Nedobrovoľná hospitalizácia

Ahojte, chcem sa len spýtať, či niekto z Vás sa nesťažoval na nemocnicu, prípadne neriešil veci ohľadom nedobrovoľnej hospitalizácie súdne, prípadne podaním podnetu na úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou? Myslíte, že má človek vôbec šancu sa pri zle stanovenej diagnóze domáhať odškodnenia, alebo je to podľa Vás len strata času? Chcem v tejto veci podniknúť nejaké kroky, a zaujíma ma aj Váš názor. Viem na 100 %, že nemám diagnózu akú mi stanovili a aj to, že mi liekmi určite poškodili. Máte niekto aj s týmto skúsenosti?

Ahoj radka,
nedobrovoľná hospitalizácia býva v celku problém aj pre nemocnicu. Osobne si myslím, že má zmysel sťažovať sa na psychiatrické postupy, ak je k tomu reálny dôvod. Na druhej strane celkovo oceňujem, ako sa psychiatria v celku humanizovala, pričom mnohé stavy pacientov zostali prakticky nemenné. 

Radka, určite Ti aspoň budem držať palce v Tvojej aktivite a želám aby to dobre pre Teba dopadlo.
S priateľským pozdravom Tuto

Podľa mňa je to bez šance. Stanovenie diagnózy v psychiatrii je podľa mňa nenapadnuteľné, lebo nedokážeš preukázať, že v danom čase si nevykazovala prejavy ochorenia. Práve naopak, oni majú záznamy o prejavoch choroby, o ktoré sa budú opierať. Neviem, k akému poškodeniu liekmi došlo, keďže nežiadúce účinky liekov sú len počas ich užívania, po vysadení vymiznú. Chcelo by to viac podrobností, napísala si všetko len veľmi všeobecne. Koniec koncov si tu anonymne.

filipka: prvá hospitalizácia: diagnóza F 23, druhá: zmenili to na diagnózu F 20. Lieky: neviem čo mi všetko dávali v nemocnici, viem len o haloperidole a seroquell a elektrokonvulzívna terapia bez môjho dovolenia, druhá: olanzapin. Nechcem tu písať moc viac, ale pobyt v nemocnici mi dosť uškodil a lieky majú dosť vedľajších účinkov a hlavne zlých a hlavne ECT je svinstvo, to im neodpustím nikdy. Neviem, či ti stačia takéto informácie. A hlavne viem, že tie diagnózy určite nemám. Len v rámci anonymity tu nechcem písať podrobnejšie informácie.

nuž, ak si bola nedobrovoľne hospitalizovaná dvakrát a stanovili Ti dvakrát v podstate tú istú diagnózu (F23 sa stanovuje prvýkrát z dôvodu krátkej dĺžky trvania príznakov, F 20 následne pri opakovaných problémoch), tak by som skôr pouvažovala nad tým, prečo sa to stalo, pretože bežných psychicky zdravých ľudí nikto na nariadenie súdu nezatvára a neaplikuje im ECT... Ak mám byť úprimná, Tvoja sťažnosť nebude úspešná. Neber si to, prosím, osobne, skôr sa na to skús pozrieť z pohľadu toho, kto dal podnet na hospitalizáciu-čo ho na Tvojom správaní k tomu viedlo? V čom si sa odlišovala od ostatných, že to viedlo až k podávaniu ECT?

Ahojte, chcela by som sa opýtať za môjho kamaráta. On žije v Česku a začal chodiť ku psychiatrovi. Chce s tým prestať, je mu len horšie, nič sa mu nezlepšilo, akurát sa mu tak chce viacej spať .. Myslíte, že môže prestať chodiť k nemu bez obáv a aj mu to povedať s tým, že ho nedá do nemocnice?

Anonymka napísal:Mám pre vás ešte otázku: chcela by som sa opýtať za môjho kamaráta. On žije v Česku a začal chodiť ku psychiatrovi. Chce s tým prestať, je mu len horšie, nič sa mu nezlepšilo, akurát sa mu tak chce viacej spať .. Myslíte, že môže prestať chodiť k nemu bez obáv a aj mu to povedať s tým, že ho nedá do nemocnice? Proti jeho vôli? Ďakujem

@Anonymka,

Páči sa mi myšlienka zo zaveru. Je to povzbudivé.

Co sa týka vašej otázky, neviem odpovedať. Asi to veľmi zavisi od toho, akého druhu sú tie problémy, ktoré ma váš kamarát.

Neviem, ako je to presne z pohľadu zákona. Ale tuším, ze nedobrovolna hospitalizácia je nariadená vtedy, ak dotyčný ohrozuje seba alebo ostatných na živote alebo zdraví. Ak tomu tak nie je, tak si myslím, ze by ho nemali hospitalizovať. Ak ale tomu tak je, zrejme by ho psychiater uz dal hospitalizovať. Nemalo by na to mat vplyv, ci chce alebo nechce byt lieceny ambulantne. To je však iba moj laicky názor.

Pozdravujem. Jakub

@Anonymka:

Bez súhlasu možno pacienta liečiť iba výnimočne:

- ak je bezprostredne ohrozený život a zdravie pacienta a jeho súhlas nie je možné získať / je v bezvedomí apd /
- v prípade ochranného liečenia uloženého súdom (napríklad ochranné protialkoholické liečenie, po spáchanom trestnom čine)
- pri tzv. nútenej hospitalizácii, ak ide o pacienta, ktorý v dôsledku duševnej choroby ohrozuje seba a svoje okolie =toto je prípad tvojho kamaráta, ale musí byť dokázané na súde, že podmienky hospitalizácie sú dôvodné ( nie je dôvodom, ak pacient prestane brať lieky. Ale dôvodom je, ak je následne agresívny a ohrozuje svoje okolie alebo pre suicídne myšlienky je predpoklad, že si ublíži ).

Lekár je oprávnený pacienta hospitalizovať (ergo zadržať“) v prípade, ak je pacient v dôsledku duševnej poruchy nebezpečný pre seba alebo pre svoje okolie (samozrejme súčasne so splnením povinnosti notifikovať o zadržaní príslušný súd).

Zariadenie/Lekár je povinné prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, ktorý rozhodne o zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti.

Ally napísal:Bez súhlasu možno pacienta liečiť iba výnimočne:

Naozaj je to výnimočne?

Bol som hospitalizovaný dvakrát. Ani raz to nebolo z nariadenia súdu, ale nemohol som dobrovoľne odísť.

V prvom prípade, to bola svojvôľa primárky, ktorá sa odmietla rozprávať so mnou o reverze. Povedala, že nie je možné odísť na reverz.

V tom druhom bola primárka zhovievavejšia. Chcel som teda podpísať reverz. Na to odvetila, že zavolá sudcu, ktorý ma tam nechá minimálne ďalší mesiac (a to sa už blížil čas prepustenia, len som to chcel trochu urýchliť) po tom, čo poviem jednu vetu o Tomovi. Tak som radšej ostal týždeň, kým ma riadne neprepustia.

Iacobus: Nás strašili, že ak podpíšeme reverz, tak nám zoberú svojprávnosť.

@fuhino,

Tak to je uz extrém.

@Iacobus

k tej nedobrovoľnej hospitaizácii, bolo tam dôvodné podozrenie, že by si mohol ublížiť sebe alebo niekomu inému?

Stál platí, že majú byť dodržané zákonné podmienky zadržania:
a) zadržaná osoba trpí duševnou chorobou, alebo sa u nej prejavujú príznaky duševnej poruchy
b) zadržaná osoba so zdravotným stavom opísaným ohrozuje samu seba alebo ohrozuje svoje okolie, pričom toto konanie je vyvolané duševnou chorobou alebo u zadržanej osoby hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.

Zákonné podmienky sú : Zadržanie oznamuje poskytovateľ zdravotnej starostlivosti do 24 hodín od obmedzenia osobnej slobody, s týmto je spojená otázka špecializácie poskytovateľa a miesto zadržania a do rozhodnutia súdu o zákonnosti prevzatia sa poskytuje „nevyhnutná“ liečba. O zákonnosti zadržania rozhoduje súd v zákonom stanovených lehotách (do 5 dní a následne do 3 mesiacov)
Zadržaná osoba má byť v konaní zastúpená - s týmto sú spojené ďalšie otázky zabezpečenia procesných práv pacienta v súdnom konaní.

Ak si myslíš, resp. skôr ak máš dôkazy, že neboli dodržané zákonné postupy, tak to treba riešiť. Je známych mnoho prípadov, kedy pacienti zadržaní proti svojej vôli podali sťažnosť na najprv na Okresný súd, potom ak potrebné na Krajský súd a dokonca Ústavný súd. Dokonca boli aj prípady, kedy sa slovenskí pacienti obrátili na Európsky súd pre ľudské práva a rozhodnutia boli v prospech pacientov.

Závisí to od toho, že ak si dáš na misku váh to, čo ti nedobrovoľná hospitalizácia priniesla vs. to, čo ti zobrala a preváži to druhé, tak by som sa ohradila. Ale to som ja, ty to môžeš cítiť inak.