vase zaluby

Ja som sa asi v rokoch 2008 - 2009 (trvalo to rok a asi dva-tri mesiace) každý deň samostatne učil angličtinu a nemčinu. Vyskúšal som všakovaké metódy - čítanie, bifľovanie sa slov, pozeranie TV, počúvanie kaziet aj konverzáciu. Ale veľa som sa toho veru nenaučil. Ťažko to išlo. Dohovoriť sa ako tak viem, ale keď pozerám napr. CNN, takmer ničomu nerozumiem. Takže som sa v tom veľmi sklamal a vzdal som to.

V minulosti som sa dosť intenzívne venoval ručným prácam. Už som všeličo povyrábal, najmä makety domčekov. Aj som vyšíval, vyrábal snehuliakov z polystyrénu oblepeného vatou, náramky z lesklej gumičky atď. Rôzne veci.

V roku 2009 som sa pustil do literárnej tvorby, čo ma veľmi bavilo a napĺňalo ma to. Napísal som nemalo básní, zopár rozpávok a poviedky. Špecializujem sa najmä na tvorbu pre deti. Viete to, literatúra pre deti je veselá, so šťastným koncom. Každý rok sa zúčastňujem literárnych súťaží.

Potom som sa pustil do samostatného štúdia histórie a archeológie. Čítal som knihy, sem-tam aj internetové stránky a pozeral som dokumentárne filmy zamerané na tieto témy. Toto ma zaujíma už 11 rokov a z času na čas ma to poriadne pochytí a venujem sa tomu. Ale nedávno som zostal veľmi nemilo prekvapený. Veľmi som sa tešil na návštevu Levického hradu a múzea. Myslel som si, že keď tam pôjdem, budem nadšený tými exponátmi. Predsa som už toho nemalo prečítal. Ale dopadlo to práve naopak. Celkom som sa tam nudil. Nič ma poriadne nezaujalo. Takže asi tiež mám anhedoniu.

Chcel by som veľa čítať. Obdivujem knihomolov a myslím si, že knihy môžu človeka veľmi obohatiť. Potrebujem to aj kvôli tej literárnej tvorbe. Avšak mám strašne slabú pozornosť. Častokrát musím tie isté vety prečítať aj 3, niekedy aj 5-krát, aby som pochopil, čo je tam napísané. A samotná identifikácia jednotlivých slov mi ide ťažko. Text mi činí riadny odpor.

Aj sledovanie dokumentov o histórii mi ide ťažko. Takže som sa toho všetkého vzdal. Dosť sa nudím, mávam apatiu, nič sa mi nechce robiť. Ale sem-tam ešte napíšem nejakú báseň. Keď som trochu nadnesený, tá tvorba mi ide lepšie

Celkom ma baví gitara. Mama ma naučila pár akordov, dosť som sa bránila spievať, ale bez toho to nejde. Ale je to skvelé, pomáha to na každé "kypivé" pocity. Či už radosť, alebo smútok, nervozita... Dá sa to vyspievať.
Najnovšie ma baví obzerať netradičné veci a pak si ich vyrobiť. Kamienky s očami, zasadila som si do kvetináča púpavu (ale keďže kvitne 2 x do roka, tak som jej vyrobila aj kvet z bavlniek ) v robote mám po stole polepené mačacie stopy, šperkovnicu som si akurát dnes vyrobila z krabíc od dezertov, a tiež zásobník na igelitky z PET fliaš a na haloween sa chystám vyrobiť si ducha

Prečítal som si po dlhej dobe túto tému a naposledy som sem písal v roku 2009, že nemám žiadne hobby.

Dnes možno nemám stále nejaké, jasne pomenovateľné koníčky, ale zamýšľam sa aspoň nad tým, či jestvuje niečo, čo ma baví. Občas ma bavia PC hry, ale vždy asi tak na polhodinku. Po polhodinke hrania ma to prestane baviť a musím ísť robiť niečo iné. To však nevylučuje, že sa k hraniu zase inokedy znovu vrátim.  

Baví ma aj čítať, ale často sa neviem prinútiť... obvykle čítam niečo faktografické alebo odborné, alebo motivačné. Proste nie beletriu.  Akosi ma vôbec nebaví prežívať svet niekoho iného v beletrii. To platí aj o filmoch...  

V poslednom čase ma dosť baví čumieť správy, teda vlastne čítať na nete (najmä CNN, TA3 a RT). Volám to záujmom o verejné dianie.  Stále ešte vo mne nevyhasla túžba zaoberať sa spiritualitou, takže aj viera je okrem môjho svetonázoru aj mojím vlastne koníčkom takpovediac.     

Ďalej ma baví pohyb. Napríklad prechádzky v stredne rýchlom tempe (sám), alebo aj nejaké cvičenie. Posilňovanie a strečing, to je ešte pre mňa niečo nové, s tým len začínam, ale pomerne sa mi dobre zvyklo na kardio, ktoré si plním na mojom elipťáku. Joj, to zariadenie je príšerné v tom, že strašne vŕzga, vždy sa bojím že sa prídu sťažovať susedia, ako to búcha a vŕzga...   Ale pomáha mi to a kilojoulovo sa to oplatí.

Ďalej ma baví čítať veci o zdravom životnom štýle. Ale to asi patrí do toho záujmu o čítanie všeobecne.   

Dlho som si hľadal čítať nejaký obľúbený časopis. Postupne som však ku každému našiel výhrady. Napríklad Zem a vek sa mi zdal príliš pesimistický a smutný. Iné o zdravom živote zas príliš zaváňali ezoterikou.   Ďalšie ma po čase prestali zaujímať. Tak zatiaľ som verný iba nejakým tým novinám na nete - najmä SME, Pravda, Hospodárske noviny. Všetky tri majú inak orientované redakcie, takže ten istý spoločenský problém či udalosť mi porozprávajú z iného uhlu názorového spektra.   (preto vlastne čítam nielen CNN, ale aj RT /Russia Today/, ktoré prezentuje všetko dosť inak než Západ   )

Hm, čo ma ešte baví? Baví ma narobiť bordel a potom to upratovať.   No fakt. Som dosť bordelársky typ, nikdy nedám naspäť vec, odkiaľ som ju vzal. Behom týždňa, dvoch, sa mi tu nakopí neporiadok a chaos, a potom to začnem upratovať a strašne sa vytešujem, keď je to hotové.   

A to je asi všetko. Chcel by som voľakedy pridať ku koníčkom aj vzťahy. Nemyslím len partnerský, ale vo všeobecnosti. Také to kamarádenie, kávičkovanie a utužovanie vzťahov. Najmä so svojou rodinou a potom aj s inými. No stále som neprišiel na to, za aký koniec to mám chytiť a ako začať. Tento životný rozmer mám ešte len v zárodku.   

A ešte som si spomenul - baví ma aj počúvanie hudby. Najmä Funrádio z internetu, konkrétne sekcia 80.,90. roky. To počúvam vždy vo voľnom čase. Občas prepnem na Jemné, alebo Express, alebo BestFM. Nejak zvlášť sa v hudbe nevyznám, som iba pasívny počúvateľ toho, čo akurát hrajú.   

Normálne som zo seba dostal, že ma niečo aj baví. Tak napokon to so mnou nemusí byť také zlé.  
 

Teší ma, že v ostatných dňoch sa mi podarilo napísať dve poviedočky pre detí. Sú o zvieratkách. Jedna je o tej príhode s jašteričkou, ktorú som nedávno spomínal. A pri písaní tej druhej poviedky som tiež vychádzal zo skutočnej udalosti, ktorá sa mi prihodila. Takže som sa trochu vrátil aj k literatúre.

Pokračujem i vo výrobe jedného výrobku. Je to taký reliéf. Ide mi to veľmi pomaly, väčšinou sa mi to nechce robiť.  Ale to platí vždy, keď niečo vyrábam. Niekedy býva tak, že sa k tomu donútim a pár dní po sebe na tom po trošku pracujem. A potom sa mi zas hrozne nechce a už to nejaký čas leží bez pokroku. Som zameraný na dokončenie diela a proces tvorby ma obyčajne nie veľmi baví.  Ale zato, keď sa už blížim ku koncu a vidím, že už tej roboty až tak veľa nezostalo, zvykne ma to nesmierne zaujať. A tak napokon niekoľko dní pracujem dosť intenzívne a vskutku ma to baví. No a po dokončení býva veľká radosť.   Ale tá trvá asi len dva dni. Na začiatku sa mi až nechce veriť tomu, že ten výrobok, na ktorom som pracoval taký dlhý čas (niekedy aj viac ako mesiac), je už konečne dokončený a že už to nemusím ďalej robiť. Jednoducho, je to hotové! Radosť je aj potom, po tých prvých dvoch dňoch po dokončení, ale už to beriem ako samozrejmosť.

V noci, keď nemôžem zaspať, idem do obývačky, zapínam si malé svetlo a pozerám sa na tie svoje domčeky. Takže takto si krátim čas.  

Teším sa, historik, žes zase niečo nové, nejakú novú poviedku, napísal!    

Tvoja arteterapia je fakt perfektná, lebo Ti veľmi dobre pomáha vycvičiť trpezlivosť. Priznám sa, že mňa by si si mohol kľudne strčiť do vrecka, lebo ja keď mám robiť niečo dlhodobé, čo treba k tomu každý deň voľačím prispieť, tak fakt sa mi nechce a veľa ráz to do konca nedotiahnem. Ty už však máš pestrú plejádu výtvorov v obývačke a inde, takže proste klobúk dole.    

Len tak ďalej! Máš moju plnú podporu i obdiv.   

Matej, ďakujem za podporu.   U mňa aj dnes výroba bežala plným prúdom. Všeličo som natrel farbami a prilepil. Zatiaľ to ide dobre, darí sa.   A popritom som stihol vykonať aj všelijaké iné činnosti.   

V poslednom čase mi vyrástla z duše nová záľuba. Totiž ráno, keď som už prichystaný do práce, tak si sadnem k počítaču s kávou a popíjam Nescafé počas toho, ako si čítam, čo za noc pribudli na fóre príspevky. Defacto to vyzerá tak, že študujem Tutove príspevky v téme o spánku a pochlipkávam si kávičku. Je to príjemné uvoľnenie ešte predtým, než odídem do práce.

V tento týždeň som bol každé ráno takto na fóre a pil kávu počas čítania večerných a nočných príspevkov. Je to veľmi fajn relax.

@Matej napísal:Defacto to vyzerá tak, že študujem Tutove príspevky v téme o spánku a pochlipkávam si kávičku.

Toto si tak zlato napisal, Matej

Kedze tuto temu som este akosi neobjavila, tak... A sakra, vsak o mojich zalubach tu uz vsetci vsetko viete

~ Blog... Prave bez jedneho dna dvojtyzdnova zaluba, hoci blogujem od r. 2007 a vsetky doterajsie ma fakt bavili, ale tento je zatial najaktivnejsi. Mam ho rada
~ Cosplay... Od r. 2008/2009 a pretrvava, minula som na doplnky hafo penazi, ale hodne ma to naplna.
~ Pisanie... Bez komentara, prilis by bolel
~ Citanie... Akejkolvek beletrie, len z tej pre deti som uz mierne vyrastla.
~ Sport... A to prosim jedine plavanie a sach
~ Serialy... Aktualne rozpozerane Nezvestni (no co, cca od druhej polovice som to nevidela, asi som na to bola primala?) a Wayward Pines - odporuuucaaaam
~ Latincina... Mozno len kvoli tomuto som sla na historiu...
~ Toto forum... Zvycajne sa pre niektore fora nadchnem, no po par rokoch ma prestanu bavit. Preto i nick Meretseger: staroegyptska bohyna, "Ta, ktora miluje ticho"
Etc...

sachy som hral kedysi sutazne, ale naposledy to bolo v 2010, uz na to tiez nemam akosi hlavu

Ahoj tomas,
sach je perfektna vec, co povies? Kedysi som nad nim stravila s bratom hodiny - vzdy ma porazil, a ked som prvy raz zvitazila ja, lietala som po byte a vyskala od nadsenia. Tiez som raz isla na sutaz a bola som vynervacena z tych hodin vedla dosky. Vzdy som ich zabudla prepnut, superi boli zlati, ze ma na to upozornovali  A vyhravala som, yaaay! Napokon som musela odist domov na obed, bola som mala, inzulin mi do ruky nik nedal a mama mala strach, ze bla bla. A i tak dosla na druhy den telocvikarka s medailou v ruke  Bola som hotova. A to som bola na druhom stupni zakladnej skoly, prosim pekne. Ked tak nad tym uvazujem, byvala som hodne inteligentna. Avsak bejvavalo...

(Ospravedlnujem sa, ze sa tu o sebe tak rozkecavam )

sach je super

ja som nemal nejake ktovieake uspechy, snad len v 2003 pohar za najlepsieho juniora vo vianocnom turnaji v bleskovkach (5 minut na partiu).

Tak to znie hodne dobre