Psychické zdravie

Mažem s porozumením

Nazdar vedúci alias antifajny,

v robote je niekedy tazko, je nam to celkom jasne,
co asi zažívaš.

Moj znamy s podobnou diagnózou robi nocneho straznika
na dohodu, asi to je vynimocne stastny job, obcas si tam aj zdriemne.

Skus mozno takyto job/brigadu, kde by si bol
sam ci s menej ludmi, aby sa Ti nezhorsovali/nevyvolavali
pozitivne príznaky. S menej ludmi je aj mensia psychiatria.

Viem, co som ti dal teraz radu asi za 5 Kčs,
ale to ma len tak na okraj napadlo,

Tomitos

Mažem s porozumením

Mažem s porozumením

Ahojte, kamaráti.
Skúsim recykľovať fajnyho tému ohľadom psychického zdravia.


Pozitívne príznaky nemám žiadne a v tejto oblasti som pomerne dobre stabilizovaný. Psychóza je, ale pekná mrcha a čaká na akékoľvek zaváhanie. Tiež má teší, že sa mi podarilo znížiť negatívne účinky liekov.

Nálada nie je vôbec stabilizovaná, aj keď oproti obdobia pred hospitalizáciou sú vidieť mierne pokroky. Stále je to ako na horskej dráhe a strieda sa ako na bobovej dráhe. Raz je na slušnej úrovni, o dva či tri dní je zase dole. Dúfam, že táto dôležitá oblasť sa bude zlepšovať postupne a budem mať aj dlhšie obdobia s dobrou náladou. Niečo pozitívne dokázal ukázať 1. novembrový týždeň.

Emócie necítim veľmi a čo sa týka toho tak som ako v praveku. Nedokážem rozoznávať naďalej negatívne emócie, za čo som rád, že ich nemám. Je celkom príjemne necítiť hnev, strach, zlosť, paniku, či úzkosť. Na druhej strane chýbajú mi tie pozitívne pocity. Nedokážem vôbec zvládať stres, na moje šťastie veľa stresujúcich situácii nezažívam. Kognitívne procesy nie sú tiež na adekvátnej úrovni. Začal som si napríklad čítať knihu a bola to hotová španielská dedina vďaka hroznej koncentrácii a pozornosti niečo ťažké si zapamätať.

Jedinú vec, čo môžem ohodnotiť kladne sú aktivity a myšlienky. Tam robím výrazne kroky dopredu a bolo by dobre vytrvať v nich, vybudovať nejaký návyk, aj keď pri slabej motivácii bude to pomerne ťažké. Hlavne schopnosť motivovať sa a plánovať je veľmi narušená. Niekedy si poviem, že mám urobiť to a to, ísť tam a tam a vôbec to nedodržím. Myšlienky nemám tiež žiadne, čo je tiež dobre, že nedávam sa dole nejakým negatívnym vnímaním sveta.

Ahojte kamaráti, po takmer mesiaci recyklujeme to opäť.
Mesiac december je pomerne stabilizovaný. Z pozitívnych príznakov má trápi myslenie, že ma niekto rieši, ale nestáva sa to často. Bola to pravdepodobne len nejaká slabá chvíľka. Viem, že ma nikto nerieši.

Negatívne príznaky sú o niečo horšie. Tá pasivita je pomerne na strašnej úrovni, aj keď ma teší, že snažím sa s ňou niečo robiť. Darí sa mi aj budovať nejaké tie návyky, aby som dokázal fungovať, aj keď sa mi niečo nechce. Som rád, že mám 5 aktivít, ktoré ma nútia sa aktívne zapájať do života a celkom dobre to s nimi funguje. V emočnej oblasti som sa nikam nepomohol za ten mesiac, čo je aj škoda. Bude to trvať asi dlhší čas.

Ahojte.

Čo sa týka môjho psychického zdravia, mohol by som opísať svoj súčasný stav asi nasledovne:

- pozitívne príznaky asi žiadne, sem-tam vzťahovačnosť a namýšľanie si, tvorenie si domnienok, že ma ohovárajú, inak asi nič závažného
- negatívne príznaky: dominuje pocit nudy, prázdnoty, bezúčelnosti, niekedy ma nič nebaví a som z toho frustrovaný, lebo túžim po tom, aby ma niečo bavilo - tieto pocity sú len občas v návaloch, pretože obvykle ich kontrolujem pomocou kofeínu, ktorý mi dáva chuť do činnosti... oploštené emócie nemám, skôr som precitlivelý a mám emócie výrazné, najmä záporné emócie silno prežívam, zatiaľ čo kladné emócie sú slabé (s občasnou výnimkou, kedy cítim plačlivé dojatie od návalov šťastia pod vplyvom benzoanu a kofeínu)
- kognitívne príznaky: ťažšie sa mi vyjadruje ústne, telefonáty si niekedy musím vopred naformulovať a svoju "reč" naplánovať, tiež keď idem niečo niekomu hovoriť, tak si často "reč" plánujem vopred, kreativita je slabá, inteligencia priemerná bez narušenia, občas ma gniavi nerozhodnosť, zahltenie myšlienkami, bordelom v mysli, tlak k mysleniu - najmä negatívnemu a pertraktovaniu fiktívnych konfliktov, pamäť cítim ako priemernú bez narušenia, sústredenie je zlé len vtedy, keď som zahltený veľa podnetmi a hlukom z okolia, logika mi naďalej moc nejde resp. logické a matematické hádanky obvykle nezvládam...
- neurózy: najmä tvorba záderov, trhanie pier, poklepkávanie nohami a tras, pocity častej úzkosti obzvlášť ak som nútený sa nepohybovať (trebárs sedieť na stoličke je dosť ťažké)... nevydržím ani pri televízori, lebo sedieť na gauči je absenciou pohybu, čo ma vedie k úzkosti a poklepkávaniu i trasu... červenanie a rúžovka pretrváva, ale je zatiaľ pod kontrolou a dá sa s ňou existovať bez depresie
- afektívne príznaky: náladovosť, precitlivelosť na stres, reagovanie na stres smútkom, uzavieraním sa do seba, depresiou, sklony k plačlivosti, ľútostivosti, avšak celkom dobre sa mi dá depresívna nálada zahnať sociálnym kontaktom s ľuďmi, obzvlášť ak sú ku mne nejak príjemní a milí... dosť ma to vie povzbudiť... celkovo externé kladné vplyvy mi vedia depresiu dobre odstraňovať, aj veselé pesničky pomôžu niekedy, tiež činnosť
- ťažké zobúdzanie a vstávanie
- závislosť od kofeínu (fyzicky i mentálne), a mentálne asi aj od benzoanu
- existuje riziko, že sa vrátim k benzodiazepínovým anxiolytikám...
- v ostatnom čase prehĺbenie lenivosti (sklon robiť v súkromnom živote naozaj len to, čo ozaj-ozaj musím)

Klady môjho psychického stavu:

- minimálne pozitívne príznaky, psychiatricky nevýznamné
- perfektná tolerancia psychofarmák, akoby žiadne nežiaduce účinky
- mínusové stavy i depresie sa mi dajú ovplyvňovať externými kladnými podnetmi, čiže nie sú zakorenené hlboko endogénne v mozgu, ale dá sa u mňa s nimi psychohygienicky pracovať
- dobrý spánok (schopnosť zaspať do 45 minút) - a to aj keď si večer dám kofeín
- relatívne vyhovujúca hmotnosť a obvod pásu napriek psychofarmakám
- zatiaľ zvládanie osmičkového zamestnania bez péenky
- zatiaľ relatívne zvládanie samostatného bývania, ale tu je cítiť mnoho rizík a komplikácií
- kognitívne príznaky psychiatricky nevýznamné

Čo by som chcel, resp. plán:

- zvládnuť neurózy, ovládnuť všetky tie zádery, pery, nervozitu, úzkostnosť... nejak s tým psychologicky pracovať a možno aj farmakologicky (anxiolytiká)... preferovať chcem autoterapeutický prístup a psychohygienu... chcem sa stať kľuďasom
- viac si užívať prítomnosť a drobnosti žitia, žiť trošku viac pôžitkovo nehnať sa zbytočne do veľkých ambícií
- pravidelne sa relaxom a spánkom a koníčkami očisťovať od stresu
- viac sa zamerať vo svojom živote na duchovný život (z psychiatrického hľadiska ide o boj proti niektorým mínusom)
- stabilizovať jedenie, životosprávu, zvyknúť si na nejaký typ rutiny

matej

Dakujem Matej za prispevky s kofeinom ktory fakt dava silu a naladu do cinnosti. Sam som to na sebe spozoroval ked som si kupil energetak a 2hodiny ma bavilo robit. Potom co kofein ustupil prisla unava

No začal sa nám už február tak pomaly začíname recyklovať opäť. Musím napísať, že  za obdobie koniec decembra a mesiac január by som si zaslúžil poriadne nafackať. V nastolenom trende som nevydržal a mám na čo pracovať. Verím však, že február bude lepší, budem na tom z plných síl pracovať.

Pozitívne príznaky som počas tohto obdobia nepociťoval, čo môžem hodnotiť kladne, aj keď sa začína prejavovať môj strach z davu ľudí. Medzi väčšími skupinkami ľudí sa necítim komfortne. Celkovo je to psychiatricky OK.

Oveľa horšie som na tom s negatívnymi príznakmi. Tu musím napísať, že za sledované obdobie som nezažil toho veľa a choroba ma paralyzovala až do postele. Mal som veľkú nechuť do činností a nedokázal som sa prinútiť k ničomu. Veru schizofrénia vie byť niekedy aj taká a mrzí ma, že nemôžem napísať nejaký pozitívnejší príspevok tu, ale bolo by to klamstvo. Občas musia byť aj mraky a nemôže byť len slnečno.

Príspevok by sa zaslúžilo však zakončiť aj niečím pozitívnym a tak tu si stanovujem ciele na mesiac február, ktorý sa bude zrejme niesť v duchu priznanej invalidity a uvedomenia si svojej choroby. Pre okolie to môže byť ťažké pochopiť ma. Verím, že sa rozhýbem aj čo sa týka činností a vrátim sa do obdobia novembra, či polovice decembra, kedy som fungoval dobre. Že sa mi to aj podarí...

Ako som po vyše 16. rokov boja s chorobou na tom s myslením?
Myslenie sa zmenilo najmä v uvažovaní a zmenou pohľadu na vesmír.
Čítanie knižôk zmenilo jak môj názorový systém tak aj psychiku.
Na fórach, blogu a celkovo vživote sa vyjadrujem jazykom ich symbolmi a slovami.

Už sa necítim tak otupelo ako kedysi. Ale, aj tak som toho názoru, že vešerká múdrosť vesmíru sa nedá požrať za jeden život. A Budha vravel, že nič nevie. Že je hlúpy. A prečo to vravel? Pretože múdry si tým, že nič nevieš. Preto je taký múdry, lebo nič nevie!

O svoje myšlienkové zdravie sa starám tak, že buď čítam niečo zaujímave, čo ma napĺňa a obohacuje, alebo meditujem. Daľším prvkom zdravia je, ako dlho používate myseľ. Som tohhto názoru:

Myseľ je môj nástroj, ktorý používam iba ja, podľa svojej vôle, akokoľvek chcem, pdľa potreby.
To znamená, že sa nezaťažujem myšlienkami typu problémových životných situácii, ktoré reprezentujú minulosť a budúcnosť. Ale na miesto toho sa venujem skutočnému životu v prítomnom okamihu.

https://dusanovblogateamdf.blogspot.com/2020/01/psychicke-zdravie.html