Radosť z pohybu

Dneska som zatiaľ odcvičil 30 minút pomalým tempom asi 8 km/h na rotopede. Spálil som úbohých 500-600 kJ. Napriek tomu zostávam optimista, lebo keď po čase môžem tempo zvyšovať... predpokladám, že minimálne 3 týždne budem len voľne pedálovať pomaličky, tak ako dnes. Miera spotenia - minimálna. Miera záťaže svalstva - priemerná.

Ešte chcem v duchu Tutových dávnych rád dať viacej brušákov, aspoň 30. Na ostatné sa moc ešte necítim... resp. lepí sa na mňa pot, a to je dosť nemilé pre mňa.

Oveľa radšej než rotoped by som chodil na svižné dlhé prechádzky... napr. aj na 2-3 hodiny. Ale žiaľ nie je na to čas. Pri rotopede som doma a počúvam hudbu, možno si zvyknem zapnúť aj telku niekedy... trochu mi však tlačí na riť.

Motiváciou na toto rotopedovanie a brušákovanie mi momentálne nie je chudnutie, ale len tak - túžba mať nejaký pohyb, niečo na spôsob športu, alebo čo sa športu podobá. Kilojoulovo je to bieda, takže extra výsledky v týchto fázach privykania nemôžem očakávať. Ale rád by som zažil niekedy "dobrý pocit z pohybu", alebo ako sa volá táto téma, radosť z pohybu. To je možno mojím cieľom - zažiť to. Uvidím, kedy tá radosť príde, možno to bude trvať aj mesiace.

Zistil som, že na mojom rotopede sa rýchlosť 8 km/h považuje za pomalú, 10 sa považuje za priemernú a nad 12 za rýchlu jazdu. Čiže je to úplne iné, než na skutočnom bicykli, kde rýchlosť 12 km/h patrí skôr medzi tie pomalšie, priemernejšie. Dnes som dal opäť druhú tridsaťminútovku na rotopede, dosiahol som priemernú rýchlosť 9 km/h, čiže už sa blížim k "strednej resp. priemernej rýchlosti". Miera spotenia bola už vyššia, občas som implementoval do cvičenia náznaky tabaty, teda striedania rýchleho tempa (12-14km/h) a pomalého (7-8km/h). To mi potenie len navyšovalo, pričom som ho ešte nezačal hodnotiť ako významnejšie negatívum, skúšam ho brať ako niečo, čo k tomu patrí. Ale pri takýchto "tréningoch" asi bude zvýšená hygiena nutná, a ešte k tomu idú horká a leto...

Včera som brušáky ešte nedal. Dnes sa pokúsim, mám predsavzatie spraviť 30. Práve som obedoval, tak ešte vyčkám, kým trochu vytrávi, a potom skúsim.

Výsledky po 2 "tréningoch": žiadne, možno to, že som bol schopný pádlovať o 1 km/h rýchlejšie...
Bolesť zadku nízka, svalovica žiadna.

Základnou túžbou nasledujúcich pracovných dní je vytrvať pri svojej tridsaťminútovke aj počas nich. Kombinovať zamestnanie a tréning... bude to výzva každopádne, lebo asi sa mi nebude chcieť. Ale idem sa o to pokúšať nejak...

No, dnešný tréning uzatváram. Dal som dnes 30 minút voľnej jazdy na rotopede približne takmer priemernou rýchlosťou, ďalej 30 brušákov a 5 minút intervalového tréningu HIIT behaním "na mieste".

V ďalšie dni chcem umenšiť voľnú jazdu a viac začleniť do tréningu HIIT. Ideálne 15 minút HIIT na rotopede a 15 minút HIIT behu na mieste. Plus železných 30 brušákov.

Prvé výsledky: viac mám vôľu si kontrolovať stravu, lebo si nechcem pokaziť "spálené"; tiež to prispieva k vyčisteniu hlavy, a teda mám menší sklon špekulovať o nesmrteľnosti chrústov...

Asi sa dostanem k tréningu zajtra až po 20:00 hodine. Snáď sa premôžem...

Držme sa, priatelia!

Dneska tréning pozostával z HIIT na rotopede (9 minút) a z HIIT šprintov "na mieste" (15 minút). A ešte 30 brušákov.

Miera spotenia: o dosť vyššia než včera. Spálené kilojouly: okolo tisícky. Sprcha: nutná.

Vízia je taká, že by som mal dosiahnuť okolo 20-25 minút HIIT na rotopede, 50 brušákov a činkovanie ramenného svalstva + kliky a drepy. Ale to je vízia, ktorá sa môže splniť až za veľa týždňov. Dneska som pri 9tich minutách na rotopede v podobe HIIT umieral, proste je to dosť náročné. Predstaviť si 20 minút je des a hrôza. Ale budem sa snažiť k tomu postupne dopracovávať, nech by to trvalo baraj aj rok.

Prijaté kj: 11800.
Výdaje: 9100 (bazálny+sedavá činnosť) + 1000 (tréning) = 10100
Výsledok: pribratie 1700 kJ

Ale HIIT podľa netu má efekt aj 24 hodín po cvičení v podobe navýšenia bazálnych výdajov metabolizmu, takže celkovo to "pribratie" nemusí byť reálne.

Výsledky po 3 tréningoch: žiadne.  

Pokračujem v "snahe".

Moja radosť z pohybu je síce veľká, preferujem naďalej hýbanie sa, než zotrvávanie v sede či v leže (a keď sedím, tak aspoň intenzívne poklepkávam s nohou). Avšak čo sa týka svalovej záťaže v podobe chodenia do schodov alebo chodenia "kráčať/behať" do fitka, tak mám pocit, že mi to psychicky skôr ubližuje, ako pomáha. Snažím sa to vždycky neprehnať, ale aj tak tradičná únava z "cvičenia" je u mňa sprevádzaná depresívnymi pocitmi. Respektíve aspoň posledné 2 týždne tomu tak bolo.

Mám pocit, že celkovo veľa kardia, alebo veľa svalovej zaťaže ma psychicky ubíja. Skôr teda idem momentálne cestou nešportovania. Nechcem k nešportovaniu nikoho nabádať, je to len moje vlastné porozumenie mojej aktuálnej situácie. Inak, samozrejme, naďalej uznávam, že vo všeobecnosti je cvičenie a šport prospešný.

Investovať chcem čas teraz viac do vlastnej ohybnosti, lebo keď mávam rukami a robím kruhový pohyb ramenami, tak mi v lopatkách a kľúčnej kosti všelijako praská a bolí to. Je to celé akési nezvyknuté. Chcem robiť strečing, naťahovanie sa a budovať si ohybnosť rúk, tela, trupu, chrbta. Trebárs aby som nepotreboval žiadne masáže, a aby mi nehrozilo seknutie v chrbtici či v krížoch. Možno občas zainvestujem čas maximálne tak do formovania svalstva na ramenách. Avšak kardio, stúpanie do schodov, behanie/rýchlokráčanie - tomu sa teraz idem vyhnúť, lebo sa mi to nevhodne zasociovalo s nepríjemnými psychickými stavmi.

Možno to bude len dočasné riešenie a postupne sa zas ku kardiu vrátim.