sa začal zamýšľať nad sebov, duchovnom a živote vôbec.
Zahlásil som sa na úrade práce. A hľadal zamestnanie.


https://dusanfajnor.blogspot.com/2020/04/kauza-dusan-vodka-putin.html

Doktorka ma poslala k psychologovi na vyšetrenie, kvôli zmätku, či som oslobodený aj od zvyšku voj. služby SR.
Po dopisování s úradom voj. správy mi bolo oznámené, že vojenčinu som ukončil už v base.
Tak sa mi uľavilo, nakoľko som mal vtedy o povinnej voj. službe svoje názory.

Stále mi hlavou kolovali nálepky na moju osobu. Na byte sme mali pár knižiek, tak som sa pustil do nich.

Medzi tím vrcholil šampionát MS v hokeji. Sledoval som všetky zápasy a citil som sa čarodějnickým fanúšikom. Na elektronke  som sledoval pozvacša všetky zaujímavé športy, seriály a filmy. Sex som riešil s touto elektrónkou. Bol som posadnutý televíziou a rádiom. Všade pozitívne nálepky, ohlasy na moju adresu. Podľahol som im a pevne som veril, že som!

Stále som nemal vytýčené ciele a program dňa. Klasickým programom bola telka a knihy.

Čo raz viac ma ovládala nevedomá myseľ (eGo) a vedomie (tichý pozorovateľ) tak akoby ustupovalo.

Za oknom, v priestore, teda vonku pri meste som duchovne skonštruoval 130. poschodovú budovu, podnik, kde na každom poschodí boli stvovky kancelárií a v jednej znich aj ten slávny duch Big Boss, Čarodejník. Jeho spoločníkmi boli ako aj bodyguardi, tak aj bytosti s rádia, ako moderatori, komentatori atď.

Veľký šef mal vo svojom kancliku vo vitrínach niekoľko pozbieranych medailí a winner poharov.

Túto budovu obkolesovalo zázemie o ďalšie menšie budovy s veľkým parkoviskom a vesmírnou plošinou s raketoplánom.

Dostával som podporu od štátu, neskorej som poberal soc. dávky.
Zriedka kedy som chodil s kamarádma na pivo.

Celé toto obdobie, nirvány, by som označil ako Kristové roky. V oSHovych knihách sa píše, že toto obdobie, nazývam ho duševno, že postíha dvacat ročné dospelé deti prepojené na nirvánu.... Teda od 21.roku až po 28.rok, teda sedem rokov. Potom nasleduje ďalších sedem rokov duchovna....

https://dusanfajnor.blogspot.com/2020/04/kauza-dusan-kristove-roky.html

Datoval sa september 2002 a môj dedko bol veľmi chorí a ležal v nemocnici.
Začal som spolu s médiami premýšľať o Bohovi a všetko okolo toho. Boh bol tá postavička, figúrka, imanigarná bytosť na mraku na oblohe. Túto vec som tam mal zavesenú od základnej školy.

Raz u starých rodičoch som čítal jednu čiernu knižku, pravdepodobne bibliu. I keď v dnešnej dobe sa vydávajú knižky biblie vo všelijakých verziách, či úpravách. Takže povedané, mal som a mám ako takú predstavu o starom a novom zákone, Ježišovi Kristovi, potope a stvorení sveta...

Dodnes si vyčítam, že prečo som Dedka nebol aspoň v ťažkej chvile pozrieť.
Totiž v septembri zomrel a počas tíchto dní som zažíval úkaz.

Ležal som v posteli keď mi Boh celý v bielom zaklopal na stenu izby.

Vpravom hornom rohu izby sa otvorili dvierka na stene za reproduktorom s padajucim prachom. Do vnútra izby vošiel môj dedo. Posadil som sa, a hovorím si Boh! Vo mne sa zaplo hlboké vedomie a bol som dlhú dobu po tichu. Medzi tým si dedo vypýtal marsky so zapalkami. Zapálil si. Okolo neho poletovali neviditeľné bytosti z rádia a TV, ženy ktoré ho
Bozkávali.

Všimol som si, že vonku na oblohe ako keby sa zastavil čas, sekundovka na hodinách zastala a taktiež psychoterapeutické, psychotronické, či hypnotické kyvadlá zastali, mal som pocit, že mraky stoja, nehýbu sa.

Po pár dňoch sa akoby dedko nevedel dostať z mojej izby späť, tak nastal druhý duchovný attack na moje telo. Bolo krátko pred ránom a ja ležal vo svojej posteli.

Postava z knihy Zdravoveda so 80.rokov, ktorá predstavovala fyzické a psychické funkcie tela, anatómiu človeka, sa do mňa reinkarnovala. Citelne niekolko minút som sledoval ako pri MR, CTI, magnetickej rezonancie sa to zeleným laserom do mňa vteluje.

Keď tento film skončil, teda keď som pri hlave zareagoval, tak ako zareagoval, bytosť v podobe deda vošla do môjho tela. Rozbúchalo sa mi I love you srdce tak, ako nikdy. Myslel som, že mi vybuchne. Pomyslel som si, reku piánko a tlak sa tak ustálil.
Zároveň sa mi zjavil mozog, ktorí sa priam posral do žltohneda a pristali na ňom muchy aj s ich zvukom kridiel.

S myšlienkou čarodeja som si pomyslel, keď sa zobudím, všetko bude ok.

https://dusanfajnor.blogspot.com/2020/04/kauza-dusan-reinkarnacia-znova-z-masa.html

Ráno som sa prebudil, posadil na postel a zapálil som si cigaretu.

Ako tak premýšľam a pozerám na stenu za nábytkom, mi z oka vypadlo alter eGo. Bol to proces krátký a jednoduchý. Tá číra energetická aura na stene bola duša. Vyliezla mi z ľavého oKa.

Stal som sa mysliaci pozorovateľ.
Prechádzal som sa z izby na chodbu a späť a alter eGo spolu so mnou. Padlo pár psychických slov a pred zrkadlom priam vyriekla čierne slovo.
Po chvíli zoznamovania sa s mojou polovičkou, súčiastkou, som sa ocitol pred mojim šatníkom.
Zrazu som mal v ruke štetku s farbami a já tú krásku štetkou lízol po duši.

Bola to kráska, dievčina. No proste dospelé krásne dieťa, božie stvorenie.

Aby dokázala svoju existenciu a hrdosť, vydala sa so steny do priestoru za stenou, za oblokom. Bola to pyšná Bohyňa na akom si skútri, určené na zábavu u mora, zostrojeného z parových mráčkou. Ako si poletovala, plachtila okolo nášho bytu sem a tam, navždy aj odyšla. Lepšie povedané, zostala naslepo, navždy pri mne.

Myseľ sa zastavila, čas sa zastavil. Mraky sa zastavili. Proste voľnochod v mysli sa začal rozdvojovať.

Víťaztvo!!!

Bývalý duchovný bojovník vo vojne s Bohmi a tyranmi (myšlienkovými parazitmi a ich názorovým systémom) s titulom Majster.

https://dusanfajnor.blogspot.com/2020/04/kauza-dusan-mysliaci-pozorovatel.html