Psychické zdravie

Dušan St 31 august 2016 - 13:35

momentálne na tejto téme pracujem,ale to neznamena ze by ste nemohli prispievat

Psychické zdravie 19000501

Dušan St 31 august 2016 - 18:34

Na psychické zdravie
a na vývoj jednotlivca vplývajú dedičné, konštitučné, somatické, chorobné, politické, kultúrne, ekonomické a sociálne faktory. Psychické zdravie jednotlivca ovplyvňuje taktiež prostredie, v ktorom žije. Napr. zdravie dieťaťa ovplyvňuje rodina, v ktorej vyrastá a ktorá ho vychováva.

Psychické zdravie Valasi

zdroj:Psychické zdravie

Dušan St 31 august 2016 - 19:00

Psychika
človeka je vlastnosť, funkcia vyššej nervovej sústavy, spojená s činnosťou mozgu. Možno ju chápať ako integrovaný súbor všetkých prejavov nervovej činnosti: t. j. vnemov z vonkajšieho a vnútorného prostredia, potrieb organizmu a činnosťou spojenou so skúsenosťou alebo učením.
Psychiku človeka vytvárajú psychické procesy, stavy a vlastnosti. Psychika človeka vznikla v dôsledku vývinu živej hmoty v súvislosti s vývinom nervovej sústavy. Je odrazom objektívnej skutočnosti prostredníctvom pocitov a vnemov.
Ľudská psychika má biologický základ, ale utvára ju aj sociálne, kultúrne a výchovné prostredie.
Podstata ontogenézy (vývinu) psychiky ako vedná disciplína sa zaoberá štúdiom vývinu psychiky človeka od narodenia až po starobu. Podstatu ontogenézy psychiky tvorí: socializácia a individualizácia.

Socializácia

Po narodení dieťa prichádza do istého prostredia, do podmienok v ktorých prebieha jeho vývin. V procese tohto vývinu jednotlivec v procese výchovy a sebavýchovy prijíma za svoje vedomosti, normy, postoje, zvyky, pravidlá platné v danom prostredí. Osvojuje si rôzne spoločenské roly, ktoré sú očakávané v danej spoločnosti. Tým sa zaraďuje do spoločnosti ako jeden z jej členov, socializuje sa. Berie na seba požiadavky, ktoré na neho kladie spoločnosť. Socializáciou sa človek „odbiologizúva“ a „poľudšťuje“ sa. Socializácia ako utváranie osobnosti človeka pôsobením vonkajších zložiek – spoločenské hodnoty, normy, kultúra. Prostredníctvom socializácie ako celoživotného procesu sa jedinec stáva osobnosťou.

Individualizácia

Človek sa postupne vo svojom vývine stáva „samým sebou“, stáva sa tým čím je. Nadobúda špecifické črty, ktorými sa odlišuje. Hovorí sa, že neexistujú dve celkom rovnaké osobnosti. Tieto rozdiely sú zapríčinené tým, že každý človek svojím spôsobom zvnútorňuje pôsobiace podnety: môže ich prijať, alebo odmietnuť, alebo pretvoriť. Súčasne s procesom individualizácie prebieha aj proces osamostatňovania sa,rast vnútornej nezávislosti človeka. Utvára si vlastnú hierarchiu hodnôt, názorov, ideálov, postojov, cieľov,... čo sa prejaví v jeho prežívaní a správaní.

Činitele ovplyvňujúce psychiku človeka

Biologické činitele
ide predovšetkým o vrodené vlohy, ktoré sú predpokladom pre rozvoj všeobecných ale i špeciálnych schopností. Dôležitý je i samotný biologický rast organizmu, ktorý je vlastný každému živému organizmu. Úlohu tu zohráva dedičnosť- prenášanie istých genetických informácií od rodičov na potomkov.
Sociálne činitele
sú súhrn všetkých vonkajších činiteľov, ktoré pôsobia na človeka a jeho vývin. Z oblasti sociálnych vplyvov má osobitný význam vplyv rodiny a školy, hlavne výchova a učenie. Výchova ako cieľavedomé pôsobenie na človeka. Výchova je sprostredkovanie schopností, zručností a postojov, ktoré jestvujú v danej spoločnosti.
demokratická – harmonická výchova:
sú tu prvky demokracie, pravidlá hry a deti sa primerane kontrolujú
autoritárska výchova: pevné rozhodnutia rodičov, príkazy, náročnosť zo strany rodičov, jednostraná komunikácia
zhovievavá – liberálna výchova:
zhovievavosť rodičov, bezstarostný život detí, deťom chýba zodpovednosť a kontrola
nadmerne ochranná výchova
„opičia láska“
disharmonická výchova
rozporuplnosti, nejestvujú jednotné kritéria výchovy
merkantívna výchova
podplácanie detí
Učenie znamená nadobúdanie individuálnej skúsenosti. Učenie je cieľavedomé a systematické nadobúdanie vedomostí, zručností a návykov ale aj určitého správania a vlastností.

Druhy učenia:

intelektuálne učenie
osvojovanie si vedomostí
motorické učenie
osvojovanie si zručností a návykov
sociálne učenie
osvojovanie si foriem spoločenského správania
imitačné učenie
osvojovanie si vedomostí napodobňovaním. Pôsobí najmä vo výchove, toto učenie môže byť cieľavedomé alebo samovoľné. Výsledky pri učení však väčšinou získavame pri praxi a tréningu.

Učenie:

cieľavedomé, systematické
mimovoľné učenie
učenie, kt. nastáva bez priameho voľného úsilia alebo motivácie učiť sa.
S učením úzko súvisí krivka učenia a krivka zabúdania Pri učení využívame isté typy pamäti:

zraková, sluchová, slovno – logická

ultrakrátka pamäť, krátkodobá pamäť, dlhodobá pamäť
Ultrakrátka pamäť

Premieňa zmyslové vnemy do podoby bioenergetického poľa a uchováva ich po dobu 30 sekúnd až maximálne 5 minút. Ak vnem nenájde žiadnu asociačnú dráhu, ku ktorej by sa mohol pričleniť, energetické pole sa uvoľní a vnem bez uskladnenia vyhasne. Taký prípad vzniká z viacerých dôvodov:

buď z nedostatočného záujmu, alebo preto, že
chýbajú asociačné možnosti, prípadne
silnejšie informácie prekryjú slabší vnem
Na uskladnenie slabších informácií potom neostáva jednoducho čas a bioelektromagnetické pole mozgu, ktoré ich udržiava, zanikne.

Krátkodobá pamäť

Uchováva všetky informácie, ktoré sú potrebné pre porozumenie zmyslu. To samozrejme predpokladá, aby sa tieto informácie dostali do správnych asociačných dráh. Bez krátkodobej pamäti by nebolo možné viesť ani najjednoduchší rozhovor, pretože by sme zachytávali len nesúvisiace slabiky a slová. Každé slovo by sme ale ihneď zabudli a nič by sme nechápali. Krátkodobá pamäť však disponuje len relatívne malou kapacitou uskladnenia a hodí sa napríklad na zapamätanie maximálne sedemmiestneho čísla. Preto si možno zapamätať maximálne sedemmiestne telefónne číslo iba po dobu, kým prejdeme z jednej izby do druhej. Treba ešte poznamenať, že krátkodobá pamäť je naostatok veľmi poruchová a nové vnemy veľmi rýchlo prekrývajú „staršie“ informácie. Aspoň určitou ochranou proti takýmto prekrývaniam je okamžité zopakovanie si získanej informácie.

Dlhodobá pamäť

Uchováva všetky tie informácie, ktoré úspešne prešli cez predchádzajúce filtre. Dlhodobá pamäť má neobmedzenú schopnosť vnímania, avšak množstvo informácií, ktoré sa súčasne môže ukladať, nie je veľké. Zato sa však nestráca nič, čo kedysi vošlo do dlhodobej pamäte. Schopnosť znovu si vybaviť tieto informácie je však individuálne veľmi rozdielna. Dlhodobú pamäť možno však úspešne trénovať. Ak si chcete niečo skutočne zapamätať, musíte na to využiť už prvých 10 minút potom, ako ste sa stretli so zapamätávanou informáciou. Informácia sa dostane do dlhodobej pamäti len vtedy, ak nerušene prejde rovinami ultrakrátkodobej a krátkodobej pamäti. Poruchy, resp. prirodzené filtre, na týchto rovinách totiž zabraňujú, aby sa informácia vôbec dostala do dlhodobej pamäti.

zdroj:Psychika

Psychické zdravie Mozog

Dušan St 31 august 2016 - 19:16

Dušan So 1 október 2016 - 21:27

Dušan Ut 1 november 2016 - 13:33

Dušan Št 1 december 2016 - 22:23

Psychicky zdraví človek:
Psychicky zdravého človeka charakterizovala WHO ako jedinca, ktorý má zdravý postoj k vlastnému „ja“- má primerané, zdravé sebavedomie, sebaúctu, vie ovládať svoje emócie, je schopný vyrovnať sa s problémami, ktoré má... Ako jedinca, ktorý má dobrý postoj k druhým ľuďom- je tolerantný, má v druhých dôveru, rešpektuje druhých a ich názory, zodpovedný, schopný nadväzovať trvalé vzťahy...Ako jedinca, ktorý je schopný zvládať požiadavky života- problémy neodkladá, ale rieši, plánuje si veci dopredu, dokáže využívať svoje danosti, talenty, dary, uvedomuje si svoju zodpovednosť, smeruje k nejakému reálnemu cieľu.
zdroj:http://www.zones.sk/studentske-prace/psychologia/3195-psychicke-zdravie/

Hlava:
PROČ ZVLÁŠTĚ PEČOVAT O
SVÉ PSYCHICKÉ ZDRAVÍ?
Možná banální otázka. Vždyť o svoji
tělesnou schránku se staráme zcela
přirozeně – to, že jste na kurzu pro vůdce
oddílu, nejspíš také znamená, že netrávíte
čas vysedáváním u televize s kolou a
necpete se tunami smažených brambůrek.
Ale také to znamená, že se věnujete práci s
lidmi, která před vás často staví psychicky
náročné situace. Úkolem tohoto textu je
seznámit vás se způsoby, jak se postarat o
sebe i po stránce psychické a předcházet
tak stresům, osobním krizím nebo vyhoření.
zdroj:Psychohygiena

Psychické zdravie Cartoon-people-in-a-circle

Psychické zdravie Cartoon-people-in-a-circle

Dušan Po 7 august 2017 - 11:52

co sa tyka psychickeho zdravia tak uz su tu par rockou od poslednej hospytalizacie ,stav hodnotim na 2+,
lieky zaberaju,ale ten hlavny dovod preco fungujem normalne su lieky na spanie a konkretne stilnox,tento liek vynasiel ani jeden mojich z lekarof ale len ja,
jednoducho som prehodnotil stav,coho bola pricina vzniku psychozy a vysiel mi nie kvalitny spanok,bol naruseny a lamal som aj rekordy v pocte nezaspatych dnoch,jednoducho psychoza nastavala zvacsa po nie dobrom spanku,toto mozem povedat ze je na 50% prijorita,dalsi spustac je samozrejme,neuzivanie liekov 25% ako antipsychotika,psychofarmaka....a hlavne spatný zivotný styl 12,5% a staranie sa o psychohygienu 12,5%,

sami si mozete porovnat kolko tichto hodnot vami predchadza,
u mna su to tri,ten stvrty a to zivotny styl mi harpuje,takze mi vychadza ze som na 87,5% na dobrej ceste(co sa tyka spravneho a zdraveho zivotneho stylu...) hmlou s usadzajucim sa prachom udrziavanym statnym krmivom od psychiatra,

Psychické zdravie Images?q=tbn:ANd9GcTt8XsGMSJD2M1KZypETZ8ZVLRIKl_5drmSXGrJ54QoTER-r_Wg

Psychické zdravie Images?q=tbn:ANd9GcTt8XsGMSJD2M1KZypETZ8ZVLRIKl_5drmSXGrJ54QoTER-r_Wg

Dušan Pi 29 september 2017 - 18:18

ahoj vazeny moji forumaci,

ak sa vam bude chcet citat moje riadky budem rad ak nie nevadi,ja totiz tie vase v poslednych dnoch nestiham ale snazim sa daco kratke precitat,

pisem to sem do psychickeho zdravia nakolko som si pre vas pocas robotnych 6 dnoch v mysli pripravoval tento prispevok,ktori by mal jak mne tak aj mozno niekomu napomoct,

najprva sem chcem vlozit moju poznamku z tableta v powerpointe:

co robi psychiater:
Psychiater za pomoci mediciny sa zaobera rozpoznavanim,prevenciou a liecbou dusevne chorych

co ro bi psycholog:
Psycholog studuje kognitivne procesy (pocitovanie-vnimanie-predstavy-fantasia,pamat-myslenie-inteligenciu) a afektivne stavy (city-emocie-nalada)
Za pomoci vedy skuma ludske spravanie

co robi filozof:
zivotna filozofia je mat vsade svetonazor,sposob spravania a myslenia spolu s nazormy
ludovu mudrost a vyrecnost i umenie ako zit
ako vedecke uvazovanie to je o principoch bytia,zivota a o kritickom vyjadrovani,o analyze a hladani pricin,
pre studovanych filozofov:
filozoficke metody ako logicka dedukcia (vyvodeny vyrok s predoslich)
ci transcendentalna metoda ako analyza predpokladov a podmienok ci
fenomenologicka metoda...skumanie fenomenov a javov

Dušan Ut 3 október 2017 - 11:34

Mažem s porozumením

Dušan Ut 3 október 2017 - 13:29

ma nekdo skusenosti s pracovnou psychozou?
a ako ste jej predisli?
zeby som si zmenil davkovanie?
ked tak uvazujem v predoslych zamestnaniach som rano uzival antipsychotika ale aj tak ma neminula pracovna psychoza,tak teraz neviem posudit ci to je fakt-realita alebo da sa stym vybehnut,

**Tuto** Ut 3 október 2017 - 15:12

Ahoj antifajny!
Určite Ti vyjadrujem podporu, aj ja som bol totiž chvíľku zamestnaný, ale reálne to nešlo dokopy s psychikou. Dobre viem, že to nemáme ľahké, ale šanca tu je. Vidím, že aj tu na fóre sa nachádzajú chorí, ktorým sa podarilo v tomto, teda zamestnaní, uspieť. Beriem si ich za vzor...