Kto som a prečo sem prispievam:

Volám sa Ivan, mám 47 rokov. Som ženatý, mám dve deti a diagnostikovanú paranoidnú schizofréniu. Liečim sa od svojich 17 rokov. Nenormálny sa cítim asi od svojich 10 rokov, kedy som chytil derealizáciu a už som sa jej nezbavil. Ako 10 ročnému sa mi postupne začala zhoršovať schopnosť učiť sa. Pamätať si, chápať a sústrediť sa. Neschopnosť sa učiť a nároky v škole ma natoľko vyčerpali, že som ako 17 ročný navštívil psychiatra. Poslal ma hneď na liečenie. Bolo to cez prázdniny. Liečili ma ako neurotika s depresiou, čiže diskutovaním v skupine bez liekov. Efekt bol nulový. Po liečení som nastúpil do tretieho ročníka strednej školy, ale evidentne som nestíhal a strašne ma deptalo derealizované vnímanie.
Tak som školu na rok prerušil, že sa budem rok liečiť a potom sa uvidí. Bol hlboký socializmus, takže ak niekto nebol invalid, musel pracovať. Takže som sa zamestnal ako pomocný robotník v údržbárskej dielni. V práci ma tiež hrozne deptala derealizácia a únava. Bolo to tiež veľmi náročné zvládnuť to. keď už som to nezvládal, tak som išiel do liečebne. Ak zrátam svoj čas v liečebni, tak som tam bol možno aj dva roky. A čo v liečebni? Nikdy mi tam nepomohli ohľadom choroby, ale aspoň som si tam oddýchol.
Vrátil som sa do školy, ale scenár sa opakoval. A ďaľší rok sa znova opakoval. A tak som školu nadobro skončil. Ostal som so základným vzdelaním a robiť som mohol len tie najhoršie práce. Ako 23 ročný som si povedal dosť. Lekári mi pomôcť nevedia, dokonca mi už ku koncu hovorili že to nemám chorobu ale povahu, tak som sa prestal liečiť na 18 rokov. V tomto čase som si spravil strednú školu, vodičský preukaz, zriadil som si firmu, oženil sa, splodil dve deti, postavil dom. Po dokončení domu som mal pocit, že sa cítim veľmi zle, a tak som sa neváhal zveriť lekárovi, ktorý bol vtedy môj dobrý kamarát a zároveň aj lekár. Tiež mi povedal, že to je povaha a nie choroba. samozrejme že som s ním nesúhlasil, lebo som sa cítil veľmi zle. Nervy som mal napnuté ako struna, fyzicky som sa cítil zle, a celkove vnemy ktoré dostávala moja duša boli veľmi nepríjemné. Derealizácia, úzkosť, napätie, sociálna fóbia z derealizácie a z toho že sa špatne cítim. Keď som si chcel niečo prečítať z knihy alebo z novín, nevedel som sa sústrediť, ani si vybaviť čo čítam a už vôbec nie si to zapamätať. Tak som začal trénovať. Čítal som jednu vetu aj stokrát po sebe, kým som si neuvedomil čo je jej obsahom. Takýmto tréningom som sa postupne dopracoval k tomu, že som mohol čítať knihy. To isté bolo aj s písaním. Hocičo som napísal, nemal som tušenia, čo to je dobre alebo nie. Všetko čo som napísal mi bolo cudzie, nevedel som sa s tým stotožniť. Bol som strašne precitlivelý.
Navštívil som psychiatra aj liečebňu. Diagnóza najprv schizotypová porucha osobnosti a potom paranoidná schizofrénia. Keď ma psychiater poslal za psychologičkou, aby mi určila diagnózu, zmerala mi aj IQ. Mal som veľké problémy sústrediť sa, no napriek tomu som nespravil žiadnu chybu a IQ mi vyšlo 139. Ak by som sa vedel sústrediť a urobil to rýchlejšie, tak by to bolo o dosť viac. 130 mi namerali aj ako 20 ročnému, keď som si nebol schopný nič zapamätať a chápať školské učivo. psychológ sa čudoval a vravel mi, že s takým IQ by som mal hravo zvládnuť vysokú školu a nie mať problémy so strednou. Proste to nešlo ani pri najväčšom úsilí a maximálnej vôli.
Keď som absolvoval psychiatrické liečenie po 18 rokoch, nič sa nezmenilo. Novodobé lieky rovnako nezaberali ako tie staré. Prišiel internet a tak som sa sám začal zaujímať o možnosti liečenia. V iformáciach o derealizácii som našiel výsledky z dvoch výskumných pracovísk na svete, ktoré sa tejto problematike v školskej medicíne venujú. Im vyšli ako najúčinnejšie z farmaceutík kombinácia Rivotril s Citalecom. Tak som zabehol k psychiatrovi nech mi to predpíše. Bez problémov mi to predpísal a výsledok sa dostavil hneď. Výsledok bol v tom, že mi Rivotril potlačil úzkosť a napätie. Psychiatri mi nikdy nechceli predpísať benzodiazepíny, lebo sú návykové. Len raz mi pred tým dali jednorázovo v liečebni, lebo som úpenlivo prosil o pomoc. Tak sa nado mnou zľutovala a dala mi benzodiazepín. Hneď som pocítil úľavu, a tak som nástojčivo požadoval aby mi ich naordinovali každý deň. Nechceli ale nakoniec ustúpili. Dali mi na domov celé balenie. Čím ďalej, tým bol účinok slabší a tak som na benzodiazepín nakoniec zabudol. Až Rivotril bol ďaľší z nich. Rok som fungoval na Rivotrile a Citaleci. Bola to najväčšia pomoc od psychiatrie. Po roku som ale začal byť nespokojný s liečením, pretože mi to vôbec neodstraňovalo derealizáciu, a ja som sa jej chcel zbaviť. A tak som znova začal zisťovať výsledky výskumných pracovísk a sľubné výsledky mali Naloxon a Naltrexon. U nás sa to dalo zohnať len na recept od špecialistov na drogovú závislosť a tí mi to nechceli predpísať. V Česku sa to dalo kúpiť na recept od obyčajného psychiatra, ale bolo to strašne drahé, keďže to poisťovňa nepreplácala. Jeden z nás sa odhodlal to kúpiť, cestoval pre to do Břeclavi a stálo ho to nejakých 12 tisíc Sk, zhruba na 2-3 týždne. Z výsledku bol sklamaný a tak ostal na Rivotrile a Citaleci.
Keďže som nebol spokojný s výsledkami ohľadom svojho zdravia, hľadal som aj iné zdroje, keďže v klasickej psychiatrii som už nevidel nič, čo by mi mohlo pomôcť.
Bol som si dať vyhnať zlého ducha zo seba, bol som si dať roztočiť čakry, a natrafil som na prírodnú medicínu, či bývalého psychiatra Jozefa Jonáša. Analyzoval som , skúmal skúšal. Zoznámil som sa z človekom, ktorý pracoval na Akademii vied pred 68 rokom a potom emigroval do USA. Okrem svojej profesie sa zaoberá už vyče desať rokov štúdiom vedeckých publikácií v oblasti zdravia a účinnosti potravinových doplnkov. Začal na túto tému prispievať na slovenských fórach o zdraví. Chytil som sa jeho rád a namiesto psychofarmák používať Sant Johns Wort, 5-htp či GABA. nadobudol som praktické skúsenosti s rôznymi výrobkami SJW a ich účinnosťou. Jeden z nich bol prvý preparát, ktorý nabúraval moju derealizáciu. Časom sa ale účinok zmenil a nabúravanie derealizácie sa zmenilo na ospalosť a únavu, tak som to prestal brať. 5-htp mi tiež najprv nabúraval derealizáciu ale potom prestal. Tento zanietenec z USA prizvukoval, že príčinou depresií býva špatné trávenie, nedostatok žaludočnej kyseliny a tráviacich enzýmov. Zháňal som aj iné zdroje na tému derealizácia, schizofrénia, depresia. natrafil som na orthomolekulárnu psychiatriu, na detoxikačnú psychiatriu, metabolickú psychiatriu. Všetko je to na vedeckej úrovni a venujú sa tomu lekári a vedci. Len z inou myšlienkovou orientáciou, než prezentuje klasická medicína a farmácia.
Nikdy by som sa neliečil inak ako klasicky, čiže školskou medicínou a farmáciou, keby mi dokázali pomôcť. Takže to bol dôvod mojej orientácie inými smermi.
Detoxikoval som od ortuti, dal som sa dvakrát zmerať na biorezonančných prístrojoch u dvoch vyštudovaných lekárok, diagnózy boli veľmi podobné. Zjednodušene povedané plný bordelu, t.j. toxické kovy, rádioaktivita, iné toxické látky, parazity,plesne, kvasinky, alergie na potraviny, orgány v špatnom stave, parazity, nedostatok vitamínov a minerálov, napriek tomu že som si ich dopĺňal.
A tak som detoxikoval, bral kopec potravinových doplnkov a likvidoval parazity. Deoxikácia mi uľavila od príšerného tlaku v hlave, antiparazitiká od totálnej únavy, a prestatie jedenia mliečnych výrobkov od silných bolestí. Ale stále to nebolo ono. Stále som sa cítil mizerne. Stále som mala derealizáciu, aj keď slabšiu a stále som sa fyzicky cítil zle. Bol som aj na vyšetreniach u všeobecného lekára a internistky. Okrem mierne oslabenej určitej časti imunity a imunologickej reakcie chlamýdiového typu zistili nič.
Nedávno som založil stránku venujúcu orthomolekulárnej psychiatrii. Poprosil som jednu známu z detoxikácie, či by tam neprekladala články z angličtiny. Ochotne súhlasila a požiadala ma, že ak si budem objednávať B3 a B komplex z USA, nech objednám aj jej. Tak som jej odpísal, že ja si žiadne B3 ani B komplex z USA neobjednávam, pretože neverím, že ja som práve ten, ktorému by to malo pomôcť. neveril som preto, lebo som bral silný B komplex aj jednorázovo som skúsil asi 200mg Niacinu, ale nič pozitívne som neregistoval. Skôr naopak. Ale po čítaní všetkých tých článkov pri tvorbe webky o orthomolekulárnej psychiatrie mi došlo, že terapeutická dávka B3 začína až od 1500mg denne a pri B komplexe až od 250mg denne. A tak mi došlo, že by som to mal skúsiť. Pred necelým mesiacom som to začal skúšať a s výsledkom som veľmi spokojný. Neberiem len béčka, ale aj céčko, výťažok so silymarinu a super enzýmes na podporu tráviaceho procesu, aby sa mi do tela dostávalo čo najviac užitočných látok z potravín.
Motivovala ma aj knižka od Marka Vonneguta Expres do raja, jeho predpsychotické a psychotické obdobie, jeho liečba školskou medicínou a orthomolekulárnou. Po vyliečení vyštudoval medicínu a teraz pôsobí ako pediater.
Taktiež ma motivoval príbeh Janette v Taliansku, jej skúsenosti s klasickou a metabolickou medicínou. Tento príbeh si môžte pozrieť tu: http://www.badatel.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=284&Itemid=45
Kniha od Marka Vonneguta sa veľmi zle číta v časti kde znázorňuje svoje vedomie počas schizofrénneho ataku. Je to hrozný galimatiáš. Na konci príbehu ma zaujala táto časť, kde píše: "Čím viac som mal v sebe vitamínov, tým menej závisela moja duševná rovnováha na konaní dobra, a tým viac som sa zaujímal o to, ako by som s takým prístupom pochodil v skutočnom svete.Viem isto, že by som teraz dokázal žiť v neosobnom byte uprostred obrovského paneláku so svojou nemilovanou ženou a bandou rozmaznaných faganov, tráviť šesť hodín denne v dopravnej zápche na ceste do práce aj z práce, ktorá je nudná a nezmyselná a vo voľnom čase mrzačiť bezmocné malé šteniatka, bez toho, že by to malo vplyv na moju duševnú rovnováhu. Nerobil by som to rád, ale nezošalel by som z toho."
Tým chcel povedať, že človek s potenciálom duševnej poruchy, alebo už s poruchou samotnou, je oveľa viac citlivý na impulzy z okolia. Preto sa pred vypukmutím schizofrénie utiekal do prírody, ďaleko od civilizácie. po vyliečení nemal najmenší problém zotrvať v civilizovanej spoločnosti, čo vyjadril aj úryvkom, ktorý som tu zverejnil. Niečo podobné začínam cítiť aj ja. Uvidíme, ako sa to ďalej vyvinie.
A prečo sem prispievam? Možno budú pre niekoho moje informácie užitočné.

Ivan, Tvoj príbeh ma veľmi zaujal. Dúfam, že mi veríš, že to myslím s Tebou úprimne, o čom má svedčiť aj to, že som dal na niektoré Tvoje rady a investoval som do niacínu a užívam ho už druhý deň úspešne.

Ja som už o tejto megavitamínovej terapii počul a už vtedy ma zaujímala, len akurát že sa ťažko zháňajú megadávky vitamínov a všade tam píšu, že sa nimi dá predávkovať a hlavne že "Neprekračujte dennú odporúčaciu dávku!" ... s výkričníkom na konci. A to hovoria o nejakých 15 mg B1 vitamínu a podobne, alebo 50 mg niacínu. Čiže v porovnaní s Tvojím typom terapie fakt pod minimom.

Ešte v zime som si chcel kúpiť vysoké dávky vitamínu C, ale je to drahé a nemal som takú oporu v poznatkoch. Chcem Ti teda poďakovať a zároveň povedať, že ma Tvoj príbeh oslovil. Budem sledovať, ako sa mi bude vyvíjať stav pri užívaní tých dávok. Postupom času k tomu pridám aj to céčko. Uvidíme.

Naďalej užívam aj lieky psychiatrické, ktoré zrejme len tak ľahko nevzdám, lebo mi pomáhajú. Na pozitívne príznaky Risperdal, ten mi dávajú injekčne, vyhnúť sa mu teda nemôžem, a antidepresívum Escitil je na nezaplatenie, fakt dobré antidepresívum, mám s ním samé dobré skúsenosti. A rivotril? Svet bez rivotrilu, veď to ani nejde, ha. Fakt mi pomáha. Takže ja patrím vlastne k tým, ktorým školská psychiatria dosť pomohla a naďalej pomáha, ale tento Tvoj typ terapie ma vo forme pridruženej ku klasickej terapii veľmi láka. Preto som pre niektorých taký naivný a dávam na Teba. Mám tušáka, že na tom niečo je. Tak skúšam. Študijná referentka mi oznámila na zápise, že keďže som prerušil bakalárske štúdium už 3 razy, tak nemám nárok opäť prerušiť, inými slovami - keď tento rok nezvládnem (a je štátnicový!), tak zo štúdia takpovediac letím nadobro. Preto musím byť opatrný a robiť pre svoje zdravie čo najviac. Mám poslednú šancu (teda aspoň nateraz v tomto odbore).

Držím Ti palce.

Ivan, to ti na zaklade derealizacie diagnostikovali schizofreniu? Mal si vobec nejake schizofrenne priznaky? Pretoze podla toho, co pises, to na schizu prilis nevyzera.

Diagnózu mám napísanú v lekárskej správe spred niekoľkých rokov. Dozvedel som sa to až nedávno. Dovtedy som si myslel že mám diagnostikovanú schizotypovú poruchu osobnosti, ktorú som mal diagnostikovanú pred tým.
Manželka mi vraví, že ja paranoudnú schizofréniu nemám, a že jediný dôvod prečo mi ju diagnostikovali vidí v mojej náboženskej orientácii, ktorú som občas prezentoval.

Myslim, ze tvoja manzelka ma pravdu. Ked u nas psychiatri vidia cloveka s nejakym bud vyraznym, alebo nezvyklym nabozenskym presvedcenim, okamzite sa pre nich stava psychotikom. Vynimku tvoria len tolerantni psychiatri s nejakou nabozenskou orientaciou

Matej, držím ti palce, aby ti to vyšlo. Jasne že ber psychofarmaká keď cítiš ich užitočnosť. Aj ja si dám občas Mabron keď mám nepríjemné stavy. Alebo ružovú pilulku na bolesť hlavy.
Tie béčka sú podľa mňa dobré na nervy. Regenerujú ich, dávajú do poriadku. Aspoň ja to tak cítim. Verím, že psychózy sú fyzickými chorobami s psychickými následkami. Preto k tomu tak aj pristupujem. Školská medicína symtomatická, rieši problém od povrchu a nerieši zdravie holisticky. Na všetko má špecialistov, ktorí riešia len svoje špecializácie. Mám rád komplexnosť a hĺbkovú analýzu, a to mu u lekárov chýba.

Matej, dávkovaniu na vitamínoch sa nečuduj. Ak je výrobcom farmaceutická firma, tá nemá záujem aby bola účinnosť vitamínov terapeutická, a ak je výrobcom firma na potravinové doplnky, tá ma strach uvádzať vyššie dávkovanie, lebo potravinové doplnky na rozdiel od liečiv nesmú mať vedľajšie nepriaznivé účinky. Orthomolekulárnu medicínu robia lekári a vedci, takže by nedoporučovali toxické dávky. To by sa mohli dostať do basy.

Niečo na tom je,Ivan som presvedčená,že sa tomu venuješ oveľa viac než ja.Len aby Matej nebol sklamaný,že v kombinácii s klasickými liekmi môže z Béčiek pribrať.Vysoké dávky vitamínov môžu spôsobiť aj bujnenie rakovinových nádorov,hovorili v rádii,no aj klasické antipsychotiká a množenie prolaktínu môže vyvolať rakovinu prsníka a Leponex dokonca po rokoch môže napomôcť leukémii.Tým nechcem nijak znechutiť váš optimizmus len diskutovať.

Ano, existuje kampaň proti vitamínom v zmysle, že môžu viac uškodiť než pomôcť. V tomto zmysle bol napadnutý vitamín E a A. U áčka je známe, že sa má brať vo forme betakaroténu, z ktorého si organizmus vezme toľko áčka koľko potrebuje a éčko sa vyrába aj v pozmenenej molekule, ide o tzv. syntetické éčko, rozdiel poznáte podľa názvzu. Ale aj v týchto prípadoch sa jedná o vysoké dávky. Táto kampaň je špecifikovaná tak, aby vyvolávala u lajickej verejnosti pocit, že vitamíny radšej nie, ale zároveň sa chráni aj proti možnému napadnutiu za šírenie nepravdy. Ide o typický scenár vyvolávajúci ilúziu. Sofistikovaná publicita farmaceutického priemyslu na udržanie si ziskov.

Pravdepodobne môžeš mať pravdu.Neviem aký je Tvoj názor na zovšeobecnenie tvojich poznatkov,myslím nahrádzania vitamínmi lieky,napr.antibiotiká, aj v iných oblastiach medicíny.Myslím,že sa o tom ešte dosť málo vie,a že aj preto nám lekári ordinujú lieky.Snáď nie je to len všetko kvoli naháňanie zisku z farmaceutického priemyslu,i keď pripúšťam,že to má vysoký podiel,ale lieky sú silnejšie,rýchlejšie a viac overené.Hoci množenie sa alergií a nezášanlivosti mnohých liekov kvoli neakceptovateľným nežiadúcim účinkom bude ľudí v budúcnosti hnať zaoberať sa viac alternatívnymi formami medicíny.Pod kolenami som mala dlho neurodermatitídu neznámeho pôvodu,myslela som tiež,že je to nežiadúci účinok liekov,bola som s tým aj v nemocnici a pomohla mi nakoniec homeopatka,podaním zázračných guličiek po dlhotrvajúcich rozhovoroch medzi mnou a ňou.Taktiež pripustila,že neurodermatitídu som mohla mať,že mám "alergiu na spolubývajúcich"teda,jednoducho povedané,že mi lezú na nevy.No na túto pani,ktorá bola tiež doktorka už kontakt nemám.Vidno,že sa týmito vecami zaoberáš veľa,neviem,či hlavne vplyvom spomínaných vitamínov na psychiku,lebo ako som z Tvojich poznatkov,priznám sa nie všetko prečítala,súhlasím s tým,že psychika a fyzický stav organizmu veľmi spolu súvisia.Človeku ktorý je mladý,prístupný všetkému novému a zatiaľ odkázaný na lieky ordinované psychiatrom,však môžu tieto úvahy aj ublížiť,keď tie lieky zatiaľ nevyhnutne potrebuje.Stalo sa mi,že v minulosti som si dávala nižšie dávky liekov,aby som mohla robiť,kamoška z nemocnice ma kopírovala a hneď musela ísť do nemocnice.Aj ja som musela časom lieky pridať.Ty tovšak podávaš takou formou,ktorou nezatracuješ užívanie klasických iekov a to je dobre.Rada sa ešte veľa z tejto oblasti dozviem

Venovať sa týmto veciam profesionálne,alebo zoširoka,neviem ako sa tomu venuješ,je aj finančne pre niekoho náročné.Trochu mám strach aj o Mateja,nech sa na mňa neurazí,že aj keď chudol,niečo si prečítal tu alebo niekde na nete a šiel si to kúpiť.Samozrejme jeho nedávny výkyv nálady bol prevažne zapríčinený nepravidelným stravovaním.Matej je vzdelaný mladý muž,no nezaoberá sa týmto do takej hĺbky ako Ty Ivan.Teraz aby nezačal vo veľkom kupovať vitamíny a mať v nich nepomernú dôveru.Dúfam,že sa Matej ani Ivan neurazia,neviem,či som dobre vyjadrila,čo som myslela.Rozhodne ja osobne som prístupná novým poznatkom,len aby to niekomu moc nepoplietlo hlavu.A na záver ja mám 43 rokov,Ty Ivan tušim 47.Za ten čas boja s chorobou si už každý vačšinou vie tak trocha poradiť aj sám,čo mu je dobre a čo nie.Horšie to majú tí mladí,ktorým bola choroba zistená nedávno.Možno časom vyvinú lepšie lieky na tieto choroby, ale možno sa ľudia ešte viac zamotajú v nových prúdoch liečitľsva,až z toho vznikne"galimatiáš".Držím všetkým palce.

Všetko je to o motivácii. Ja tu prezentujem svoje skúsenosti a skúsenosti iných. Čo s tým urobíte je vaša vec. Chcem len, aby ste vedeli, že existujú aj iné možnosti a z môjho pohľadu lepšie, než ponúka klasická medicína.